Fašiangy sú obdobím radosti, veselosti a hojnosti, korene ktorých siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských rituálov. Predstavujú prechodné obdobie od zimy k jari a symbolicky spájajú obdobie Vianoc s predveľkonočným pôstom. Pôvodne boli známe ako "mjasopust", čo znamenalo koniec jedenia mäsa pred pôstom. Slovo "fašiangy" pochádza z nemeckého "vast-schane", ktoré odkazuje na "posledný nápoj" alebo "výčap" pred príchodom pôstneho obdobia.
Toto obdobie bolo v minulosti spojené s ukončením priadok a začiatkom tkania, realizáciou väčšiny svadieb, zabíjačiek, tanečných zábav a rôznych iniciačných obradov. Mládenci a dievčatá boli prijímaní do spoločnosti, učni sa po úspešných skúškach stávali tovarišmi a cechy volili nových cechmajstrov. V mestách boli typické sprievody s maskami a chôdza na chodúľoch, zatiaľ čo na dedinách mládež organizovala vlastné zábavy.
Časový rámec a symbolika
Fašiangové obdobie sa v minulosti začínalo sviatkom Troch kráľov a končilo o polnoci pred Popolcovou stredou. Predchádzalo štyridsiatim dňom pôstneho obdobia, a preto bolo oficiálne považované za sviatok jedla. Hlavným účelom bolo dosýta sa najesť pred obdobím zdržanlivosti. Rituálny charakter malo najmä vyprážané pečivo ako šišky, pampúšiky, fánky a iné regionálne varianty, ktoré rozvoniavali v každom kúte Slovenska.
Fašiangy boli tiež obdobím, kedy sa dočasne rušili zavedené poriadky a normy. Oslavovali sa hravosťou, bez predpisov, trestov či spytovania svedomia. Z komôr zmizlo veľa mäsa a pitia, pretože ľudia si túžili užiť si posledné chvíle hojnosti pred pôstom. V tomto období sa odohrávalo množstvo akcií, vrátane tanečných zábav a bálov. Fašiangový pondelok bol často vyhradený pre "mužský bál", na ktorý mali prístup len ženatí a vydaté.
Ženy v tomto čase často organizovali roztopašné zábavy s tancom a spevom, čo bolo niekedy vnímané ako priestupok proti tradičnému životnému štýlu a často bolo tŕňom v oku cirkvi. Fašiangy bývali vtedy hlučnejšie a odviazanejšie ako dnes, pričom sa snažili užiť si ich všetci - bohatí i chudobní, páni aj sluhovia.
Obchôdzky masiek a tradičné jedlá
Najmä dedinské tancovačky sa tešili veľkej obľube, a preto bolo krátke fašiangové obdobie často vnímané s obavami, čo odráža aj pranostika: "Krátke fašiangy - tuhá zima." Pre "vydajachtivé devy" boli fašiangy príležitosťou nájsť si partnera, pričom sa hovorilo, že dlhé fašiangy umožnia vydať sa aj menej atraktívnym dievkam.
Mládenci prezlečení do masiek sa počas poslednej fašiangovej nedele vydávali na obchôdzky z domu do domu. Medzi najstaršie masky patrili muži prezlečení za ženy, prespanky alebo cigánky. Za svoju "prácu" dostávali odmenu v podobe slaniny, klobásy, vajíčok, koláčov a samozrejme aj nápojov, najmä pálenky. Typickým pečivom na ponúkanie boli smažené šišky, pampúšiky a fánky.
Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky sa snažili domácich zabaviť. Vyvrcholením fašiangových sviatkov bol fašiangový utorok, kedy sa posledná muzika niesla v znamení "pochovávania basy". Tento symbolický pohreb bol sprevádzaný plačom, smiechom a zábavou všetkých prítomných, pričom miestni občania v prestrojení za rôzne postavy uskutočnili obrad.
Fašiangy v mestách a regiónoch
V mestách vychádzali fašiangové tradície z mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali korene v starorímskych karnevaloch. Okrem tanečných zábav a plesov sa konali sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry a prijímanie učňov za tovarišov. Tieto zábavy organizovali najmä tovariši, často v dome majstra, kde vítali nových členov a poskytovali im krátkodobé ubytovanie.
Pre učňov, ktorí sa stávali tovarišmi, boli pripravené rôzne skúšky. V Kežmarku to bolo napríklad kúpanie v studenej a teplej vode alebo nosenie na žrdi. V rámci cechových zábav sa konali aj rôzne súťaže, ako napríklad "trhanie husí" alebo "husacia jazda", kde sa účastníci snažili získať ocenenia. Cechy sa snažili o čo najväčšiu atraktívnosť svojich sprievodov, napríklad mlynári behali na chodúľoch a debnári krútili nad hlavami obručami.
