Postoj Evanjelických cirkví k Sviatku všetkých svätých a ich vlastné tradície

Sviatok všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. novembra, je na Slovensku od roku 1994 dňom pracovného pokoja. V Rímskokatolíckej cirkvi je slávnosťou a súčasne prikázaným sviatkom, ktorý sa slávi omšami v kostoloch alebo na cintorínoch. Je spojený s masívnym navštevovaním cintorínov, so zapaľovaním sviečok, spomínaním na zosnulých a tiež s modlitbami za ich spásu a vzkriesenie.

Sviatok všetkých svätých v rímskokatolíckej tradícii

Katolícka cirkev si v tento deň pripomína aj tých, ktorí nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú na príbuzných, ale aj na predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. V rámci tejto tradície sa veriaci modlia ku svätým a prosia ich o príhovor - orodovanie za nás tu na zemi, lebo oni už podľa náuky Cirkvi žijú večne u Boha, teda v stave oslávenia, a samozrejme na prvom mieste o to prosia Pannu Máriu.

Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že tento deň má byť dňom radosti a nádeje, nie strachu či smútku. Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje každoročne v druhý novembrový deň Pamiatka zosnulých - ľudovo nazývaná Dušičky. Oba dni charakterizuje spomínanie na tých, ktorí už nie sú medzi nami, návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich zdobenie kvetmi.

Postoj Evanjelických cirkví k Sviatku všetkých svätých

Na rozdiel od katolíkov, ktorí 1. novembra slávia Sviatok všetkých svätých a 2. novembra majú Spomienku na všetkých verných zosnulých, evanjelici nemajú sviatok všetkých svätých. Protestanské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani Sviatok všetkých svätých. Toto odlišné chápanie korení v princípoch reformácie stredovekej cirkvi, ktorá sa začala 31. októbra 1517.

Zakladateľ protestantizmu, nemecký teológ Martin Luther, bol hlboko pobúrený učením o odpustkoch, ktoré v tom čase predávala cirkev. Pochopil, že Božie odpustenie si nemožno ani len zaslúžiť dobrými skutkami, nieto ešte kúpiť za peniaze. Vo svojich zisteniach z Písma narazil na pojem „Božia spravodlivosť“ a pochopil, že Písmo o Božej spravodlivosti hovorí, že je iná ako naša ľudská. V liste Rímskym sa dočítal, že Božia spravodlivosť človeka nesúdi podľa skutkov, ale podľa viery. Ten, kto verí v Pána Boha, bude večne žiť. Pre Martina Luthera to bol objav, ktorý ho naplnil nevýslovným pokojom a radosťou. Pochopil, že to najdôležitejšie je úprimná viera. Nie krásne nábožné piesne, nie dlhé bohoslužby či púte do Ríma, ale len viera. A ten, kto v Pána Boha úprimne verí, tomu Pán Boh z lásky a zadarmo daruje večný život.

Táto nová teologická perspektíva bola v rozpore s praxou predávania odpustkov, ktoré tvrdili, že za hriech netreba vytrpieť trest od Pána Boha, ale stačí zaplatiť pokutu. Luther veril, že ak sa človek chce zbaviť svojich hriechov, musí ich v úprimnej viere priznať a oľutovať pred Pánom Bohom a On mu ich z lásky zadarmo odpustí.

Pamiatka zosnulých v Evanjelickej cirkvi

Hoci evanjelické cirkvi nemajú Sviatok všetkých svätých, majú v cirkevných kalendáriách zaradenú Pamiatku zosnulých. Evanjelici 2. novembra na deň Pamiatky zosnulých pri hroboch spomínajú na svojich príbuzných. V rámci obradov v kostole spomínajú aj na zosnulých, čítajú sa zoznamy ľudí, ktorí zomreli v danej farnosti za predchádzajúci rok.

Z hľadiska tradičných obyčají sa veľmi dlho protestantské cirkve stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladali to za vyslovene katolícky zvyk. Tieto predstavy a nepraktizovanie zapaľovania sviečok sa miestami dodržiavali v ich prostredí ešte do 90. rokov 20. storočia.

Deň reformácie: Kľúčový sviatok Evanjelikov (31. október)

Jedným z najvýznamnejších sviatkov pre evanjelikov je 31. október, známy ako Deň reformácie. Tento deň si pripomína začiatok procesu reformácie stredovekej cirkvi, ktorý sa začal 31. októbra 1517, keď augustiánsky mních Martin Luther vyvesil na dvere chrámu vo Wittenbergu 95 téz proti predávaniu odpustkov. Podstatou reformácie bol od jej začiatku návrat k Božiemu slovu, náprava chýb a očistenie cirkvi.

Pre evanjelikov sviatok reformácie nie je len spomienkou na historické udalosti, ale ide o proces, počas ktorého si má jednotlivec aj spoločnosť uvedomiť, či je na správnej ceste, má naprávať chyby a usilovať sa o návrat na správnu cestu. Znamená to každodenný návrat k Božiemu slovu.

Na Deň reformácie sa v evanjelických kostoloch konávajú slávnostné služby Božie a číta sa Pastiersky list Zboru biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV). Biskupi ECAV pozývajú na reflexiu piesne „Hrad prepevný je Pán Boh náš“, ktorú Luther napísal na základe Žalmu 46 v čase životných ťažkostí. ECAV na Slovensku vyzýva k spievaniu tejto hymny ako prejavu chvály, vďaky, nádeje a potešenia. Podľa slov biskupov: „V životných skúškach, ohrozeniach vonkajších aj vnútorných, v pokušeniach a sporoch v spoločnosti aj cirkvi, v situáciách, keď sa nám, obrazne povedané, rúca svet, Pán Ježiš je v strede toho ako pevný hrad.“

Biskupi tiež vyzývajú veriacich, aby sa čítanie písma, zvlášť Novej zmluvy, spojené s modlitbou, stalo súčasťou života a osobnej zbožnosti. Tento neustály proces reflexie a návratu k Božiemu slovu je základným pilierom evanjelickej viery a ich prístupu k duchovným sviatkom a spomienkam.

tags: #evanjelici #a #sviatok #vsetkych #svatych