Farár Marián Kuffa, slovenský rímskokatolícky kňaz venujúci sa ľuďom na okraji spoločnosti, oslavuje narodeniny na Štedrý deň, 24. decembra 1959 v Kežmarku. Narodil sa dve hodiny pred Ježiškom, približne o desiatej večer. Už od malého dieťaťa ho vždy volali Maroš, hoci jeho matka bola Mária a otec Ján Karol. Keďže starší brat bol Ján a on mal byť dievčatko, mal byť po mame Mária. Meniny máva 25. marca na Zvestovanie, ktoré nazýva aj "malé Vianoce", keďže vtedy Ježiš prišiel neviditeľne do lona Panny Márie.
Detstvo a prvé životné lekcie
Skúšky detstva: Enuréza a materská láska
Marián Kuffa bol odjakživa veľmi živý, no spomedzi súrodencov bol najslabší a najmenší. Jeho dedko, jednoduchý muž, ho uprednostňoval a volával ho Marko. Často mu rozprával o náboženských veciach, napríklad vysvetľoval biblické príbehy, zatiaľ čo ho učil šoférovať koňa. Spomína si, ako sa ako dieťa pocikával celé jasle, celú škôlku a dokonca aj celú základnú školu. Každú noc musel tajne sušiť periny a bál sa priznať, aby ho nevysmiali.
V tejto ťažkej situácii bola pre neho kľúčová jeho matka. Hoci sa obával, že na to príde a prezradí to celej rodine, ona nikdy nič nepovedala. Keď si večer ustlal a uvidel, že plachta nie je žltá, ale čisto biela, vedel, že jeho matka o všetkom vie, no mlčí. Bol to prejav jej mimoriadneho milosrdenstva. Nikdy sa jej na to nepýtal, no rozprávali sa očami. „Mami, ja ti tak ďakujem za to, že mlčíš. Ani nevieš, ako ťa milujem!“ pomyslel si. A mama mu akoby s úsmevom odpovedala: „Aj ja ťa milujem! Viem o tvojom tajomstve, viem o tvojej slabosti.“ Túžil s tým prestať, ponižovalo ho to, ale nedokázal to. Posledný raz sa pomočil, keď išiel na prijímacie skúšky na gymnázium. Verí, že Pán Boh mu túto slabosť odobral a vďaka tomu teraz veľmi rozumie slabým ľuďom. Pred rokmi zrazil kamión jeho otca aj matku - otec prežil, no mama na následky zranení zomrela. S mamou sa už nikdy o tejto téme nerozprával, ale teší sa, že to „v nebi napravia“ a chce jej poďakovať za to, že mlčala, čo sa naučila od Panny Márie.
Vplyv otca a rodičovská škola
Kuffa priznáva, že jeho otec bol agresívny alkoholik. Vie, čo to znamená celú noc nespať a preplakať, ísť zakrvavený alebo hladný do školy. Jeho otec bol „tvrďas“, zatiaľ čo matka bola veľmi jemná. Dnes vníma, že potreboval obidve „školy“ svojich rodičov a Pán Boh sa nikdy nepomýlil, keď mu dal takýchto rodičov. Podľa jeho slov, keby mal iba matkinu školu, pri jej jemnosti by ho jeho chlapci v Žakovciach zabili. Keby mal iba otcovu školu, zabil by on ich.
Traumatické zážitky zo škôlky
Spomína na situáciu v škôlke, keď ich učiteľka na záchode vyzliekla a nechala stáť nahých na schodíku, potom zavolala dievčatá. Bol to veľmi krutý trest a hrozné poníženie. Dodnes má pred očami, ako na nich ukazovali a smiali sa, zatiaľ čo oni nič nemohli urobiť. Minulý rok mu napadlo, v Roku Božieho milosrdenstva, či jej vôbec odpustil. Rozhodol sa jej okamžite odpustiť, hoci už je pravdepodobne mŕtva a možno sa trápi v očistci. Keď poobede prišla mama a on na učiteľku ukazoval prstom so slovami: „Mami, tamtú učiteľku nemám rád…“, mama ho hneď chytila za prst a spýtala sa, prečo. Nedokázal to sformulovať, len povedal: „Urobila nám zle!“
Inokedy ich zasa strihali tak, že vytvorili zozbierali stoličky do ohrádky, aby neušli, a brali ich po jednom „ako baránkov“. Hrozne to bolelo, strihali ich ručne, bolo to ponižujúce a holič bol navyše pripitý. Keď sa poobede opäť sťažoval mame: „Mama, pozri, ako nás doriadili…“, objala ho a povedala: „Maroško, pre mňa si ty najkrajší!“ Marián Kuffa to vníma tak, že hoci ich spoločnosť zohavila a potupila, jeho matka ho milovala takého, aký práve bol.
