Úvod do tradície vinšovania
Každý z nás sa vo svojom živote stretol s túžbou po lepšom živote. Pozitívne ovplyvnenie našich životov je často spojené s okamihmi, ktorým v danej komunite pripisujeme osobitný význam. Krátke želania vyjadrujúce prianie zdravia, prosperity v živote i v láske vyslovujeme počas rôznych sviatočných príležitostí, ako sú narodeniny, meniny či svadby. V minulosti bolo bežnejšie, že aj dôležité práce sa nezaobišli bez požehnania a priania ich úspešného priebehu. Krátky slovesný prejav želania v obradoch nazývame vinš, a najčastejšie ho vyslovujeme pre svojich blízkych a priateľov počas vianočného obdobia.
Význam a funkcia vianočných vinšov
Vinše majú najčastejšie veršovanú formu. Počas obchôdzok skupín vinšovníkov, napríklad pri koledovaní v dedinách z domu do domu, mali tieto vinše magicko-prosperitnú funkciu. Dominoval v nich magický princíp priania prospechu alebo ochrany, ktorý sa prejavoval v piesňach, vinšoch, úkonoch, gestách, používaných predmetoch, oblečení, maskách či tancoch. Tieto praktiky boli vykonávané predovšetkým v predvianočnom, vianočnom, fašiangovom a jarnom období. Postupne sa obchôdzky začali niesť aj v zábavnej podobe s humornými prvkami.
V niektorých prípadoch obsahovali vinše aj prvky lokálnej etikety, a na ich pochopenie bolo potrebné poznať kontext, v ktorom sa používali. Zvyčajne pozostávali z troch častí: oslovenia domácich, samotného veršovaného textu a u detí, mládeže a služobníctva aj požiadania o odmenu. Tieto zaužívané obchôdzky mali pre dané spoločenstvo veľký význam.
Pojmy ako „koledovanie“, „koleda“ či „koľada“, hoci boli v minulosti zakazované, sa našťastie zachovali a svojím posolstvom tešia aj súčasné vianočné sviatky. Tým, že rodina otvorila koledníkom dvere a pozvala ich do svojho príbytku, nadobudlo vnútro izby nový význam. Verilo sa aj v priaznivé pôsobenie vlastností „vinšovníkov“, ktorými boli zvyčajne mladí, zdraví a čisto oblečení chlapci. V prípade, že chodili koledovať obecní sluhovia, vyplácala sa im za ich služby časť vopred dohodnutej mzdy.
Archaické podoby vinšov vychádzali z metaforického vyjadrenia želania, napríklad: "Koľko máte v plote kolov, aby ste mali na dvore volov!". Vinš sa v minulosti považoval za dar, za ktorý ich gazdiné skromne odmenili. Po jeho prednesení chlapec podskočil a poklopal o drevený stôl.
Vianočné vinšovanie počas adventu a Vianoc
Predvianočné obdobie
Približne týždeň pred Vianocami prichádzali s vinšom do domácností deti, ktoré roznášali vianočné oblátky. Tieto oblátky v dedine piekol obyčajne „rechtor“ alebo „kántor“.
„Pán rechtor vás pekne pozdravuje, posiela vám oplátky a praje vám veselé a šťastlivé Vianoce a nový rok.“ (Oravská Jasenica)
Deň svätého Tomáša (21. december)
V predvečer dňa svätého Tomáša chodili po dedine vinšovať dievčatá popod okná mládencom:
„Na Tomáša, nech vám pán Boh nevestu dobrú prináša, a zlô odnáša, aby bola domácnosť spokojná a úroda na poli hojná.“ (Párnica)
Štedrý deň (24. december)
V Štedrý deň skoro ráno gazdiné piekli kysnuté koláče, ktoré slúžili aj ako výslužka pre malých vinšovníkov. Malí chlapci, ktorí pracovali počas roka ako pastieri, do domácností prinášali tzv. „polazníky“ alebo „boženíky“. Išlo o konáriky (vŕba, breza) zviazané spolu s obilím (ovos), ktoré gazda položil do kúta izby alebo na povalu. Následne ich na jar použil na pošibanie dobytku pri prvom výhone z maštalí. Čerstvo upečené pečivo bolo pre nich odmenou za vinš, ale aj poďakovaním a vyjadrením spokojnosti gazdu za pastierove služby.
