Zimné obdobie prináša radosť z lyžovania, sánkovania a čarovnej vianočnej atmosféry, ktorú dotvárajú tradičné ozdoby. Drevo, ako základný prírodný materiál, sa výrazne podieľalo na vzniku týchto populárnych aktivít a dekorácií, ktoré dodnes obohacujú naše životy. Jeho univerzálnosť a vlastnosti ho predurčili na kľúčovú rolu v histórii lyží aj vianočných ozdôb.
Lyže: Od dávnej minulosti po súčasné inovácie
Lyže prešli dlhú cestu vývoja - od starodávnych drevených dosiek, ktoré slúžili na prežitie a prepravu v náročnom teréne, až po dnešné špičkové, ľahké modely vytvorené pre maximálny výkon a zábavu. Moderný dizajn lyží sa zameriava na to, aby boli zimné športy jednoduchšie a dostupnejšie pre každého.
Historické korene a prvé lyže
Najstaršie informácie o lyžiach a lyžovaní sú založené na dvoch významných archeologických nálezoch. Vôbec prvé fragmenty lyžiarskych predmetov sa našli na území Ruska už v období 6 300 až 5 000 rokov pred naším letopočtom, približne 1 200 km severovýchodne od Moskvy pri jazere Sindor. Výrazné míľniky zažili lyže v škandinávskych krajinách, kde sa našlo množstvo skalných kresieb vyobrazujúcich postavy s lyžami asi z obdobia 4 000 až 3 000 rokov pred naším letopočtom. V rovnakom čase boli pravdepodobne vytvorené aj prvé primitívne škandinávske lyže nájdené vo Švédsku.
Lyžovanie sa stalo populárnou rekreačnou aktivitou a športom približne v polovici 19. storočia. V podobnom čase uzreli svetlo sveta aj prvé ohnuté a vykrojené lyže, ktoré vyvinuli rezbári v nórskej provincii Telemark. Prvá továreň na lyže sa otvorila v Nórsku v roku 1886. Tieto rané vyrábané lyže boli dlhé, ploché dosky z brezy, borovice alebo jedle a mali množstvo problémov, najmä krehkosť a slabú priľnavosť. Výrobcovia lyží používali vodou rozpustné lepidlá, ktoré nezvládali vlhkosť, takže lyže sa deformovali alebo rozpadali. Bez oceľových hrán bolo takmer nemožné tieto lyže ovládať na ľadovom alebo tvrdom snehu a ich plochý tvar sťažoval carving.
Drevo ako základ lyžiarskych jadier
Na výrobu zjazdových a skialpových lyží sa dodnes používa predovšetkým kvalitné drevené jadro, no využíva sa aj množstvo ďalších zaujímavých materiálov. Každý z nich má svoje jedinečné vlastnosti, ktoré prispievajú k optimálnym jazdným vlastnostiam lyže. Drevené jadro je srdcom väčšiny lyží a jeho výber je kľúčový pre výkon.
Drevené jadrá a ich typy
- Jaseň: Je to veľmi tvrdá a zároveň pružná drevina, čo ju robí ideálnou pre výrobu zjazdových lyží. Často je súčasťou sendvičových konštrukcií lyží a spolu s topoľom tvorí základ špičkových slalomových lyží, kde je kladený dôraz na vysokú tuhosť, tlmenie vibrácií a vysoké rýchlosti.
- Topoľ: Tieto majestátne stromy sa vyznačujú vysokým vzrastom a hrubým pňom. Drevo je ohybné, pružné a dostatočne mäkké. Často býva súčasťou sendvičových konštrukcií a spolu s jaseňom je ideálnou zložkou lyží. Pre svoju mäkšiu štruktúru (približne 380 kg/m³) však musí byť vystužené kompozitom (titanal alebo karbón), aby sa dosiahla vyššia torzná tuhosť.
- Osika: Drevené jadro z osiky replikuje vlastnosti topoľa, navyše má o niečo hustejšiu a pevnejšiu konštrukciu (približne 400 kg/m³).
- Paulownia: Toto veľmi ľahké a ekologické drevo by mal poznať každý skialpinista a niektorí freeridoví jazdci. Rýchlo rastie, má nízku hustotu (približne 300 kg/m³) a je pomerne mäkká, preto sa osádza práve na skialpinistické lyže.
