Slovenská legislatíva upravuje špecifické pravidlá týkajúce sa vyplácania príplatkov za prácu počas sviatkov. Tieto pravidlá sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, či už sú zamestnaní priamo alebo pracujú prostredníctvom agentúry. V posledných rokoch došlo k viacerým zmenám, ktoré ovplyvnili postavenie niektorých sviatkov a nárok na mzdové zvýhodnenie. Nie každý deň označený v kalendári ako sviatok automaticky znamená nárok na príplatok. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, kedy zamestnancovi vzniká alebo nevzniká nárok na príplatok za prácu vo sviatok na Slovensku, s dôrazom na aktuálne platnú legislatívu a jej nedávne úpravy.
Právny rámec príplatkov za prácu vo sviatok
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, označované aj ako mzdové príplatky. Ich špecifickosť spočíva v tom, že nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje minimálnu výšku týchto príplatkov, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancom za vykonanú prácu poskytovať. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce.
Definícia sviatkov a dní pracovného pokoja
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami. Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považuje 14 dní v kalendárnom roku. Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni, a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zákonník práce na Slovensku totiž viaže príplatok za sviatok priamo na status dňa pracovného pokoja, nie na štatút štátneho sviatku.
Kľúčové legislatívne zmeny a kontroverzie
Konsolidačné opatrenia vlády a zrušenie statusu dní pracovného pokoja
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahli niektoré sviatky. V septembri 2025 v rámci tretieho konsolidačného balíka dočasne zrušila tri dni pracovného pokoja: Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj), sviatok Sedembolestnej Panny Márie (15. september) a Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november). Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Zrušenie statusu dňa pracovného pokoja pre tieto dni znamená, že zaniká aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v tieto dni. Namiesto 100-percentného príplatku, ktorý vyplýva zo Zákonníka práce, sa práca v tieto dni bude počítať ako bežný pracovný deň.
Špecifický prípad rokov 2025 a 2026: Chyba v Zákonníku práce pre 8. máj a 15. september
Paradoxná situácia vznikla pri konsolidačných opatreniach vlády, ktorá tieto sviatky dočasne zrušila ako dni pracovného pokoja, no zabudla zmeniť Zákonník práce, kde oba dátumy (8. máj a 15. september) naďalej figurujú ako sviatky. Pri 17. novembri sa zrušenie premietlo správne aj do Zákonníka práce, avšak pri 8. máji a 15. septembri sa stala chyba. Poslanci schválili zmeny v zákone o štátnych sviatkoch (zákon č. 241/1993 Z. z.), ale chýba prepojenie na Zákonník práce. Podľa § 4b zákona o štátnych sviatkoch tieto dátumy v roku 2026 nie sú dňami pracovného pokoja.
Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce však za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Vzniká tak bizarná situácia: zamestnanec, ktorý pôjde napríklad 8. mája 2026 do práce (čo pripadá na piatok), ide do práce ako v bežný piatok, no jeho mzda za tento deň bude dvojnásobná, pokiaľ sa chyba neopraví. Ministerstvo práce pod vedením ministra Erika Tomáša (Hlas) odkazuje na ministerstvo financií s argumentom, že rezort financií bol autorom konsolidačného balíka a mal by pripraviť nápravu. Pritom minister Tomáš ešte na jeseň 2025 na rokovaní tripartity priznal, že ide o chybu, a prisľúbil jej opravu. Do 8. mája 2026 zostáva už len jedna parlamentná schôdza, ktorá sa začína 14. apríla 2026. APZD verí, že sa chybu podarí opraviť práve na nej.
CUSEC 2026 Panelová diskusia 1
Daňovo-odvodový expert a bývalý minister práce Jozef Mihál na sociálnej sieti upozornil na ďalší paradox: ak sa chyba neopraví, štát z nej vlastne profituje, keďže z vyšších miezd (vďaka príplatku) odvedie štát vyššie dane a Sociálna poisťovňa aj zdravotné poisťovne zinkasujú vyššie odvody. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR sa s rušením sviatkov ako dní pracovného pokoja nestotožňovala. Hovorkyňa KOZ Martina Nemethová upozornila, že keď sa možnosť príplatku za sviatok legislatívne odstráni, zamestnanci budú pracovať za štandardnú mzdu, čo vo výsledku znižuje ich príjmy.
Sviatky, ktoré už nie sú dňami pracovného pokoja a sú bez nároku na príplatok
Niektoré sviatky už stratili status dňa pracovného pokoja a s ním aj nárok na príplatok za prácu v tieto dni:
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej Republiky: Od 1. januára 2024 zostal štátnym sviatkom, avšak nie je dňom pracovného pokoja. To znamená, že ak zamestnanec v tento deň pracuje, nemá nárok na príplatok za prácu vo sviatok, nevzniká mu nárok na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok a neplatí ani zákaz maloobchodného predaja.
