Vianoce na Slovensku sú oveľa viac než len sviatky kapustnice a oblátok. Každý región sa pýši svojimi vlastnými variáciami známych receptov, špecialitami a jedinečnými tradíciami. Slovenské Vianoce patria k tým najkrajším na svete a mnohí zahraniční turisti s obľubou navštevujú slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru. Tradície sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam; niektoré zvyky prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.
V minulosti si ľudové tradície všetci ctili a vážili. Každý si ich pamätal, aby vedel, čo má robiť v zime, na jar, v lete a na jeseň a aby to všetko naučil svojich potomkov. Tak sa ľudové tradície, vzácne dedičstvo našich predkov, uchovávali a po stáročia dedili z rodičov na deti. Spoznávanie vlastných koreňov prebieha cez zvyky, vinše a koledy predvianočného i vianočného obdobia. Prečo boli výročné zvyky našich predkov pôvodne úzko späté s jednotlivými etapami práce roľníka? Ako podobu a význam výročných sviatkov ovplyvnilo kresťanstvo? Prečo sa mnohé z nich ustálili na pevných dátumoch v cirkevnom kalendári a prečo sa ku krstným menám viazali predpovede o počasí? Vianočný okruh sviatočných tradícií opisuje obdobie počnúc dňom sv. Martina, pokračujúc celým adventným obdobím a končiac až sviatkom Troch kráľov. Vianočné tradície na Slovensku majú skutočne bohatú históriu, plnú unikátnych informácií z rôznych krajov a spoločenských vrstiev Slovenska. Tradičné recepty a rady po celom Slovensku dlhé roky zbierala známa slovenská etnografka Zora Mintalová Zubercová.
Predvianočné Obdobie a Adventné Zvyky
Vianoce, tieto najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku, sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia, nazývaného Advent, ktoré v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych a ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Pre advent je samozrejme typická výzdoba a dekorácie.
Adventný Veniec a Kalendár
Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza. Adventný veniec má svoje korene už v pohanskom období a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí. U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra.
Mikuláš a Stridžie Dni
Medzi obľúbené zimné tradície, ktoré sa na Slovensku dodržiavajú, patrí príchod Mikuláša. Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie.
13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Tieto dni trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra) a viazali sa aj na Ondreja (30. novembra) či Barboru (4. decembra). Ľudia verili, že v tento deň (na Luciu) môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela.
Štedrý Deň - Deň Očakávania a Príprav
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj „vilija“ alebo „vigilija“, odvodený od latinského „vigília“, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil. Vianoce sú oslavou narodenia Ježiša Krista. Štedrý deň sa oslavuje večer pred jeho príchodom.
Pôst a Predvečerná Atmosféra
Na Štedrý deň sa zvykne držať prísny pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Vianočný stromček sa na Slovensku zdobí približne od 19. storočia a jeho vzhľad sa výrazne premenil.
Štedrovečerný Stôl a Jeho Symbolika
Vianočné stolovanie nie je len o peknom prestieraní, vianočných servítkach a dobrom jedle. Jedlá, ktoré sa podávajú, sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče a ovocie.
Mnohé zvyky sú spojené so zabezpečením hojnosti a zdravia:
- Nezabudnite si pod tanier položiť šupinu z kapra, či peniaze. Je to noc zázrakov. Dodržiavajte tento zvyk a peniaze sa vám začnú množiť a stále ich bude dostatok. Šupinu z kapra si po Štedrej večeri vložte do peňaženky, aby v nej bolo stále toľko peňazí, koľko má kapor na tele šupín. Šupina z kapra je symbolom bohatstva a mala údajne prinášať hojnosť aj peniaze.
- Cesnak: Aby ste počas celého roka boli silní a zdraví. O pevné zdravie pre seba a celú rodinu prosí predsa každý.
- Med: Ani ten na štedrovečernom stole nesmie chýbať. Milí k sebe máme byť každý deň, nie len pri výnimočných príležitostiach a práve med nám to má pripomínať. Vo väčšine prípadov sa med jedáva spolu s vianočnou oblátkou.
- Jablko: Vyberte jedno jablko a priečne ho prekrojte na polovicu. Ak sa po prerezaní ukáže hviezda (jadierka v tvare hviezdičky), čaká vás šťastný rok a zdravie. Ak sa ukáže kríž, hrozí choroba, či smrť. Každý, kto sedí pri stole, by si mal z jablka odhryznúť, aby dal najavo, že mu na kruhu rodiny záleží a že je rád, že je jej súčasťou.
- Vlašské orechy: Podobne sú na tom vlašské orechy. Ak sa pod škrupinkou objaví pekný zdravý orech, taký bude aj celý rok. Ak sa objaví čierny a zlý, je pravdepodobné, že na vás striehne niečo nepríjemné.
- Tanier navyše: Tanier navyše pre náhodného okoloidúceho je symbolom milosrdenstva. Doprajte požehnané sviatky radosti a pokoja ľuďom okolo seba a ukážte, aké máte veľké srdce.
- Chlieb: Keď bude dostatok chleba, nikdy nebudete hladní.
Tradičné Štedrovečerné Pokrmy
Nesmieme zabúdať ani na slovenské tradície a zvyky, ktoré sú spojené s gastronómiou. Je to práve sviatočné jedlo, ktoré je základom rodinného krbu. Vianočné pokrmy sa líšia históriou, regionálnymi zvyklosťami aj vianočnými zvykmi v jednotlivých rodinách. Večera v tento deň pozostáva z viacerých chodov a pokrmov, s ktorými sa bežne počas roka nestretávame, aby si udržali svoje čaro.
