Zimná krajina pred Vianocami
Zima nás tento rok možno neprivítala, ako sme si mnohí želali, ale aj napriek tomu je prekrásne ročné obdobie, kedy je všetko prikryté bielou perinou z vločiek jemných ako hodváb. Počas zimy príroda zasnene spí a všetko pôsobí tak čisto a nevinne. Jasné slnko dopadá na bielučký sneh, ktorý sa zdá, akoby sa celá Perinbabkina perina roztrhla a biely koberec nevinný ako detská kolíska prikryl celú krajinu. Je ľahučký ako páper a keď sa naň posadíte, je mäkký ako kožúšok. Prítulné vločky pomalinky dopadajú na postriebrenú zem a kde-tu sa ukladajú aj na pokojnej kolíšajúcej vode.
Vládne pokoj a kľud. Ľudia v malej perníkovej chalúpke posypanej cukrom sa začínajú prebúdzať a hľadia von spoza oblokov na bielu krajinu. Zima nie je najkrajšie obdobie len preto, že sa celá krajina skryje pod bielu prikrývku, ale aj preto, že je to obdobie Vianoc.
Kúzlo vianočného obdobia
Vianoce sú čas zastavenia, ticha a lásky. Čas, keď sa hluk, ruch, nepokoj a nervozita menia na príjemné ticho. S príchodom Vianoc sa mení celá príroda, ktorá postupne odkrýva svoje čaro. Vtáčí spev sa presťahuje do teplých krajín a zelený koberec pokryje biela perina. V každom rohu stojí snehuliak, ktorý skrášli každý dvor a na strechách domov žiaria farebné vianočné svetlá.
Advent a príprava na sviatky
Predvianočné obdobie sa vlastne začína zapálením prvej sviečky na adventnom venci. Symbolom príchodu Vianoc je aj adventný kalendár. Deti každý deň otvoria jedno okienko s cukríkom a posledný deň 24. decembra sa im splnia všetky ich sny. Na Vianoce v domácnosti rozvoniavajú koláčiky a medovníky pečené s láskou.
Výzdoba domova a vianočný stromček
Vianočný stromček v obývačke svieti pestrými farbami a na Štedrý večer je pod ním veľa darčekov, ktoré potešia každú ľudskú dušu. Bez vianočného stromčeka si oslavu Vianoc vôbec nevieme predstaviť. Je dôležité vybrať si stromček, aby bol pravidelne narastený. Po zakúpení sa doma upravuje: zbytočné vetvičky sa opatrne odrežú a kmeň obseká tak, aby pasoval do stojana.
Po upevnení stromčeka sa najprv upevní osvetlenie a vyskúša sa, či funguje. Potom sa na vrch upevní krásny špic. Ďalej sa vešajú ozdoby zo slamy, ktoré sú dokladom zručnosti tvorcov, a bielučké háčkované zvončeky starej mamy, ktoré stromček spravia slávnostnejším. Nakoniec si každý člen rodiny zavesí svoje dve obľúbené ozdoby pre radosť.
Vypílenie a dovezenie vianočného stromčeka
Na vianočnom stromčeku sa týči krásna zlatá hviezda, dookola má omotanú striebornú reťaz. Gule na ňom sú zlaté, strieborné a červené. Celý strom tak krásne žiari všemožnými farbami. Pod ním nesmú chýbať pekne zabalené vianočné darčeky so stužkami.
Štedrý večer: Rodinné zvyky a slávnostná večera
Ticho, ktoré ohlási jasný zvuk zvončeka, že práve prišiel Štedrý večer. Len čo zvonček doznieva, možno vstúpiť do izby... A čo tam? Tam je to, na čo čakáme celý rok. Vianočný stromček vysvietený sviečkami, ozdobený girlandami, medovníkmi a sklenými guľami. Na stole prestretý vianočný obrus čaká na sladké perníky v tvare hviezdičiek a podkovičiek, na červenajúce sa jabĺčka a lahodné dobroty. Vo vzduchu sa prebíja medová vôňa s vôňou kapustnice. Uprostred stola tróni obľúbená kvetina - červená Vianočná hviezda, lemovaná rozpálenými sviečkami.
V izbe hrá Tichá noc a všetci si sadáme k štedrovečernému stolu. Pomodlíme sa, zaspomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. U nás doma sa okolo 17:00 už pomaly chystáme. Oblečieme si sviatočné šaty, potom pripravujeme stôl. Pod sviatočný obrus otec s mamkou vždy dávajú peniaze, aby sme mali všetkého hojne po celý rok. Večeriame podvečer o 18:00. Všetci sa postavíme okolo sviatočného stola, okrem otca. Otec vojde do izby, v ruke má tanier s nakrájaným chlebom a soľou. Zavinšuje nám všetko najlepšie, popraje nám veľa zdravia, šťastia a božieho požehnania. Všetkých nás ponúka tým chlebom. Každý si musí vziať jeden kúsok chleba, osoliť a zjesť. Potom sa spoločne pomodlíme. Prv než zasadneme a začneme večerať, z každého jedla trošku odoberieme a odnesieme von zvieratkám. Až po tomto každoročnom zvyku sadneme a začneme večerať.
Tradičné jedlá a ich symbolika
Po prípitku si pochutnáme na vianočnej kapustnici, kaprovi a makových guľatých opekancoch, zapíjame medovinou a zajedáme medovými oblátkami. Na záver zjeme cesnak, aby sme od seba odohnali démonov. Mamka pripravuje od skorého rána všetky dobroty na vianočný stôl, a to kapustnicu, "bobaľky" s makom, zemiakový šalát, rybu, mäso, rezne a koláče.
Veštenie a povery
Po štedrej večeri nasleduje veštenie. Najskôr veštíme z prekrojeného jabĺčka. Jasná hviezdička znamená zdravie a úspech po celý rok, červík je známkou choroby a smútku, kríž znamená veľké nešťastie, ba až smrť. Potom sa lúskajú 4 vlašské orechy. Ak sú jadrá pekné a zdravé, môžeme očakávať zdravie, ak sú suché a červivé, čakajú nás choroby. Na záver ešte urobíme kúzlo, ktoré v nasledujúcom roku budeme potrebovať všetci: dve či tri umyté a usušené šupiny z vianočného kapra si vložíme do peňaženky. Tak budeme mať istotu, že v nej bude dosť peňazí.
Posolstvo lásky a spoločenstva
Stará mama si udržiava ešte jeden krásny zvyk: nechať počas štedrej večere jedno voľné miesto pri stole. Pre hosťa. Pre pútnika. Pre neznámeho bez domova. Atmosféru dotvára televízia s už tradičnou rozprávkou Tri oriešky pre Popolušku. Všetci sú šťastní a rozbaľujú darčeky. Každý sa teší z toho, čo od Ježiška dostal, a všetkým robí radosť, že ostatní členovia jeho rodiny zdieľajú rovnaké pocity. Celá miestnosť je sfarbená podľa toho, aké farby práve svietia na stromčeku, a všetci sú veselí.
Vonku šantia deti, ktoré poteší stavanie snehuliakov, sánkovanie a nejaká poriadna guľovačka. To hlavné, na čo deti čakajú, sú darčeky pod vianočným stromčekom. Ale Vianoce nie sú o darčekoch a guľovačkách, sú hlavne o nás a našich rodinách. Ďalším zvykom je u nás to, že po štedrej večeri sa navštevujú aj širšie rodiny. Zabávame sa, rozprávame a spomíname. Tá rodinná pohoda, keď sa spolu rozprávame, tešíme sa z darčekov, pozeráme rozprávky - tieto chvíle sú pre mňa o to vzácnejšie, že počas roka nie sme vždy spolu ako rodina.
Vianoce v literatúre: Ulf Stark a "Vianoce vo Veľkom lese"
Autor textovej časti Ulf Stark pochádzal zo Švédska, ale jeho knihy sa stali obľúbenými naprieč celou Škandináviou aj za jej hranicami. V slovenskom preklade sme si mohli prečítať napríklad knihu Vieš pískať, Johanna? alebo Keď mi ocko ukázal vesmír. Ulf Stark vytvoril pre detského čitateľa množstvo skvelých, pútavých a láskavých rozprávok ako člen Švédskej akadémie pre detské knihy.
Kniha Vianoce vo Veľkom lese upútajú už na prvý pohľad. Zdanlivo ide o picture book, mimoriadne obľúbenú formu, určenú primárne pre deti predškolského veku, no môže očariť aj školákov a ich rodičov. Zatiaľ čo pri anglosaských picture bookoch sme zvyknutí na väčší rozmer knihy s veľkými ilustráciami a krátkym textom, v prípade Vianoc vo Veľkom lese je to troška inak - text je jeho plnohodnotnou súčasťou. Ilustrácie Evy Eriksson stavajú na tradícii klasickej ilustrácie. Po boome modernej, hravej, pohybovej (farebne kontrastnej, vtipnej a akčnej) ilustrácie sa s čoraz väčšou vervou dostáva do popredia aj staronová alternatíva v podobe klasickej ilustrácie, ktorej moderné základy spoluvytvárali napríklad Beatrix Potter, Ernest Howard Shepard, R. W.
Vianoce vo veľkom lese vyšli vo Švédsku prvýkrát v roku 2012. Kniha stvárňuje predstavy o vianočnom príbehu, ktorý dieťa nájde pod vianočným stromčekom. Samotná rozprávka tematicky nie je originálna, čo jej však neuberá na kvalite ani na hĺbke spracovania nosnej myšlienky - čaro Vianoc.
Vianočný škriatok Dudroš žije sám na opustenej farme. Má ustálený denný režim a každé narušenie rutiny mu spôsobuje dudravé stavy. Tie ho však nakoniec neochromia v konaní správnych rozhodnutí, a tak napriek počiatočnému frflaniu zachráni čmeliaka zamotaného do starej pavúčej siete a poskytne mu príjemný pelech. Na druhom konci lesa sa v zajačej nore píše celkom iný príbeh o šťastnom bytí. Zajace tu žijú v chaose a veselosti pospolu, mama varí polievku, deti bezhlavo preskakujú z miesta na miesto, zajačí dedko dumá, otec si čistí obľúbený klobúk. Vo vzduchu cítiť zimu a posledný jesenný vietor prinesie pred noru zvláštne predmety. To, že červená čapica, rukavice a tabuľa patria škriatkovi, zatiaľ nikto netuší. Po porade so zvieratkami z lesa však majú zajace prvé indície.
Na sviatočnú návštevu škriatka sa začnú zajace svedomito pripravovať. Vyrábajú ozdoby, pečú dobroty, skladajú piesne, trénujú príhovory. Malá zajačica Ninka však napriek dobrým úmyslom všetko tak trocha pokazí, a tak smutná a sklamaná odchádza spolu s bračekom Kainom do zasneženého lesa, aby domov priviedla očakávaného hosťa. Či sa jej starého Dudroša podarí nakoniec nájsť a presvedčiť, je už vecou vyvrcholenia príbehu.