Fašiangové zvyky na Orave
Na Orave boli fašiangové obyčaje neoddeliteľnou súčasťou tradičnej duchovnej kultúry. Vplyvom spoločenských zmien nadobudli rôzne podoby, pričom niektoré prvky pretrvali do súčasnosti. Medzi najrozšírenejšie zvyky patrili sprievody masiek, výber potravín, príprava tradičného pečiva, tanec a pochovávanie basy.
V oravských obciach boli najintenzívnejšie oslavované posledné tri dni pred pôstom. Pri tejto príležitosti boli rozšírené obchôdzky masiek, ktoré porušovali zaužívané formy správania. Slobodná mládež, ktorá bola hlavnými vykonávateľmi, prechádzala dedinou a počas obchôdzky po domácnostiach vyberala dary. Účastníci sprievodu niesli so sebou vrecia, koše, ražeň alebo šabľu, ktoré slúžili na uschovanie vyzbieraných komodít. Odpredajom niektorých z nich získali finančný obnos na pokrytie nákladov spojených s organizáciou "muziky" či nákupom alkoholu.
Medzi fašiangové jedlá rozšírené v regióne patrili mäsové výrobky ako slanina a klobásy, alkohol a z pečiva najmä smažené šišky a fánky. Zvýšená konzumácia vajec mala plodonosnú funkciu, a dostatok jedla sa mal pozitívne odraziť v nastávajúcom hospodárskom roku. Tradičné masky mali často magický charakter, pričom medzi najrozšírenejšie patrili masky turoňa (symbol sily a plodnosti), medveďa (symbol fyzickej sily a znovuzrodenia), slameníka a rôzne ľudské či zvieracie masky.
DRUHÉ DEJSTVO, dokumentárny film Jozefa Banyáka o divadelnej činnosti v rómskej kultúre na Slovensku
Príklady fašiangových zvykov v obciach
- Párnica: Tradičný fašiangový sprievod sa začínal ráno a trval do neskorého večera. Na čele kráčali "cigánky" so "zviazaným medveďom", nasledovaní hudobníkmi a mládencami v krojoch. Zber potravín bol organizovaný predsedom hasičského zboru. Počas obchôdzky zaspievali koledovú melódiu a vytancovali gazdiné. Vyvrcholením bola "koledova zábava" a symbolické "pochovávanie basy".
- Vyšný Kubín: Oslavy prebiehali intenzívne posledné tri dni pred Popolcovou stredou s tromi "muzikami" - zemianskou, sedliackou a pre paholkov. Na posledné dve mali prístup všetci, na zemiansku len zemianske rody. "Kochári" oznamovali program a kontrolovali pece a komíny. V pondelok prebiehala zábava s maskami do rána.
- Horná Lehota: Obcou prechádzali maskované sprievody na vyzdobených vozoch. Mládenci s ražňom dostávali za vinše slaninu, klobásu a vajcia. V utorok pred Popolcovou stredou sa pripravovali šišky s lekvárom a symbolicky sa pochovávala basa.
- Dlhá nad Oravou: Dlhšie fašiangové obdobie umožňovalo mládencom "vyberať medzi dievčatami".
- Zábiedovo: Po dedine chodili s "ďadom", maskou z prevráteného kožucha, sprevádzaní muzikou.
- Oravská Jasenica: Zvykom bolo, že "čo týždeň, to svadba", čo súviselo s obdobím zabíjačiek.
Symbolický koniec fašiangov: Pochovávanie basy
Fašiangy sa končili v utorok pred polnocou obradom "pochovávania basy". Tento symbolický pohreb znamenal rozlúčku s hudbou, zábavou a hodovaním pred nástupom pôstneho obdobia. Pochovávanie basy bolo často sprevádzané predstieraným plačom a vtipnými lamentáciami, čím sa uvoľnila atmosféra pred vážnym obdobím pôstu.
Po pochovaní basy nastávala Popolcová streda, kedy sa začínal štyridsaťdňový pôst. V tento deň sa tradične pálili bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka a popol sa používal pri bohoslužbe na čelo veriacich na znamenie kríža. Bol to čas, kedy sa konzumovali najmä kaše, strukoviny a kyslá kapusta, teda pôstne jedlá, ktoré mali organizmus prečistiť pred prichádzajúcou jarou.
Fašiangové pranostiky
Fašiangy boli sprevádzané aj rôznymi pranostikami, ktoré odrážali ľudové pozorovania a vieru v súvislosť počasia a budúcej úrody či udalostí:
- "Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká."
- "Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!"
- "Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí."
- "Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny."
- "Aké fašiangy, taká Veľká noc."
- "Suché fašiangy, dobrý rok."
- "Krátke fašiangy, tuhá zima."
- "Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok."