Prelom októbra a novembra je údajne čas, kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych. U nás oslavujeme sviatok Všetkých svätých a Dušičky, a zosnulých si pripomínajú aj inde vo svete. Vedeli ste však, že rovnako bohaté a staré tradície sú spojené aj s oslavou menín, a zvlášť s menom Jozef? Poďme sa pozrieť na tieto fascinujúce zvyky, ktoré siahajú hlboko do histórie.
Pamiatka Zosnulých: Celosvetové Tradície
Počiatky a Všeobecný Význam
Pamiatka zosnulých (ľudovo Dušičky, lat. In commemoratione omnium fidelium defunctorum) je sviatok pripadajúci na 2. november. V rímskokatolíckej cirkvi je dňom liturgického roka, keď sa veriaci modlia za duše v očistci. Na Slovensku sú dnes sviatok Všetkých svätých (1. novembra) a Pamiatka zosnulých vnímané ako pamiatka zosnulých predkov. V 8. storočí určil pápež Gregor IV. sviatok Všetkých svätých na 1. november, ktorý mal byť spomienkou na známych kresťanských svätcov. Tento zvyk sa postupne rozšíril a v kalendári sa zakotvil 2. november ako Pamiatka zosnulých. Pamiatku verných zosnulých zaviedol roku 998 opát z Cluny, Svätý Odilo († 1048), ktorý sa snažil pokresťančiť pohanskú tradíciu. Z Cluny sa slávenie rozšírilo po všetkých benediktínskych kláštoroch. V Ríme sa pamiatka 2. novembra začala oslavovať v 13. storočí. V 15. storočí v Aragónii začali dominikánski kňazi sláviť v tento deň tri omše; tento zvyk potvrdil pápež Benedikt XIV. (1748) a rozšíril ho pre všetkých kňazov v Španielsku, Portugalsku a Latinskej Amerike.
Európske Tradície
Slovensko: Najviac Slovákov si predvečer 2. novembra spája s navštevovaním cintorínov a zapaľovaním sviečok na hroboch. Návšteva cintorínov na Všetkých svätých patrí k najstabilnejším tradičným prejavom všetkých vrstiev spoločnosti. Podľa starších zvykov sa v noci z 1. na 2. novembra na stole necháva časť večere a na hroboch sa zapaľujú sviečky. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba na cintorínoch patrí k novším tradíciám. Oslava Dušičiek sa odvíja od slávnosti (sviatku) Všetkých svätých. V noci z 31. októbra na 1. novembra slávili Kelti koniec leta a nový rok, sviatok Samhain. Samhain bol podľa keltskej tradície časom, keď sa duša zosnulých vracia domov a ich príbuzní im svietidlami z vydlabaných riep pomáhajú na ceste do podsvetia. Na ochranu pred zlými duchmi sa ľudia prezliekali do handier a maľovali si tváre.
Francúzsko, Nemecko, Belgicko: Vo Francúzsku trávia 1. november podobne ako my, väčšina ľudí prichádza na cintorín uctiť si pamiatku zosnulých. V Nemecku by sa podľa tradície mali počas Sviatku všetkých svätých schovávať nože, aby sa na nich duchovia neporanili. Podobne ako vo Francúzsku sa aj tu deti zvyknú poobliekať do kostýmov a po zotmení chodia od dverí k dverám a zbierajú sladkosti. Väčšou oslavou je tu sviatok sv. Martina (8.11.), kedy si deti vyrábajú lampióny, s ktorými sa neskôr zapoja do sprievodu, kde spievajú tradičné piesne. Belgičania veria, že ak vám v Sviatok všetkých svätých skríži cestu alebo vojde do vášho príbytku čierna mačka, prinesie vám to nešťastie. Tieto tradície sa tu však vytrácajú viac ako inde a mnohí ľudia (podobne ako v susednom Holandsku) ani nezvyknú chodiť na cintoríny. Mladší skôr uprednostňujú Halloween, ktorý dominuje aj dekoráciám v obchodoch či reštauráciách. Vo veľkých mestách sa konajú karnevaly, kde sa malí aj veľkí prezliekajú za čarodejnice či škriatkov.