„Vinšujem vám tieto Vianoce, aby ste mali štyri ovce, dva barany, to je kŕdeľ neslýchaný.“ (Oravská Lesná)
„Vinšujem Vám šťastlivé sviatky, aby vám Pán Boh dal šťastia, zdravia a hodného božského požehnania, na dietkach radosti, na poli hojnosti, na statku brzosti.“
Alebo:
„Nesiem vám tu polazník, Kristu Pána radostník, aby ste boli zdraví a veselí, ako v nebi anjeli.“
„Pochválen Pán Ježiš Kristus!“ (Horná Lehota)
„Vinšujem vám veselé Vianoce, nech sa vám stromček trbliece, aby ste zdraví boli, aby ste mali v maštali pekné voly, koľko máte v šuflíku lyžičiek, toľko gazdinka, aby ste mali v maštali telíčiek, koľko máte v plote kolov, toľko gazdičko, aby ste mali na dvore volov a koľko máte kolo stola reťazí, aby ste mali toľko doma peňazí.“ (Párnica)
Po Štedrej večeri
Po Štedrej večeri sa dedinou rozliehal spev mladých ľudí. V niektorých oravských lokalitách bolo zaužívané spievanie vianočných piesní mládencov pod oknami dievčat a na Nový rok zase opačne, dievky chodili spievať pod okná mládencom.
Mládenci dievčatám:
„Na vašom stole kvitla ruža, vašej Aničke dobrého muža, nie tak krásnieho, ako dobrieho, to vám vinšujem zo srdca svého.“ (Párnica)
„V tomto domčeku švárna dievčina, nech nám naleje zo stola vína. Možná vy mamka perín nemáte, keď vi tie dievky nevydávate. A keď nemáte to požičajte, a staré dievky nenechávajte. Na vašom stole vykvitla ruža, tím vašim dievkam pekného muža. Nie tak pekného, ako dobrého, mi jej prajeme, srdca celého. Srdca celého, celej dušičky, by sa dostala dobrej mamičky. Dobrej mamičky, dobrého otca, by sa vydala len za Polhorca.“ (Oravská Polhora)
Alebo:
„Do toho domu, sviňacú nohu. Tomu mládencu, bohatú ženu. A v tomto dome, švárna dievčina, keby nám dali za pohár vína. Dal by jej Pán Boh dobrého muža, ej Miša, Miša alebo Ondriša.“ (Zábiedovo)
Božie narodenie (25. december)
Vinšovanie bolo zaužívané aj v nasledujúci deň, na Božie narodenie. Ráno si v rodinách dávali pozor, aby nezasvietili skôr (nezapálili oheň v peci), kým sa všetci členovia rodiny nepoumývali vo vode. Gazda alebo niektoré z detí sa ponáhľali k studni po vodu, vliali ju do „lavóra“ (nádoby), vložili do nej mince, pofŕkali ňou všetky kúty a nakoniec trikrát zopakovali vinš:
„Vinšujem vám v tento slávny deň, prv vodička, než oheň.“
Potom zakričal: „Vstávajte a raňajky dávajte.“
Alebo:
„Prv voda že oheň, Pán Boh daj dobrí deň, narodil sa Kristus pán v tento deň.“
Vo vode sa symbolicky postupne opláchli všetci členovia rodiny.