- Buk: Ide o veľmi tvrdú a ťažkú drevinu, ktorá dokonale odoláva vonkajším vplyvom. Jeho hustota je viac ako 700 kg/m³.
- Bambus: V poslednom období sa na výrobu lyží využíva aj bambus. Je to stredne ťažká drevina s vhodnými vlastnosťami a jej veľkou výhodou je ekologický proces spracovania a výroby s menšou uhlíkovou stopou. Má však nevýhodu vo vyššej hmotnosti.
- Céder: V zahraničí sa stretávame aj s cédrom, ktorý má vyššiu hustotu (400 kg/m³) ako ihličnany. Využíva sa skôr na výrobu prémiových modelov lyží vhodných na ručné spracovanie.
Ostatné typy drevín, ako napríklad smrek, borovica, jedľa, nie sú vhodné na masovú výrobu lyží, pretože obsahujú vysoké množstvo živice a živicových kanálikov. Každý kus by sa musel samostatne triediť, čo by zvýšilo náklady na výrobu.
Iné materiály a kompozity
Okrem drevených jadier sa pri výrobe lyží využívajú aj drevené kompozity, kovy alebo rôzne syntetické náhrady. Syntetické jadrá sa používajú na výrobu najlacnejších modelov lyží a pre niektoré dámske lyže, kde je dôležitá nízka hmotnosť pri zachovaní jazdných vlastností dreveného jadra. Tieto lyže sa vyrábajú z polyuretánovej peny s prímesou ďalších syntetických materiálov a sú vhodné pre začiatočníkov a mierne pokročilých lyžiarov, ako aj pre ženy s nižšou váhou.
Existujú aj odľahčené drevené jadrá, ktoré sa vyrábajú modernou technológiou odstránením prebytočného dreva formou drážok. Týmto procesom sa zníži celková hmotnosť jadra a vzniknú pozdĺžne priestory vyplnené vzduchom, čo v konečnom dôsledku znižuje hustotu a hmotnosť celej lyže.
Vývoj dizajnu a technológií lyží
Zavedenie kovových hrán v roku 1928 znamenalo pre lyže zásadnú zmenu. Oceľ a hliník priniesli lepšiu priľnavosť a odolnosť, riešiac mnohé problémy drevených dizajnov. Vodotesné lepidlá nahradili staré vodou rozpustné varianty, čím sa lyže stali spoľahlivejšími v mokrých snehových podmienkach. Tento posun odštartoval novú éru lyžiarskej výroby.
Následne sa objavili kompozitné materiály ako uhlíkové vlákno, sklenené vlákna a Kevlar spolu s hliníkovými zliatinami. Prechod na hybridné materiály umožnil dizajnérom presne doladiť lyže pre špecifické potreby, ovládať ohyb a torziu, a prispôsobovať lyže rôznym štýlom, terénom a podmienkam. Dnešné lyže sú kratšie, ľahšie a oveľa odolnejšie vďaka moderným konštrukčným technikám, ako sú laminátové/sendvičové konštrukcie, torzné skrinky a monokok/cap dizajny. Moderné lyže sú tiež odolné voči poškodeniu vodou, napríklad hliníkové lyže sú úplne odolné voči vlhkosti. Technológie, ako inteligentné senzory vo viazaní, zlepšujú pohodlie a bezpečnosť, zatiaľ čo možnosti prispôsobenia umožňujú lyžiarom upraviť výbavu presne podľa svojich potrieb. Rozdiel je ohromujúci: prvé drevené lyže boli ťažké, krehké a s obmedzeným výkonom, zatiaľ čo dnešné modely sú odolné, citlivé a prístupné širokému spektru používateľov.
Na Vysočine v Novom Meste na Morave bola prvá lyža (ski) vyrobená koncom 19. storočia. Dnes tu firma SPORTEN pokračuje vo výrobe a pri Dňoch otvorených dverí približuje proces výroby zjazdových lyží, bežiek a špeciálnych lyží. Firma si zakladá na vlastnom vývoji technológií a používaní materiálov na báze dreveného jadra a chemických komponentov, čím vytvára symbiózu medzi ručnou výrobou a robotickou prácou.