- 28. október - Deň Vzniku Samostatného Česko-Slovenského Štátu: Od 1. januára 2021 sa stal štátnym sviatkom, no nepovažuje sa za deň pracovného pokoja ani za sviatok na pracovnoprávne účely.
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu: Pri tomto sviatku sa zrušenie statusu dňa pracovného pokoja premietlo správne aj do Zákonníka práce, takže práca v tento deň je bez príplatku.
V roku 2026 platí na Slovensku nasledovný režim:
- Dňom pracovného pokoja naďalej zostávajú sviatky ako 1. január, 6. január (Traja králi), Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 5. júl, 29. august, 1. november, 24. až 26. december.
- Dňami, ktoré sú sviatkami, ale nie dňami pracovného pokoja (pracuje sa, ale s príplatkom podľa aktuálne platnej legislatívy), sú 8. máj 2026 a 15. september 2026 (kvôli legislatívnej chybe).
- Dňami, ktoré už nie sú pre účely Zákonníka práce ani sviatkami, ani dňami pracovného pokoja (pracuje sa bez príplatku), sú 1. september, 28. október a 17. november.
Podrobnosti o nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Všeobecné pravidlá podľa Zákonníka práce (§ 122)
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 ods. 1 Zákonníka práce).
Náhrada mzdy, ak zamestnanec nepracoval z dôvodu sviatku
Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. Tento postup sa aplikuje na všetky zložky mzdy dohodnuté v eurách na mesiac, na ktoré by inak zamestnancovi za prácu vznikol nárok.
Pojmom „obvyklý pracovný deň“ zamestnanca treba chápať deň, v ktorý by zamestnanec pracoval, keby na tento deň zhodou okolností nepripadol sviatok. U zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (napr. na pondelok až piatok) je obvyklým pracovným dňom každý z týchto dní. U zamestnancov, ktorí pracujú podľa harmonogramu striedania pracovných zmien, je obvyklým pracovným dňom ten deň, v ktorý zamestnanec má (alebo mal) podľa tohto harmonogramu pracovať. Ak zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, napríklad z dôvodu dňa nepretržitého odpočinku, ustanovenie § 122 ods. 3 sa neuplatní, pretože mu mzda neujde.
Príklady z praxe:
- Zamestnanec s mesačnou mzdou, nepracujúci vo sviatok: Zamestnanec pracujúci od pondelka do piatka, odmeňovaný mesačnou mzdou. Ak sviatok 15. septembra 2025 pripadol na pondelok a firma je zatvorená, tento sviatok je zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda.
- Zamestnanec s hodinovou mzdou, nepracujúci vo sviatok: Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou a nepracoval z dôvodu sviatku, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
- Príklad: Zamestnanec s týždenným pracovným časom 40 hodín je odmeňovaný hodinovou tarifnou mzdou 3 eurá za hodinu a jeho priemerný zárobok je 3,7525 eura na hodinu. V mesiaci s 22 pracovnými dňami jeden sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň. Zamestnanec odpracoval 168 pracovných hodín, za ktoré mu vznikol nárok na tarifnú mzdu vo výške 504 eur. Za 8 hodín sviatku, za ktoré mu ušla mzda, dostane náhradu mzdy za sviatok 30,02 eura (3,7525 x 8 hodín).
- Krácenie mesačnej mzdy a náhrada pri zloženej mzde: Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie platu v prípade, že nepracoval vo sviatok, alebo ak mu reálne uchádza časť mzdy (napr. podiel z tržieb pri zatvorenej predajni), zamestnávateľ mu kráti mesačnú mzdu a poskytne náhradu mzdy za dobu sviatku vo výške priemerného zárobku.
- Príklad: Zamestnanci obchodnej predajne majú dohodnutú zmiešanú podielovú mzdu (mesačná tarifná mzda + % z tržieb). Ak je predajňa v deň sviatku zatvorená, zamestnancovi ušla časť mzdy zodpovedajúca podielu z tržieb. Zamestnávateľ za deň sviatku kráti mesačnú tarifnú mzdu a poskytne náhradu ušlej mzdy za sviatok.
Náhradné voľno namiesto príplatku
Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy. Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna. Náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok.
Osobitné situácie a výnimky
Vedúci zamestnanci
S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok (§ 122 ods. 5 Zákonníka práce). Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce ako tých, ktorí sú oprávnení určovať pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať prácu podriadených a dávať im záväzné pokyny.