Dievčatá vinšovali:
„A já malá panna, vítam Krista Pána, vítam ho ja vítam, koláčik si pýtam, koláčik mi dajte, zbohom ostávajte.“ (Párnica)
„Ja som malý neveličký, pýtam sebe do kapsičky. Kus koláča, kus kabáča, donesiem vám ráno vtáča, ak sa vám to nezvidí, donesiem vám hlavu z ryby.“
„Pochválen Pán Ježiš Kristus.“ (Dlhá nad Oravou)
Druhý sviatok vianočný - Svätý Štefan (26. december)
Druhý sviatok vianočný alebo deň svätého Štefana sa niesol v uvoľnenejšej nálade. Do príbytkov s vinšami vstupovali obyčajne príbuzní. Obsah vinšov často prispôsobili konkrétnej rodine.
„Vinšujem vám tohto svätého Štefana, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojné Božie požehnanie a po smrti slávu nebeskú a radosť večnú. Amen“
„Pochválen buď Ježiš Kristus.“
Novoročné vinšovanie
Nový rok (1. január) začínal opäť vinšami, ktoré do domácností „prinášali“ malí chlapci.
„Vinšujem vám nový rok, aby vám vypadol z pece bok a z kozuba rúra, aby bola Anča na takto rok hrubá.“
Alebo:
„Vinšujem vám na tento nový rok: na šťastie, na zdravie, na hojné božie požehnanie. V stodole hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe mier ducha svätého i do srdca vašeho, aby ste boli takí zdraví, ako anjeli v nebi.“
Alebo:
„Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik, pri jasenskej škole, hneď som pri kostole, tam ma ľudia znajú, peniažtek mi dajú. Sláva je veliká, na stole jablká, dajte mi zo dve, aj to bude dobre.“
„Vinšujem smele všetkým vesele, sedliakom vrece plné na plece, pastierom kaše a kravám paše, sviniam žaludí, nech tučné budú.“
„Vinšu, vinšu, ale neviem inšu, ja vinšovať neprestanem, kým korunku nedostanem. Poslúchajte málo, čo sa ešte stalo. Stala sa novina, veľmi neslýchaná, že Panna Mária synka porodila. Do jasličiek vložila, prišli pastuškovia, pekne ho vítali. Vitaj Ježiško malý, sme ťa od dávna čakali.“ (Oravská Jesenica)
„Za kolende džinkujime, ščenšče zdravje vinsujime, abi šče nam zdrovi bili a na rok še polepsili. Dže je Jezus i Marijo, tam še šecko zle pomijo. Pomiji žle na dobre nastavajo roki šťodre.“ (Oravská Polhora)
Alebo:
„Vinsujem vam vins, mate f pjecu mis. A na pjecu kohuta, mate chlopca (ďiefca) huncuta.“
Ďalšie vianočné tradície a vinše
Kňazská koleda
V prvých dňoch nového roka chodili „po koľade“ farár, kostolník, rechtor (kantor) a miništranti. Kňaz posväcoval domácnosti, prial rodinám požehnané vianočné sviatky, dvere označil iniciálami mien kráľov G+M+B a príslušným letopočtom. Pôvodne sa uvádzali iniciály C+M+B (z latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus požehnávaj tento dom). V minulosti pri tejto príležitosti odovzdávali veriaci kňazovi tzv. „zvôsyp“, niektoré dopestované plodiny (ovos, jačmeň, žito).
Betlehemci
Veľkým zážitkom všetkých členov rodiny býval príchod betlehemcov. Malí chlapci - koledníci niesli so sebou prenosný vyrezávaný betlehem. Boli oblečení ako valasi, mali súkenné nohavice, plátenné košele so širokými rukávmi, naopak prevrátené kožuchy a na hlavách plstené klobúky. Známe postavy Fedor, Stacho, bača, anjel nesúci betlehem a Kubo prerozprávali príbeh o narodení Ježiša Krista. Texty hry sa chlapci učili počas adventu. Hovorový text sa zároveň spájal so spevom a tancom. Na záver obvykle spievali koledy a prednášali vinše. Koledníkov gazdiné odmenili koláčom, ovocím a neskôr aj drobným peniazom.