Stretnutie s učiteľom a lekcia odpustenia
V detstve nebol ukážkovým žiakom, často bol v kúte a veľa vystrájal pánu farárovi na náboženstve. Hoci si nepamätá, čo ich učil, spomína si, že bol fantasticky dobrý. Keď bol väčší, stal sa farár Pataky jeho spovedníkom a boli skvelí kamaráti. Marián Kuffa spomína na incident, keď ako dieťa dostal bitku od učiteľa. Hoci otec býval niekedy ostrejší a bol zvyknutý vydržať veľa, vtedy mu z nosa išla krv. Keď sa spýtal učiteľa: „Pán učiteľ, za čo to bolo?“, a ten mu odpovedal: „Ty sa pýtaš, za čo?“, až vtedy sa rozplakal. Hovorí, že keď mu zranil telo, vydržal to, no keď mu zranil dušu, plakal až sa dusil. Premýšľal, že povie otcovi, čo by bolo spravodlivé, keďže učiteľ pracoval s otcom vo vagónke a otec mu podpísal dobrý posudok. Nakoniec to však neurobil. Neskôr v živote, keď sa modlil breviár, niekto zaklopal. Bol to ten istý učiteľ, s odrezanými chodidlami na pätách a na barlách. Kuffa si uvedomil, že keby bol vtedy ako žiak "len spravodlivý", zabuchol by mu dvere a ten človek by skončil ako stratený. Poučením je, že tento učiteľ dnes sedáva v Žakovciach vedľa starých a chorých, ktorým utiera sliny a sople, zatiaľ čo iní sa s hnusom odťahujú. Kuffa ho "provokuje" s krstom, trpezlivo čaká a modlí sa, kedy sa dá pokrstiť.
Dokumentárny film "Etnicita a vierovyznanie"
Cesta ku kňazstvu
Mladosť a záľuby
V mladosti sa Marián Kuffa venoval karate a s priateľmi chodil opravovať veže kostolov. Bavilo ho aj horolezectvo. Pôvodne neplánoval stať sa kňazom. Keď mal okolo 20 rokov, tešil sa, že sa ožení a bude mať deti.
Zlomový pád na Gerlachovskom štíte
Zlomovým bodom v jeho živote sa stal pád pri výstupe na Gerlachovský štít v roku 1990. Pod ním sa odtrhol kus skaly a nasledoval dvadsaťmetrový pád. Záchranárom trvalo 13 hodín, kým ho dopravili do nemocnice. Počas tohto zážitku cítil, že mu Boh vrátil život, a vtedy v ňom dozrelo predsavzatie vrátiť svoj život Bohu - tým, že sa bude venovať ľuďom, ktorí to potrebujú najviac.
Povolanie a vysviacka
Študoval na Bohosloveckej fakulte v Spišskom Podhradí a za kňaza ho vysvätil spišský biskup František Tondra 18. júna 1994. V tom istom roku začal pôsobiť ako rímskokatolícky kňaz v Žakovciach.
Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach
Vznik a poslanie inštitútu
Farár Marián Kuffa obetoval celý svoj život farnosti v Žakovciach. Z ničoho vybudoval za pomoci ľudí bez domova a tých, ktorých spoločnosť neprijala pre ich predošlé činy, inštitút. Na opravách fary začal v ťažkých podmienkach pracovať s ľuďmi z polepšovne a s navrátilcami z väzenia, vrátane tých, ktorí si odpykávali tresty za najťažšie zločiny. Kuffa povedal: „Vedel som, že keď od týchto ľudí odídem, budem obyčajný teoretik.“ Postupom času opravu fary dokončili a pristavali alebo opravili ďalšie objekty.
V roku 1990 bol z Kuffovej iniciatívy spišským biskupom cirkevnoprávne zriadený Inštitút Krista Veľkňaza ako sekulárny inštitút a v roku 1992 bol zapísaný ako občianske združenie. V Žakovciach našlo prístrešok približne 300 bezdomovcov. V Inštitúte Krista Veľkňaza našli domov a pomoc bývalí väzni, bezdomovci, alkoholici, narkomani, postihnutí, siroty, týrané ženy, matky s deťmi, lesby, prostitútky, deti z rozvrátených rodín a ústavov, starí i chorí - tí, čo vo svojom živote pochybili alebo len „nemali šťastie“.
Filozofia pomoci a "terapia" láskou
Jediná „terapia“, ktorá sa v Žakovciach používa, je svätá omša, modlitba ruženca, práca a láska. Otec Marián Kuffa hovorí: „Diagnóza bezdomovca je človek chorý na lásku, nevedel lásku prijať, lásku dať. My ho učíme dávať a čo dávať? Dávať lásku.“ Kuffa nerobí charitu len preto, aby ochránil pred zimou, hladom či násilím. Chápe svoju charitu s náboženským podtónom, hlása Božie slovo tak, ako je napísané. Ľudí miluje ako hriešnikov, učí ich zaradiť sa do spoločnosti, pracovať a milovať blížneho svojho.
Život v komunite
V Žakovciach sa stará o pedofilov, lesby, homosexuálov, recidivistov, vrahov - o ľudí, ktorých spoločnosť odkopla a nemajú ani cent. Návštevníci Žakoviec často opisujú to, čo tam videli, ako „ZÁZRAK“. Ľudia, ktorí v živote zabíjali, žijú pod jednou strechou, bez psychiatrov a liekov, a sú milí a vľúdni. Marián Kuffa do ich sŕdc vniesol vieru a pomohol im nájsť domov a prácu.
Kontroverzie a politické angažovanie
Výroky o homosexualite a ich kontext
V auguste 2014 Marián Kuffa vo videoblogu na internetovom portáli časopisu .týždeň označil homosexuálov za „masových vrahov či genocídu národa“. Vyjadril názor, že „homosexuáli pre svoju orientáciu netrpia“, že „obyčajní homosexuáli vyhynú sami“ a naznačil, že homosexualitu je možné napraviť. Podľa neho sú "gayovia a lesby niekedy horší než tí vrahovia". Rozlišuje medzi primárnymi homosexuálmi, ktorí za to nemôžu a chcú sa zmeniť, a sekundárnymi, ktorí si „už vyskúšali všetky ženy, teraz si chcú vyskúšať mužov“ a pomocou korupcie vytvárajú dojem, že oni sú v poriadku a „vy ste chorí“. Tieto zväzky označil za „diabolské“ a viedol k tvrdeniu o „genocíde národa“.
V septembri 2014 na verejnej diskusii v Prešove tieto tvrdenia komentoval slovami: „U mňa v Žakovciach 24 rokov sa starám o homosexuálov. Boh miluje hriešnika, nenávidí hriech!“ Ďalej vysvetlil svoju pozíciu: „Keď milujem alkoholika, neznamená, že mu dám fľašku, keď milujem narkomana, neznamená, že mu dám drogu, keď milujem prostitútku, homosexuálov, neznamená, že im dám nezriadený sex.“
Angažovanie v politike a biskupské stanovisko
Ako populárny kňaz sa Marián Kuffa dostal pod tlak verejnosti a jeho brat Štefan Kuffa už pôsobil v politike. V Kuffovi sa prebudil "homo politicus" aj vďaka turné, kde vyzýval na odpor voči „progresívnemu liberalizmu“. Hoci uznáva, že západná civilizácia sa zrieka kresťanského dedičstva, jeho vystúpenia obsahovali aj zjednodušené interpretácie.
Následne sa Marián Kuffa angažoval v projekte KDŽP, kde mal veľký neformálny vplyv, čo bolo viditeľné aj v jeho pôsobení v neoficiálnom straníckom médiu Svetlo sveta. Európske voľby v máji 2019, ktoré mali byť pre KDŽP medzníkom, priniesli sklamanie s výsledkom 2 percentá. Politicky naivne veril, že strana získa podporu, ak sa prikloní k jeho názorom. Jeho snaha o spojenectvo so SNS sa skončila zmenou názoru Tomáša Tarabu a jeho ľudí, ktorí namiesto SNS uprednostnili Mariana Kotlebu. Marián Kuffa tak dostal „životnú i politickú facku“, keď jeho prácu na „vlastnej“ strane využili iní inak, ako chcel, a napokon sa k nim pridal aj jeho brat.
15. novembra 2019 vydali predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský a spišský biskup Štefan Sečka stanovisko k politickému angažovaniu klerikov, adresované zvlášť Mariánovi Kuffovi. Toto stanovisko bolo vydané hlavne v súvislosti s jeho prepojením na politickú stranu ŽIVOT - národná strana, ktorej predsedom bol jeho brat Štefan Kuffa. Biskupi uviedli: „Angažovanie sa v politických stranách, hoci prostredníctvom druhých osôb, nie je primerané kňazskému stavu. Úlohou kňaza je byť otcom všetkých veriacich, nie vodcom tých, ktorí sa hlásia k určitej strane. Ak v spoločnosti vznikne presvedčenie, že niektorý z kňazov, aj keď z úzadia, ovláda politickú stranu, je nevyhnutné, aby všetky svoje aktivity v tomto smere bezodkladne ukončil.“
Poučenie z politickej skúsenosti
Marián Kuffa zažil za posledných päť rokov mnoho poníženia a potupy, no nikdy nebude „brýzgať na Cirkev“, ktorú považuje za božsko-ľudskú ustanovizeň s posvätnou božskou časťou a hriešnou ľudskou časťou. Chcel utiecť do Afriky, no biskup mu poradil, aby nikam nechodil, prirovnávajúc situáciu k Ježišovi, ktorého Nazaretčania oslavovali, kým ich nenapomenul. Kuffa spomína na úradníka, ktorý ho vychvaľoval, len aby ho mohol následne zhodiť. Pripomína, že prorok nie je ten, kto predpovedá, ale ten, kto ohlasuje Božiu vôľu. Príbeh jeho politického angažovania ilustruje, prečo je dobré, keď sa duchovní držia ďalej od straníckej politiky, lebo „nemajú žiadnu extra kompetenciu na vyhodnocovanie kvality a serióznosti vnútorných procesov v strane a ľudí, ktorí ju tvoria.“ Napriek tomu sa jeho pôsobenie vyvolávalo zmiešané pocity.
Odkaz a dielo
O živote a práci Mariána Kuffu boli natočené aj filmy: Všetky moje deti a Opři žebřík o nebe. Bola o ňom vydaná aj kniha Buď Kristovým svedkom! Čo vie farár o láske....
tags: #maros #kuffa #narodeniny