Jak se lyže SALOMON vyrábějí v továrně
Nové trendy v lyžovaní: Krátke lyže a Snowfeet*
Dlhé roky dominovali svahom dlhšie lyže, no krátke lyže menia tento trend. Na rozdiel od tradičných lyží, ktoré sú často dlhé 150-180 cm a vyžadujú objemné nosiče, krátke lyže sú ľahké, prenosné a ľahko sa zmestia do batohu alebo kufra auta. Ich menšia veľkosť ponúka neuveriteľnú kontrolu pre rýchle zastavenia a navigáciu v rôznorodom teréne, otvárajúc nové možnosti mimo upravených zjazdoviek.
Spoločnosť Snowfeet* posunula koncept krátkych lyží na novú úroveň, stávajúc sa priekopníkom v oblasti zimných športov. Jednou z výrazných výhod produktov Snowfeet* je ich kompatibilita s bežnou zimnou obuvou. Ich Mini Ski Skates sú dlhé len asi 38 cm a sú super ľahké, čo umožňuje ich jednoduchú prepravu v batohu. Vďaka ich kratšiemu dizajnu sa ľahšie ovládajú a manévrujú, čo ich robí priateľskými pre začiatočníkov. Bezpečnosť je ďalším veľkým plusom, pretože skrátená dĺžka menej zaťažuje kĺby pri pádoch. Snowfeet* tak znižuje finančné bariéry a zjednodušuje vstup do zimných športov, ponúkajúc cenovo dostupné a zábavné riešenie pre široké spektrum používateľov.
Vianočné ozdoby: Umenie a tradícia
Rodinnú atmosféru počas sviatkov upevňuje vôňa koláčov a predovšetkým vianočná výzdoba. Mnohé slovenské domácnosti dodnes okrášľujú nesmrteľné vianočné ozdoby z čias niekdajšieho Československa, ktoré prežili socializmus a zostávajú symbolom tradície a umu.
História vianočných ozdôb a ich materiály
V niektorých rodinách sa kedysi tešil obľube klasický ľudový stromček, zdobený slamenými ozdobami, perníkom, jablkami a voskovými sviečkami prichytenými kovovými žabkami. Slamené ozdoby postupom času vystriedali sklenené. Hoci ich výroba na našom území siaha do dávnej minulosti, vo veľkom prekvitala najmä za čias minulého režimu, keď sa produkovali dekorácie najrôznejších tvarov a farieb. Vianočné ozdoby sa pôvodne vyrábali v Nemecku, pričom centrom bolo v polovici 19. storočia mestečko Lauscha.
Českí sklári v tom čase zásobovali svet dutými farbenými sklenenými perlami. Túto tradíciu výroby sklenených perál založil v 60. rokoch 19. storočia Jozef Kynčl zo Zdobína. Po prvej svetovej vojne, keď záujem o sklenené perly poklesol, sklári sa preorientovali na výrobu vianočných ozdôb. Vďaka svojmu majstrovstvu rýchlo ovládli európsky trh a exportovali veľkú časť produkcie aj do zámoria.
V minulosti sa zhotovovalo aj nepreberné množstvo vkusných a umelecky hodnotných výrobkov z dreva, slamy, prútia, kukuričného šúpolia, tkaniny, rohoviny, perlete a kovu. Tieto ľudové výrobky svedčia o veľkom umeleckom nadaní slovenského ľudu. Sú ozdobou príbytkov, slúžia ako pamiatkové predmety pre zahraničných turistov a sú tiež vyhľadávaným exportným artiklom. Napríklad v roku 1964 ľudový umelecký výrobca Jozef Hupka so svojou manželkou Hedvigou v Abraháme z ražnej slamy zhotovil mesačne 300-400 košíčkov, hniezdočiek s vtáčikmi a vianočných ozdôb. Bol vtedy jediným výrobcom ozdôb zo slamy v republike.
Tradičná výroba sklenených vianočných ozdôb
Výroba sklenených vianočných ozdôb je dlhá tradícia, ktorá si aj dnes vyžaduje zručnosť a precíznosť. Príbeh každej vianočnej gule sa začína vo „fukárni“ a celý proces sa v podstate nezmenil za posledných 70 rokov.
Fúkanie skla
Vianočné ozdoby sa vyfukujú zo skleneného polotovaru, ktorý sklári nazývajú telíčko. Telíčko sa nahreje na plynovom kahanci a vyfúkne sa do požadovaného tvaru. Jednoduché ozdoby, ako napríklad vianočné gule, sa vyfukujú klasicky. Zložitejšie tvary, ako sú domčeky, Mikulášovia, šišky či ovocie, fúkač nahreje, vloží do formy a vyfúkne. Niektoré ozdoby sa vyfukujú kombinovane, napríklad pri labuti sa telo vyfúkne do formy, zatiaľ čo krk a hlava sa musia vyfúknuť klasicky. Táto práca vyžaduje šikovné ruky, dobré pľúca a roky praxe, preto je fúkačov skla stále menej.
Striebrenie a farbenie
Po vyfúknutí tvarov nasleduje striebrenie, ktoré dodá ozdobe maximálny lesk. Do vnútra ozdoby sa naleje striebristý roztok, ozdobou sa potrasie a vloží sa do teplého kúpeľa. Teplo vyvolá chemickú reakciu, pri ktorej sa striebrom pokryje vnútorná strana ozdoby. Potom sa ozdoba opláchne v teplej vode a dá sa sušiť na manipulačné dosky. Miestnosti na striebrenie sú rizikové pracoviská, kde je vo vzduchu cítiť ostrý pach acetónu.
Keď ozdoby vyschnú, nasleduje proces farbenia ponorením, pri ktorom sa požadovaná farba nanesie na vonkajšiu stranu ozdoby. Používa sa svetový štandard farbovnice, ktorá obsahuje približne 600 farebných odtieňov v šiestich efektoch - lesk, mat, mrazoliak, porcelán, metalíza a škrupinkový efekt. Po zafarbení musia ozdoby opäť vyschnúť, čo trvá približne hodinu.
Jak se lyže SALOMON vyrábějí v továrně
Ručné zdobenie
Potom prichádza na rad ručné zdobenie. Maliarky zdobia ozdoby sklenenými písadlami alebo štetcami. Obľúbené je zdobenie posypom, kedy sa dekór najprv namaľuje lepidlom a potom sa posype rôznymi druhmi trblietok. Populárne sú aj plastické motívy alebo zdobenie flockovaním z natenko nastrihaných kúskov látky. Každý vyrobený kus je originál, pretože maliarky vkladajú do každej ozdoby kúsok vlastnej duše. V Okrase v Čadci pracujú s viac ako 12-tisíc vzormi, od jednoduchých motívov až po komplikované obrazce s detailnými krajinkami. Mnohé vznikajú na zákazku v menšom množstve, vďaka čomu nie je práca stereotypná. Pri maľovaní aj balení ozdôb v čase sezóny vypomáhajú brigádnici, často talentovaní študenti umeleckých škôl. Okrem klasických fúkaných ozdôb sa tu maľujú aj zložitejšie tvary ako domčeky, medvedíkovia či hviezdičky, ktoré sa vyrábajú pomocou foriem.
Po vyschnutí zdobených ozdôb prechádzajú do baliarne, kde sa odreže ich spodná stopka, ktorá zjednodušuje manipuláciu počas celého procesu. Do ozdoby sa vloží úchytná sponka, vďaka ktorej ju možno zavesiť. Následne sa krehký tovar opatrne zabalí do škatúľ, ktoré si v Okrase dodnes vyrábajú sami, a môže sa vyexpedovať do celého sveta.
Slovenskí a českí výrobcovia: Príbeh OKRASY Čadca a iných
Na Slovensku a v Českej republike existovala a stále existuje silná tradícia výroby vianočných ozdôb. V roku 1931 bolo vo Dvore Králové nad Labem založené umelecké výrobné družstvo Vianočné ozdoby, ktoré nepretržite vyrába tento neodmysliteľný doplnok vianočných sviatkov dodnes. Vďaka ručnej výrobe, estetickým dekórom a vysokej kvalite putuje väčšina produkcie na zahraničné trhy. Počas svojej 85-ročnej histórie získali výrobky družstva viacero ocenení, vrátane „Grand prix“ na svetovej výstave EXPO 1958 v Bruseli.