Traja králi (Zjavenie Pána)
Na Troch kráľov navštevovali domácnosti za účelom vinšovania chlapci - Traja králi, oblečení v dlhých bielych plátenných košeliach. Na hlavách mali papierové čapice „čákoli“ valcovitého tvaru ozdobené hviezdičkami, kolieskami a pod. V rukách niesli hviezdu zhotovenú zo staniolu a „ozembuchy“ (palice s plechovými plieškami a krúžkami), ktorými udierali o zem, čím zároveň oznamovali svoj príchod. Za vystúpenie dostali zrno (ovos, jačmeň), zemiaky a neskôr aj peniaze.
„My tri králi prišli sme k vám, zdravie, šťastie vinšovať vám. Zdravie, šťastie dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betlema myseľ naša, my sme hviezdu uvideli, pri tom božskom narodení. S pánom Bohom ostávajte a dobre sa tu mávajte.“
Zimné dni aj vďaka vinšom a malým vinšovníkom nadobúdali čarovnú atmosféru, ktorá v ľuďoch zanechávala nezabudnuteľné zážitky na celé roky.
Regióny a ich špecifické vinše
Vianočné vinšovanie má svoje špecifické čaro v každom regióne Slovenska. Rôzne nárečia, zvyky a slovné obraty dodávajú týmto tradíciám jedinečnosť.
Šariš a Východné Slovensko
V regióne Šariša chodili po domoch s vianočnými vinšami výlučne chlapci a mládenci. Navštevovali všetky gazdovstvá na prvý a druhý sviatok vianočný. Mládenci chodili s betlehemom a vinšovali dobrú úrodu, hojnosť statku a zdravie. Tieto priania vychádzali z betlehemských reálií o zvestovaní dobrej noviny a boli často upravené do jednoduchých rýmovačiek.
„A ja vam vinčujem na totu svatu viľiju hojnejši pokornejši ľepše ročki dožic jak šme prežili, pri ščescu a zdravu, boskim požehnaňu, a po šmerci slavu večnu, korunu anďelsku.“
„Vinčujem vám na tieto sviatky, aby ste nepili vody ani kvapky, len víno, pálenku a horec, aby vám narástol veľký jarec. A k tomu vinšujeme vám vospolok šťastlivé sviatky, aby ste mali toľko priateľov, koľko je na svete šumných slov.“
Vinšovačky sa premietli aj do programov mnohých folklórnych skupín a súborov na východe Slovenska. Šarišské tradície uchováva aj Folklórny súbor Rozmarija, ktorý vinšuje divákom na vianočných podujatiach.
Horný Spiš (Goralská oblasť)
V goralskej oblasti Horného Spiša sa dochovali vianočné vinše v typickom goralskom nárečí, podobne ako je tomu v obci Lendak.
„Vinsujym vum, vinsujym, na zdrovje, na scenšče, žeby šče še docekali drugego cenščlivego roku. Pri scenšču, pri zdrovju, pri dobrym pokoju, mnej gnivuf, vjynksyj radošči, hojnejsyf a urodnejsyf rockuf, jak my doteros pŕezyli.“
Horný Zemplín
Erik Marcin z Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou predstavil typický vinš z Horného Zemplína.
„Vinčuem vám vinčujem na tote švjatočki, ščejsce, zdrave, bošske požehnanne. Žebi sce žili, palenku pili a žeby sce še nigda nevadzili.“
Južný Zemplín
Zvyk chodenia po domoch a vinšovania na Vianoce prežíva aj na južnom Zemplíne. Napríklad v obci Slivník v okrese Trebišov si stále chodievajú na Vianoce susedia želať všetko dobré. Je to príležitosť na návštevu, porozprávanie sa, aj vypitie pohárika na zdravie.
