Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách v národne uvedomelej rodine evanjelického farára ako šieste z 12 detí. Jeho rodičovská výchova a prostredie, v ktorom vyrastal, mu vštepili neobyčajne pevné citové základy národného povedomia. Stredoškolské štúdiá absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši. Roky 1898 - 1904 s polročným intermezzom pobytu v Zürichu prežil Štefánik v Prahe, kde dva roky študoval na technike stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan.
Po slávnostnej promócii a polroku života v Paríži sa Štefánikovi podarilo uplatniť v slávnom observatóriu Meudon, kde pod vedením známeho astrofyzika J. Janssena pracoval ako asistent. Až do prvej svetovej vojny sa venoval vedeckému bádaniu. Na pôde Francúzskej akadémie vied predniesol sedem vedeckých prác týkajúcich sa osobitne výskumu slnečnej korony. Trikrát vystúpil na Mont Blanc, kde v malom Janssenovom observatóriu robil meteorologické a astronomické pozorovania. Štefánik sa 30. augusta 1905 zúčastnil na pozorovaní zatmenia Slnka v Alcosebre v Španielsku a 13. januára 1907 v turkestanskom Ura Tjube. Od jesene 1911 bol francúzskym občanom. 18. októbra 1910 sledoval prechod Halleyho kométy na Tahiti, 28. apríla 1911 zatmenie Slnka na ostrove Vavau a 10. októbra 1912 v Passa Quatro v Brazílii. O rok neskôr pôsobil s vedecko-diplomatickým poslaním v Ekvádore a v roku 1914 v Marakeši v Maroku. Zásluhou svojej zberateľskej vášne a cieľavedomým úsilím o získanie najhodnotnejších predmetov vytvoril zbierku tzv. exotickej etnografie.
Nazrieť do najosobnejšieho života M. R. Štefánika nám umožňujú dochované fotografie z interiéru jeho parížskeho bytu na Rue Leclerk 6. Štefánikovu ďalšiu kariéru vedca a diplomata prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny.
Štefánik vo svetovej vojne a budovanie Česko-Slovenska
V auguste 1914 bol menovaný za rytiera Radu čestnej légie. Napriek zlému zdravotnému stavu sa prihlásil do francúzskej armády a po absolvovaní leteckého výcviku bojoval v hodnosti podporučíka v rámci stíhacej leteckej skupiny MF-54 na západnom fronte; vyznamenal sa najmä v „druhej bitke artoiskej“. Vo francúzskej armáde zorganizoval aj meteorologickú službu. Od jesene 1915 pôsobil na vlastnú žiadosť v zostave leteckej skupiny MFS-99 na exponovanom srbskom fronte. Po návrate zo Srbska sa Štefánik 13. decembra 1915 stretol v Paríži s E. Benešom a ohromil ho koncepciou i detailmi svojho plánu na oslobodenie slovenského a českého národa spod nemecko-maďarského útlaku. Prof. T. G. Masarykovi sprostredkoval významné audiencie u francúzskych štátnikov a bol zakladajúcim členom Národnej rady českých krajín, od jari 1917 podpredseda Československej národnej rady (ČSNR) v Paríži.
V jeho prospech sa M. R. Štefánik výrazne angažoval v Taliansku, Rumunsku, Rusku, Veľkej Británii a USA. Od apríla 1916 pôsobil v Taliansku a dal výrazný impulz k letákovej akcii, v ktorej nabádal slovanských vojakov rakúsko-uhorskej armády k prebehnutiu na taliansku stranu. Podarilo sa mu získať významné kontakty medzi talianskou politickou elitou. V júli 1916 bol francúzskou vládou vyslaný do Ruska a Rumunska, kde rokoval v rámci tzv. „zajateckej akcie“ o nábore čs. dobrovoľníkov z radov zajatcov pre francúzsky front. Presadil vylúčenie J. Düricha z ČSNR, inicioval tzv. Kyjevský zápis a po februárovej revolúcii 1917 v Rusku dosiahol uznanie ČSNR za jedinú predstaviteľku čs. odboja v zahraničí. V máji 1917 odcestoval major Štefánik do USA, kde organizoval nábor čs. dobrovoľníkov medzi americkými krajanmi do čs. légií. Na základe dekrétu o čs. armáde, ktorý spracovali M. R. Štefánik a E. Beneš a podpísal francúzsky prezident R. Poincaré 19. decembra 1917 sa de facto konštituovali čs. légie vo Francúzsku, politicky podriadené ČSNR v Paríži a vojensky hlavnému veleniu francúzskej armády.
Po dlhých a náročných rokovaniach sa plukovníkovi Štefánikovi podarilo zlomiť aj postoj talianskej vlády a 21. apríla 1918 podpísal s talianskym ministerským predsedom V. E. Orlandom a ministrom vojny V. Zupellim dohodu o konštituovaní politicky a právne samostatných čs. légií v Taliansku a osobne sa podieľal na ich výstavbe. Mnohí spojeneckí činitelia hodnotili zmluvu ako fakticky prvé uznanie budúceho Česko-Slovenského štátu niektorou z dohodových mocností. V júni 1918 bol Štefánik menovaný do hodnosti francúzskeho brigádneho generála. Spolu s generálom M. Janinom odišiel v auguste cez USA a Japonsko k čs. légiám.
Návrat a tragický koniec
V februári 1919 sa čs. minister vojny gen. Štefánik vrátil do Európy, krátko sa zúčastnil na mierových rokovaniach v Paríži. Vynaložil maximálne úsilie, aby sa urýchlil návrat čs. légií z Ruska do vlasti. Zároveň ho prezident Masaryk poveril riešením napätých vzťahov medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou v ČSR. 20. apríla 1919 pricestoval Štefánik na rokovanie do Talianska, kde vykonal aj prehliadku čs. domobraneckých práporov v Gallarate. 4. mája 1919 nastúpil na letisku Campo Formido pri Udine do dvojplošníka typu Caproni Ca.33, aby sa vrátil do vlasti. Pri pristávacom manévri sa však lietadlo zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Celá posádka našla v troskách lietadla okamžitú smrť. Štefánikov život sa skončil náhle, na prahu nového života v oslobodenej vlasti, o ktorej vznik sa tak mimoriadne zaslúžil. Smútočné obrady sa konali 10. mája v Bratislave a 11. mája 1919 v Košariskách.
Okrem svojich štátnických a vojenských aktivít, Štefánik zanechal odkaz aj v oblasti vedy. Pôsobil ako astronóm a venoval sa výskumu slnečnej koróny. V roku 1912 získal francúzske občianstvo. Z jeho iniciatívy a pod jeho vedením vznikli česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a Rusku, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri vzniku spoločného štátu.
Štefánikove dedičstvo a spomienky
V roku 1993 bola Vysoká vojenská letecká škola SNP v Košiciach premenovaná na Vysokú vojenskú školu letectva gen. M. R. Štefánika. S platnosťou od 20. novembra 1996, na základe novely zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, sa zmenil názov na Vojenskú leteckú akadémiu generála M. R. Štefánika v Košiciach. Po jej zániku bola zákonom č. 455/2004 Z. z. k 1. septembru 2004 zriadená Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši ako štátna vysoká škola. Dňa 25. júna 2008, rozkazom prezidenta Slovenskej republiky č. 2/2008, bol vojenskému útvaru - dopravnému leteckému krídlu v Kuchyni zapožičaný čestný názov Dopravné letecké krídlo generála Milana Rastislava Štefánika. Po reorganizácii tohto útvaru, bol rozkazom prezidenta SR č. 6/2017 z 10. januára 2017 upravený zapožičaný čestný názov na Dopravné krídlo generála Milana Rastislava Štefánika.
Pri príležitosti 140. výročia narodenia M. R. Štefánika a 100. výročia vzniku Československej republiky vznikol video film „Generál Milan Rastislav Štefánik - Osloboditeľ“, ktorý vznikol ako príspevok Vojenského historického ústavu Bratislava. Krátky video film v dĺžke vyše 7 minút inovatívnym spôsobom zobrazuje život a dielo tohto veľkého syna slovenského národa, vedca, astronóma, vojaka, letca, diplomata a politika, hlavného organizátora čs. légií vo Francúzsku, Rusku a Taliansku a spolutvorcu česko-slovenskej štátnosti. Využitím Štefánikových dochovaných citátov sa toto filmové spracovanie snaží plastickejšie priblížiť širokej verejnosti tohto výnimočného človeka, ktorý sa zapísal nielen do našej, ale aj európskej histórie.
M.R. Štefánik. Generál - Osloboditeľ
Slovenská národná knižnica upozorňuje zverejnením dokumentov o Štefánikovi a jeho živote na blížiace sa výročia vypuknutia 1. svetovej vojny a tragickej smrti generála M. R. Štefánika. Dokumenty národná knižnica zdigitalizovala pri príležitosti 100. výročia začiatku prvej svetovej vojny a 95. výročia tragickej udalosti (4. máj), pri ktorej generál M. R. Štefánik zahynul. V depozitoch národnej knižnice uchovávajú bohatý fotografický a textový materiál o Štefánikovi, ktorý postupne sprístupňujú verejnosti. Medzi nimi sú fotografie rodného domu, ukážky z rukopisu, fotografie z jeho študijných pobytov, mapy z jeho ciest, list adresovaný T. G. Masarykovi, ako aj fotografie po havárii lietadla a z poslednej rozlúčky.
Sté výročie posledného letu Milana Rastislava Štefánika sa stalo príležitosťou historicko-moderného vydania leteckej mapy Slovenskej republiky, ktorú pripravili banskobystrickí kartografi. Nová mapa s doteraz nepublikovanými podobami slovenského letectva bola pripravená k festivalu letectva v Piešťanoch, sto rokov od tragického preletu generála Štefánika z Talianska na Slovensko. Mapa obsahuje aktualizované mapové podklady, špeciálnu dátovú vrstvu s rozdelením vzdušného priestoru SR, polohy všetkých slovenských letísk, heliportov, základní leteckej záchrannej služby a informácie o riadení letovej prevádzky. Súčasťou mapy sú aj texty a ilustrácie zo storočnej histórie letectva na území SR, vrátane ručne maľovaných portrétov osobností letectva a podôb lietadiel a vrtuľníkov.
Biografické údaje
| Narodenie | 21. júl 1880, Košariská, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 4. máj 1919, Most pri Bratislave, Česko-Slovensko |
| Národnosť | Slovenská |
| Povolanie | Štátnik, diplomat, politik, organizátor, vojenský letec, brigádny generál francúzskej armády, astronóm, fotograf, vedec |
| Občianstvo | Rakúsko-Uhorsko, Francúzsko, Česko-Slovensko |
Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik bol slovenský štátnik, diplomat, politik, organizátor, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, astronóm, fotograf, vedec a vynálezca. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Zohral dôležitú úlohu pri organizovaní česko-slovenských légií a sprostredkovaní kontaktov na francúzskych štátnych funkcionárov. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom bol kľúčovou osobou pri založení Česko-Slovenska. Dňa 23. apríla 1990 bol schválený Zákon č. 117/1990 Zb. o zásluhách M. R. Štefánika, ktorý oficiálne uznal, že „sa zaslúžil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov“.