Medzi najznámejších výrobcov vianočných ozdôb na Slovensku patrí Výrobné družstvo invalidov OKRASA v Čadci. V roku 1955 ho založilo 26 miestnych občanov s cieľom zamestnať ženy v domácnosti a ľudí so zdravotným znevýhodnením. V Okrase pracovala väčšina pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou, no aj tak plnili výrobné úlohy veľmi dobre. Napríklad v roku 1959 splnili plán exportu do 3. novembra a celoročný plán výroby chceli splniť do 23. decembra. V roku 1963 podnik Zlatokov v Piešťanoch, jediný výrobca elektrických sviečok na vianočné stromčeky, vyexpedoval vyše 99-tisíc súprav žiaroviek a časť odoslal aj do Švajčiarska. V roku 1966 rástol záujem o vianočné ozdoby vyrábané v závode technického skla Červený most v Bratislave, ktoré exportovali za vyše dva a štvrť milióna korún.
OKRASA Čadca, ktorá bola v istom období druhým najväčším výrobcom vianočných ozdôb v republike, ponúkala stovky druhov ozdôb z fúkaného skla, girlandové reťaze a lamety. Takmer 90 percent ich exportnej produkcie smerovalo do 35 štátov, pričom medzi najväčších odberateľov patrili USA, Francúzsko a Anglicko. V roku 1969 Okrasa vyrobila krehkú krásu za viac ako 12 miliónov korún, pričom tretinu z tohto množstva expedovala na devízový trh v Európe a Latinskej Amerike. Popri tradičných výrobkoch dodávali aj novinky, ako napríklad sklenené nestriebrené vianočné gule a figúrky. Slovenskými závodmi technického skla v Bratislave expedovali státisíce fúkaných ozdôb, z ktorých vyše sto druhov exportovali do mnohých krajín pre ich dobrú kvalitu, najmä do Belgicka, Francúzska, USA a Anglicka. Najvýkonnejšou pracovníčkou závodu bola fúkačka Agneša Koštrnová v roku 1976.
Súčasné výzvy a návrat k tradíciám
Starú, ručne vyrábanú, sklenenú tradíciu postupne z trhu vytláčala lacná čínska produkcia, ktorá vyrába vo veľkom a za menej peňazí. Aj ručne vyrábané vianočné ozdoby z Okrasy Čadca boli z domáceho trhu vytlačené lacnou čínskou produkciou. Neskôr sa objavili aj sklenené ozdoby z Poľska, ktoré sa vyrábajú strojovo a dokážu ísť s cenou nižšie.
Dnes sa však k ozdobám z fúkaného skla mnohí vracajú. Mnohé podniky, ktoré sa zaoberajú výrobou vianočných dekorácií, sa sústreďujú skôr na kvalitu než na kvantitu. Ako uviedol Libor Kavan, manažér výroby českej firmy: „Našou filozofiou je, že chceme robiť menšie série pre ľudí, ktorí to dokážu oceniť a, samozrejme, dokážu to aj zaplatiť.“ Poľská dekoratérka Magdalena Jaroszynska-Slodyczka sa neobáva, že by sa vianočné gule zo skla vytratili z trhu, pretože „výroba sklenených dekorácií je dlhou tradíciou. Je populárna tak v Amerike, ako aj v našich končinách. A vždy populárnou bude, pretože je to výsledok ručnej práce a nie lacnej pásovej výroby.“
V Okrase Čadca, ktorá ročne vyrobí asi milión ozdôb (v najúspešnejšom období 1999-2002 to bolo až päťnásobne viac), pociťujú posledné roky citeľnejší záujem Slovákov, ktorí sa k týmto výrobkom vracajú a vnímajú ich hodnotu. Z tohto dôvodu zaradili do ponuky aj ozdoby s retro motívmi z 70. a 80. rokov. Vianočné dekorácie sa nevyhli ani módnym trendom, pričom motívy sa počítajú na tisíce. Najväčšou klasikou je stále kombinácia červenej a zlatej farby, najmä v Amerike a strednej Európe. V Škandinávii sú populárnejšie svetlé, jednoduchšie motívy, zatiaľ čo Francúzsko a Švajčiarsko preferujú super moderné tvary a materiály.