Taliansko: Tradície v Taliansku sa v jednotlivých regiónoch líšia. Na Sicílii veria, že počas magickej noci prinášajú nebohí sladkosti deťom, ktoré počas roka poslúchali. Na severe krajiny zas nechávajú v dome horiacu sviečku, lavór s vodou a kus chleba pre prípad, že by sa mŕtvi vrátili z druhej strany. V Trentine zasa zvonia zvony, ktoré privolávajú mŕtvych a miestni pre nich nechávajú plné stoly jedla. Na viacerých miestach pripravujú tradičné koláčiky Ossi alebo Stinchetti dei morti (kosti mŕtvych), ktoré majú zmierniť smútok tohto dňa.
Írsko: V Írsku sa so Sviatkom všetkých svätých spája viacero tradícií. Na obed by sa mali podávať varené zemiaky s kučeravým kelom a surovou cibuľou. Medzi zemiaky dospelí schovávajú mincu zabalenú v papieri na pečenie, ktorú si deti môžu nechať. Samozrejmosťou je vyrezávanie tekvíc a prezliekanie do kostýmov, ktoré pochádza práve z tejto časti sveta. Je to však tiež jediný zvyk, ktorý sa skutočne dodržiava.
Španielsko: V Španielsku trávia Sviatok všetkých svätých podobne ako u nás. Mnoho rodín (najmä starší ľudia) ide na cintorín spomínať na svojich zosnulých. Podľa Slováka, žijúceho v Španielsku, však v krajine väčší význam pripisujú iným sviatkom, napríklad Semana santa (týždeň pred Veľkou nocou). Vo viacerých regiónoch však v tomto termíne zachovávajú inú tradíciu - tzv. La Castañada. Všade vtedy pečú gaštany a ochutnávajú tzv. panellets (špeciálne koláčiky), sladké zemiaky a kandizované ovocie. Počiatky tohto zvyku treba hľadať v 18. storočí.
Škandinávia: Aj v Škandinávii oslavujú Sviatok všetkých svätých (Alla helgons dag) podobne ako u nás. Na rozdiel od Slovenska tu však tento sviatok vždy pripadá na prvú sobotu medzi 31. októbrom a 6. novembrom. Švédi spomínajú na svojich zosnulých stretnutím rodín pri spoločnom obede, po ktorom navštívia cintorín. Večer sa v kostoloch konajú omše za zosnulých v ostatnom roku.
Svetové Oslavy
Severná Amerika (Halloween): V USA, Kanade aj Austrálii sa v posledný októbrový deň oslavuje Halloween. Kelti rozlišovali len dve ročné obdobia (leto a zimu) a verili, že na ich rozhraní nastáva jediný deň, kedy sa prelína svet živých a mŕtvych. Sviatku Samhain je svojou podstatou a znakmi najviac podobný Halloween, oslavovaný večer 31. októbra.
Mexiko (Dia de los Muertos): Nikde na svete si zosnulých nepripomínajú veľkolepejšie ako v Mexiku, kde sa kresťanská tradícia spojila so zvykmi starých Indiánov. „Dia de los Muertos“ (teda Deň mŕtvych) sa oslavuje od 31. októbra do 2. novembra. Vtedy všetci spomínajú na tých, čo tu už nie sú, rozprávajú ich príbehy a oslavujú ich životy.