Hlavné Chody a Prílohy
- Ryba a zemiakový šalát: Základom štedrej večere je ryba, ktorá mala v dávnej histórii aj symbolický význam - šupiny pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky, čím sa mala zabezpečiť hojnosť v rodine aj na ďalší rok. V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče. Postupne ich nahradil obľúbený kapor. Možno vás prekvapí, že dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia. Čoraz populárnejší je napríklad aj losos, no sladkovodné ryby na našich sviatočných stoloch bez pochýb stále dominujú. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko či kapor na čierno.
- Polievky: Polievky na vianočnom stole rozhodne nesmú chýbať ani v súčasnosti, platí však, že čo región, to iný zvyk. V niektorých kútoch Slovenska sa udomácnili polievky zo strukovín (hrachová, fazuľová), ktoré mali opäť symbolizovať hojnosť do nového roka. Tradičná bola aj rybacia alebo mliečna hubová polievka. Tá sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása. Okrem ryby je jedným z najbežnejších vianočných pokrmov aj kapustnica. V niektorých rodinách sa varí buď už na Štedrý deň, alebo až na Nový rok. Kapustnicu si rodiny pripravujú po svojom; na západe do nej pridávajú mäso, smotanu či slivky, obyvatelia zo stredného Slovenska okrem toho dávajú do sviatočnej polievky aj kvalitné klobásy. Oravské gazdinky zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Predjedlá a Sladkosti
- Oblátky s medom a cesnakom: Súčasťou večere je nepochybne aj predjedlo v podobe oblátky s medom a cesnakom. Práve lámaním posvätených oblátok klasicky začínalo slávnostné hodovanie. Oblátky sa opekali v mosadzných kliešťach na ohni, na ktorých boli zobrazené sviatočné motívy. Od 15. storočia piekol oblátky miestny učiteľ alebo kostolník. Klasické vianočné oblátky ale zakúpite v každom obchode.
- Štedrák: Je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh.
- Opekance (bobaľky, pupáčiky): Na východe Slovenska majú silnú tradíciu zase opekance, v nárečí známe ako bobaľky či pupáčiky. Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom. V niektorých domácnostiach môžete túto pochúťku nájsť v kombinácii s tvarohom, bryndzou či dokonca kyslou kapustou. Ak si chcete bobaľky pripraviť presne ako naši predkovia, nezabudnite ich jesť spoločne z jednej misy.
- Vianočné pečivo: Príjemná vôňa koláčov sa v nejednej domácnosti vznáša minimálne týždeň pred Vianocami. Na sladké dobroty sa tešia veľkí i malí. Bez medovníčkov to nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac. Každý má rád to svoje, čo mu pripomína Vianoce s rodinou. Manželstvami a rozširovaním rodiny sa vianočné tradície a zvyky menia, prípadne dopĺňajú, no podstata zostáva rovnaká. V každej rodine sa pečú trochu iné koláčiky, ale všetky chutia skvelo. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme aj vianočku a vianočné pečivo. Príkladom môžu byť aj orechové štangličky s bielkovou polevou.
Po Večeri - Koledy a Darčeky
Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.
Iné Vianočné Zvyky a Tradície
Predpovedanie Budúcnosti a Očista
Medzi tradičné zvyky na Slovensku patria aj tie, ktoré slúžia na predpovedanie budúcnosti alebo očistu domova:
- Púšťanie lodičiek: Púšťanie lodičiek vo forme orechových škrupín patrí k obľúbeným tradíciám pre deti. Do orechovej škrupiny sa vloží sviečka (napríklad skrátená tortová sviečka) a „lodička“ sa spustí do lavóra.
- Hádzanie črievičkou: Hoci je hádzanie črievičkou prezentované ako zvyk pre nezadané (a najmä vydajachtivé) dievčatá, nie je tomu úplne tak. Údajne sa tak vyháňali čerti a zlé magické sily, a dom sa tak na Nový rok od týchto negatívnych síl očistil. Nevydaté dievčatá sa postavia chrbtom k dverám s črievičkou v ruke a topánku hodia za chrbát. Topánka smerujúca špičkou z dverí znamená odchod z domova a svadbu. Špička smerujúca niekam inam dievčaťu predpovedá, že zostane ešte jeden rok doma.
- Liatie olova: Svoj pôvod má liatie olova v starovekom Grécku a údajne z olova veštili už starí Kelti. Prvé záznamy o tejto vianočnej tradícii pochádzajú až zo začiatku 18. storočia z rakúskych a nemeckých krajín. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalí tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny.
Koledovanie a Vianočné Trhy
Za koledu sa všeobecne platí akákoľvek pieseň s vianočnou tematikou. Kolískou kolied a Vianoc je považovaný stredovek a raný novovek. V tomto období vzniklo množstvo vianočných piesní, ktoré si pamätáme ešte zo školských lavíc. V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí.
Vianoce si dnes už len málokto vie predstaviť bez vianočných trhov. V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov, ale aj tradičných doplnkov - napr. drevené betlehemy a ozdoby. Slováci navyše veľmi radi cestujú aj do zahraničia na vyhlásené vianočné trhy, no rovnako obľúbené sú aj vianočné trhy v Bratislave a ďalších slovenských mestách.
VIANOCE na Slovensku!
Význam Slovenských Vianoc
Vianoce boli pre našich predkov najmä priestorom pre bohoslužby, pokánie, ale aj čas pokoja. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Ľudia sa spravidla schádzali a rozprávali si najrôznejšie legendy, ktoré vychádzali z folklóru i pohanských povier. Tieto príbehy mali strašidelný nádych, ktorý úzko súvisel s obdobím slnovratu, keď sa verilo, že temné sily navštevujú pozemský svet. O miestami až hororové príbehy v tzv. „čiernej hodinke“ teda nebolo núdza. Najčastejšie sa objavujú legendy v hlavnej úlohe so strašidlami, čertmi a inými mýtickými postavami.