„A ja vám vinčujem na túto svätú Viľiju, hojnejších, pokojnejších, zdravších rôčkov sa dožiť, ako sme sa dožili, pri šťastí a zdraví, božskom požehnaní, a po smrti slávu večnú, korunu anjelskú.“
Vajnory
„Vinšujem vám, vinšujem, tento slávny svätý rok nový, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojnejšieho božského požehnania, po smrti kráľovské nebeské obsiahnutie.“
Rôzne typy vianočných vinšov
Vianočné vinše sa líšia nielen regiónom, ale aj svojím charakterom. Môžu byť tradičné, kresťanské, vtipné alebo detské.
Kresťanské vianočné vinše
Keďže Vianoce sú predovšetkým kresťanským sviatkom, oslavou narodenia Ježiša, obľúbenými vianočnými prianiami sú aj tie s kresťanskou tematikou.
„Novinu radostnú oznámim Vám, že sa nám narodil dnes Kristus Pán, to Dieťa krásne, nad slnko jasné. Anjeli spievajú, glória riekajú, tam pribehli.“
„S posolstvom z neba chodím po zemi, zvestujem novinu a teším ľudí. Sľúbený prišiel Mesiáš, Spasiteľ sveta, Ježiš náš. Tomuto domu buď požehnanie, nech vám ho udelí dieťa narodené.“
„Radosť veľkú zvestujeme: Narodil sa sveta Pán. Neďaleko Betlehema v chladných jasliach leží sám. Poďte s nami pokloniť sa Ježiškovi malému, za to, že k nám z neba prišiel, svoje srdcia dáme mu.“
„Dobrý deň vinšujem, ako sa máte? V jasličkách Ježiško taký je malý a predsa jemu sa klaňali králi.“
„Vianočný zvon tíško cinká, v Betleheme dieťa spinká. Dobrú pohodu vinšujeme vám, štedrosť a hojnosť vašim chalupám.“
Vtipné vianočné a novoročné vinše
Vtipné vinše sú obľúbené najmä medzi priateľmi a sú skvelým doplnkom k SMS správam, chatom či vianočným kartám.
„Kapor je v mrazáku, kaša sa varí, všetko máš na háku, všetko sa darí.“
„Zapchajte komíny, nepustite Santu, použite cement, alebo maltu. Nech čerti od vás smolu odnesú, a choroby stratia vašu adresu, veľké príjmy, nízke dane a lásky tak primerane.“
„Letí anjel s nádielkou, pritom vrtí prdelkou. Letí, letí, hádaj kam? Sú tu zasa Vianoce, jed vo mne len tak klokoce.“
„Je to veľký zhon a stres, šľak ma trafí asi dnes. Upratovať, variť, piecť a potom stále iba jesť. V noci volám na raty, žlčníkové záchvaty.“
Detské vianočné vinše
Vianočné priania a vinše z úst detí majú svoje nezameniteľné čaro.
„My sme deti maličké, sníčky máme v hlavičke. Snívame o darčekoch, čo budú pod stromčekom.“
„Jedna vločka, druhá vločka, kto bol dobrý, ten sa dočká. Všetko sa už ligoce, hurá, idú Vianoce.“
„Vianoce sú od Ježiška, dal nám lásku do balíčka. Bolo jej dosť, dostal každý, rozdelil ju raz a navždy. Medzi ľudí, kvietočky, zvieratká aj včeličky. Kúsok lásky zo srdiečka, ukry aj ty do balíčka.“
„Máme doma jedličku, na jedličke hviezdičku.“
🎄Najkrajšie vianočné priania a vinše 2025 🎁 Pozdravy k Vianociam
Záverom
Vianočné vinše, či už ľudové, kresťanské, vtipné, šarišské, východniarske alebo detské, majú spoločnú jednu vec: majú potešiť. Nezáleží na tom, či sú dokonalé alebo úplne originálne. Dôležité je, že za nimi stojí úprimný človek, ktorý si našiel čas napísať pár hrejivých slov. Tieto tradície nám pripomínajú bohatstvo našej kultúry a spájajú nás s minulosťou.