Zamestnanci vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu
Podľa § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (s použitím informačných technológií) nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok im nevznikne.
Zamestnanci na čiastočný úväzok
Zamestnancovi pracujúcemu na čiastočný úväzok patrí príplatok za prácu vo sviatok rovnako, ako každému inému zamestnancovi. Takéto obmedzenie by predstavovalo znevýhodnenie oproti iným zamestnancom.
Kumulácia mzdových zvýhodnení
Zákonník práce nevylučuje kumuláciu príplatkov a mzdových zvýhodnení. Preto môže v niektorých prípadoch mať zamestnanec súčasne nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, za prácu nadčas, či za nočnú prácu, prípadne prácu v sobotu alebo nedeľu. Napríklad, ak sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a zamestnanec pracuje v čase od 22:00 do 6:00, patrí mu mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu popri mzdovom zvýhodnení za prácu vo sviatok. Ak sviatok je počas víkendu, mzdové príplatky sa kumulujú (napríklad v sobotu by zamestnanec mohol potenciálne dostať 150 % a v nedeľu až 200 %).
Vplyv na zamestnancov, zamestnávateľov a štát
Vládou plánovaná zmena v dňoch pracovného pokoja má priamy vplyv na príjem zamestnancov, ktorí bežne pracujú aj počas sviatkov. Zrušenie statusu dňa pracovného pokoja pre dni ako 17. november, 8. máj a 15. september znamená, že zaniká aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v tieto dni. To môže vo výsledku znižovať ich príjmy, ako upozornila KOZ SR.
Medzi odvetvia, ktoré táto zmena ovplyvní, patria napríklad hotely a reštaurácie, ako aj doprava a turizmus, kde je práca cez sviatky bežná. Jozef Mihál považuje situáciu za vážnu najmä preto, že vláda prijíma opatrenia, ktoré zvyšujú finančný tlak na domácnosti a zoberú im odpočinok bez vyššej mzdy. Zároveň upozorňuje, že ak sa chyba s 8. májom a 15. septembrom 2026 neopraví, štát z toho môže profitovať vďaka vyšším daniam a odvodom z dvojnásobných miezd.
Vláda zdôvodňuje zmenu konsolidáciou a potrebou zvýšiť produktivitu a ekonomický rast. Ministerstvo financií odhaduje, že zrušenie jedného voľného dňa môže v budúcnosti priniesť do štátneho rozpočtu približne 130 miliónov eur a zvýšiť celkové HDP o 0,1 až 0,23 percenta. Odborníci však môžu namietať, že zmena je nespravodlivá voči zamestnancom v nepretržitých prevádzkach a má široký dopad nielen na financie, ale aj na sociálnu spravodlivosť a kvalitu života.
Vplyv minimálnej mzdy na príplatky
Zvýšenie minimálnej mzdy ovplyvňuje mzdové zvýhodnenia. Výška príplatkov je naviazaná na sumu platnej hodinovej minimálnej mzdy, pričom príplatky sú často určené ako určité percento z tejto hodnoty. Hoci príplatok za prácu vo sviatok je v Zákonníku práce stanovený ako 100 % priemerného zárobku, minimálna mzda ovplyvňuje iné typy príplatkov (napr. za prácu v noci, cez víkend), ktoré sa môžu so sviatočným príplatkom kumulovať. Pre rok 2025 predstavuje minimálna mesačná mzda 816 eur a hodinová minimálna mzda 4,690 eur.
Dôležité upozornenia
- Veľkonočná nedeľa: Hoci je v mnohých kalendároch uvádzaná červeným písmom, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
- Kontrola výplatných pások: Je dôležité, aby si zamestnanci kontrolovali výplatné pásky, či im zamestnávateľ vyplatil náhrady za sviatky a či im ich vyplatil v správnej výške. Ak zamestnanci, ktorí často pracujú cez sviatky, prídu o príplatky, ich celkový priemerný zárobok sa môže znížiť.
- Kolektívne zmluvy a pracovné zmluvy: Zákonník práce je koncipovaný na princípe ochrany zamestnanca prostredníctvom garantovaných minimálnych nárokov. Tieto nároky je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej zmluve v zmysle § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce alebo v kolektívnej zmluve. Ak má firma v kolektívnej zmluve dohodnutý vyšší príplatok alebo špeciálnu odmenu za prácu vo sviatok, zmena zákona sa nemusí dotknúť zamestnancov, ktorí sú krytí touto zmluvou. Je však dôležité skontrolovať, či kolektívna zmluva priamo hovorí o „práci vo sviatok“ alebo „práci v deň pracovného pokoja“.