Ázijské a Iné Kultúry: Podľa budhistickej viery sa duchovia vracajú na tento svet v lete, sviatky podobné našim Dušičkám už teda majú za sebou. V Číne im dokonca venujú oveľa viac času - celý 7. lunárny mesiac je tzv. Mesiac duchov. Výnimočné miesto v ňom má 15. noc, kedy sa vraj duchovia vracajú zo záhrobia. Vtedy sa dodržiavajú najdôležitejšie tradície - rodiny navštevujú hroby a na uctenie svojich zosnulých usporadúvajú symbolickú obetnú hostinu a pália sviečky, vonné tyčinky a obetné peniaze. V Japonsku sa oslavy podobné našim Dušičkám nazývajú Bon a trvajú tri dni. Počas nich sa celá rodina stretne, aby navštívila hroby predkov aj miesta, kde žili. Sviatok tradične uzatvára špeciálny tanec Bon-Odori. Hinduisti vzdávajú úctu až siedmim generáciám predkov počas slávnosti Pitru Paksha. K nej patria predovšetkým modlitby a obetné hostiny, ktoré vykonáva syn alebo iný mužský člen rodiny. V Dubaji, podobne ako v iných moslimských krajinách, nemajú žiaden sviatok podobný našim Dušičkám a svojich zosnulých si pripomínajú najmä v deň výročia úmrtia. Ženy ale dokonca ani vtedy nesmú navštevovať cintoríny.
Tradícia Mena Jozef a Oslava Menín
Pôvod a Význam Mena Jozef
Meno Jozef má na Slovensku silnú tradíciu. Keď sa povie Jozef, väčšina z nás si predstaví meno, ktoré na Slovensku pozná takmer každý. Je tradičné, silné a známe naprieč generáciami. Meno Jozef má hlboké korene. Pochádza z hebrejského mena Yosef, ktoré sa zvykne vykladať vo význame „Boh pridá“ alebo „nech pridá“. Práve v tom je jeho sila. Nepôsobí módne ani dočasne, ale stabilne a dôstojne.
Biblickí Jozefovia
Novozákonný Jozef - Manžel Márie: Jednou z novozákonných postáv, ktoré sa spomínajú v začiatkoch niektorých evanjelií, bol práve Jozef. Hoci o ňom nie je písané veľa, podstatné sa z nich dozvedáme. Jozef sa narodil v Betleheme a neskôr žil v Nazarete, kde pracoval ako tesár. Zasnúbil sa s Máriou, vzal si ju za manželku, spolu šli do Betlehema na vládou nariadené sčítanie ľudu, a tam sa Márii narodil dlho očakávaný Mesiáš, syn Ježiš. V textoch biblie sa nespomína žiadna reč, žiadne slovo samotného Jozefa. Ako starostlivý muž odviedol svoju rodinu do bezpečia do Egypta, keď sa Herodes chystal zničiť život ich malému dieťaťu. Ako pobožný muž tiež každoročne so svojou manželkou putoval do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Píše sa o ňom aj ako o potomkovi kráľa Dávida. Zobrazovaný býva ako jednoduchý muž s malým Ježiškom, alebo ako tesár so svojimi pracovnými nástrojmi sekerou a pílou.
Starozákonný Jozef - Syn Jákoba: Iný Jozef vystupuje ako postava v starozákonnej knihe Genezis. Narodil sa Jákobovi, keď bol už starý a preto miloval Jozefa najviac zo všetkých svojich synov. Starší bratia na neho žiarlili a predali ho do otroctva. Tým však Jozefov príbeh nekončí. Naopak, svojou poctivosťou, čestnosťou a priznanou vierou si získal úctu samotného faraóna. Ako Boží muž vyložil faraónovi symboliku jeho snov a tým mu pomohol pripraviť krajinu na roky chudoby, ktoré mali prísť. Faraón mu tak zveril správcovstvo nad celým Egyptom. Práve pri narodení tohto Jozefa sa stretávame s výkladom jeho mena. Ráchel bola milovanou manželkou Jákoba, ale spočiatku mu nevedela dať deti. Keď po rokoch počala a porodila syna, nazvala ho Jozefom.
Deň Mena Jozef (19. Marec)
Jozef oslavuje meniny 19. marca. Tento dátum je tradične spojený so svätým Jozefom, manželom Panny Márie a pestúnom Ježiša. Svätý Jozef býva vnímaný ako symbol poctivosti, ochrany rodiny, vernosti, práce a tichej sily. Meniny Jozefa tak nie sú len obyčajným dátumom v kalendári. Meno Jozef patrí medzi najznámejšie mužské mená u nás. Z vyššie popísanej tradície vyplýva aj to, v ktorých krajinách sa meniny oslavujú. Táto tradícia sa týka katolíckych a ortodoxných krajín, no netýka sa krajín protestantských, ako napríklad v Austrálii. Meniny sa oslavujú aj v krajinách Latinskej Ameriky, a taktiež u nás a u našich susedov, dokonca v Poľsku berú meniny veľmi vážne.
Historické Zvyky a Pranostiky na Jozefa
Kedysi sa bežne meniny nezvykli oslavovať tak veľkolepo, ako dnes. Na vidieku sa oslavou pripomínali len tie najrozšírenejšie mená a Jozef bolo jedno z nich. V ten deň sa zvykli konať aj tradičné Jozefské zábavy. Tradične sa tento deň považoval za prvý jarný. Hospodári vtedy obchádzali polia, prinášali zeleň a prútom šibali zem, aby sa prebudila, aby mohla dať silu a rast novej úrode. Takto sa o Jozefovi vyjadruje jedna z pranostík: „Ak Jozef kožuch odkladá, bude úrodný rok.“ Ale aj „mráz na Jozefa mal znamenať veľa ovocia a vysoký ovos.“ Nielen gazdovia polia, ale aj gazdinky svoje domácnosti chystali po zime na jarné upratovanie. V niektorých krajoch vraj v tento deň vyháňali blchy a všelijakú háveď z domu.
Moderné Oslavy a Postavenie Mena
Meniny sú síce menší sviatok než narodeniny, ale práve preto býva milé prekvapenie ešte cennejšie. Dobrou voľbou môže byť menšia jarná kytica, decentný aranžmán alebo drobná pozornosť doplnená o milý odkaz. Niektoré mená prichádzajú a odchádzajú s módou. Jozef medzi ne veľmi nepatrí. A možno práve preto je obľúbené dodnes - pôsobí dôstojne, známo a blízko. Ak teda máte doma, v rodine alebo medzi priateľmi nejakého Jozefa, 19. marca je ideálna príležitosť na prianie.
Ako sa Mená Dostávajú do Kalendára?
Tradícia oslavovania mien siaha niekoľko stoviek rokov do minulosti, hoci zďaleka nemala dnešnú podobu. Jej počiatky súvisia s pripisovaním menám rôznych svätcov. V daný deň sa potom oslavovali činy a život konkrétneho svätca. Často sa v kalendári nachádzajú aj viacerí svätci s rovnakým menom, čo ovplyvňovalo podobu kalendára. Novodobé oslavy menín majú iba pramálo spoločné s pôvodnými tradíciami a dnes sa oslavuje každý, koho meno je napísané v kalendári. Jána, Petra, Martina či Štefana si spomenie prakticky každý, keďže nositeľov týchto mien je veľmi veľa.
Ak máte dieťa, určite ste premýšľali nad tým správnym menom. Hoci kompletný zoznam mien neexistuje, nemôžete určiť svojmu potomkovi akékoľvek meno. V zákone č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku sú určené základné zásady pri určovaní mena. Čo sa týka menín, neexistuje centrálny kalendár a rovnako neexistuje autorita, ktorá by rozhodovala o priraďovaní jednotlivých mien. Existuje len spoločné kalendárium, ktoré sa vytvára na základe dohody vydavateľov a malo by reflektovať najpoužívanejšie mená. Najviac používané mená sú zaradené podľa vopred stanovených kritérií, ale vydavatelia kalendárov nie sú povinní ho dodržiavať. Často sa preto stáva, že menej používané mená sa v jednoduchších variantoch kalendárov nevyskytujú.