Fašiangy, inak nazývané aj fašiang, nárečovo fašianok, zastarano fašang(y), fašäng, fašank, faršongy či mäsopust, je obdobie od Troch kráľov (6. januára) až do polnoci pred Popolcovou stredou. Podľa tradícií našich predkov patrí fašiangové obdobie medzi najveselšie časti roka. Symbolizuje prechod od zimy k jari a nesie sa v znamení smiechu, radosti, zábav, plesov a karnevalov.
Pôvod a Názov Fašiangov
Slovo fašiangy pochádza z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená „posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom“, alebo z nemeckého spojenia vastschane, teda „posledný nápoj“ či „výčap“. Odkazuje tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou.
Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz mjasopust, čiže „koniec jedenia mäsa“ pred pôstom. Písomné zmienky na našom území pochádzajú už z 13. storočia. V susednom Česku sa slovo masopust zachovalo, zatiaľ čo u nás sme neskôr prebrali nemecký názov fašiangy. Je dôležité poznamenať, že slovo fašiangy sa používa iba v množnom čísle. Toto obdobie je akýmsi veselým ohnivkom medzi melancholickým časom Vianoc a predveľkonočným pôstom.
Časové Vymedzenie a Priebeh Fašiangov
Obdobie fašiangov trvá každoročne od Troch kráľov (6. januára) až do Popolcovej stredy, niekedy nazývanej aj „Škaredá streda“. Po nej nasleduje 40-dňový pôst, ktorý cirkev zaviedla v 4. storočí a ktorý končí až Veľkou nocou. Celková dĺžka fašiangového obdobia je každý rok iná, pretože závisí od dátumu Veľkej noci, a ten zasa od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu.
Oslavy fašiangov kulminujú v posledné tri dni, teda od nedele do utorka. Prípravy sa začínali už vo štvrtok, známy ako Tučný štvrtok. V tento deň sa chystá všetko, čo sa počas záverečných osláv objaví na stole, a býva toho naozaj veľa. Tanečná nedeľa je venovaná tanečným zábavám, ktoré pokračujú aj v pondelok. V minulosti si však pondelkové zábavy mohli užívať už len vydaté ženy a ženatí muži. Posledným dňom fašiangov je utorok, kedy všetky oslavy vrcholia.
Fašiangové Zvyky a Obrady: Privolávanie Úrodného Roka
Hlavným účelom fašiangových zvykov a obradov je rozlúčiť sa so zimou, uctiť si prichádzajúcu jar a poistiť si úrodu a plodnosť na najbližší rok. Zvyky a obrady symbolizujú prechod zo zimy do jari a činnosti na zabezpečenie úrody a plodnosti.
Najmä v posledných troch dňoch pred Popolcovou stredou sa vykonávali magické obradné úkony. Patrili k nim:
- Ženy varili dlhé rezance alebo šúľance na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope.
- Ľudia sa sánkovali po poliach.
- Muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy.
- Vyskakovalo sa do výšky počas rituálneho tanca.
Usporiadávali sa bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách a karnevaly. Ľudia verili, že maskami zaháňajú zlých duchov a podporujú tých dobrých. Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za svoje vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky a peniaze. Tieto obchôdzky sprevádzala živá hudba a spev. Okrem toho sa konali spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky.
Regionálne Rozdiely a Remeselnícke Cechy
Fašiangové oslavy sa regionálne líšili, hoci mali aj spoločné črty.
- V regióne Liptov a v obci Čičmany sa pripravovala praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci týždeň pred zábavou chodili po dedine, pozývali dievčatá aj starších ľudí a zbierali vajíčka a slaninu. Praženicu zvyčajne pripravovala richtárka.
- Pre oblasť Hontu bolo charakteristické robenie pálenky. Chlapci počas obchôdzok po dedine zbierali zrno a pýtali slaninu, klobásy či údené mäso. Fašiangy vyvrcholili zábavami a obchôdzkami v posledné dni pred pôstom, ktoré sa staršej dobe nazývali „chodenie s hajnalom“ alebo „bursovanie“.
V mestách vychádzali fašiangové tradície zo stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali korene v starorímskych karnevaloch. Remeselnícke cechy organizovali zábavy a sprievody, pričom sa snažili o čo najväčšiu atraktívnosť. Mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami. Niekde bolo známe tzv. trhanie husí alebo husacia jazda, ktorej cieľom bolo odtrhnúť husi hlavu a získať strieborné lyžice alebo hodvábne šatky. V tomto období prebiehala aj voľba nových cechmajstrov a prijímanie učňov za tovarišov, ktorí museli uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, či nosenie na žrdi. Remeselnícke fašiangové zvyky zanikli pred prvou svetovou vojnou.
Fašiangové Masky a Sprievody: Keď Šašovia Ožívajú
Typickou súčasťou fašiangov sú sprievody masiek. Postavy v maskách prechádzajúce dedinou tradične sprevádza medvediar so svojim medveďom, ktorý je symbolom plodnosti. Tanec s ním má zabezpečiť dobrú úrodu v novom roku.
Fašiangy - masky - význam
Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrili masky medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človeka obtočeného slameným povrieslom. Medzi ďalšie často sa objavujúce masky patria kominár, cigánka, ženích s nevestou, šašo, ale aj rôzne zvieratá ako tur, kôň, kobyla, koza, kohút či bocian. V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa v mládeneckom sprievode objavili prvé masky, znázorňujúce medveďa a šaša. K ďalším maskám patria masky vojaka, cigána, žida alebo čerta. Na čele sprievodu dominoval jazdec s trúbkou, nasledoval mladý zať s nevestou, svadobný sprievod so starejším a hudobníci. Záver sprievodu po novom tvoril alegorický voz, na ktorom sa inscenovala aktuálna téma roka.
Niektoré masky majú pobaviť, iné vystrašiť - hlavne zlých duchov, ktorí by sa mohli po okolí potulovať. Tieto masky často robili hluk, poskakovali a strašili ostatných ľudí. V závislosti od oblasti od nich môžete čakať čokoľvek; niekde len slušne zabúchajú na dvere a zatancujú si s vami, inde sa to môže zvrhnúť na oveľa bujarejšiu zábavu. Určite ale nič nepokazíte, ak prichádzajúce masky pohostíte alebo ich podporíte drobnými, veď muziku treba z niečoho zaplatiť. V minulosti sa tento jav často označoval výrazom „svet naruby“, pretože maska dávala človeku slobodu.
Fašiangové Hodovanie: Čo Komora Dala
Fašiangy boli v minulosti spojené najmä so spoločenským životom, oslavami a dobrým jedlom. Ľudia sa stretávali, navštevovali sa navzájom a pripravovali jedlá, ktoré sa počas pôstu nemohli jesť, hlavne mäso. Na fašiangovom stole tak nechýbalo mäso v rôznych podobách, slanina, jaternice, oškvarky, tlačenka a klobásky. Tieto pochúťky dopĺňajú sladké šišky z kysnutého cesta alebo ich alternatíva - fánky.
Priam rituálny charakter malo vyprážané pečivo. Lahodné a zároveň sýte šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki rozvoniavali v každom regióne Slovenska. Hoci stravovacie návyky našich predkov nie vždy patrili k najzdravším, ak sa predsa len nechcete vzdať svojich novoročných predsavzatí, existuje už množstvo receptov na odľahčené verzie týchto tradičných dobrôt. Šišky tak môžete pripraviť zo špaldovej múky, kvásku či doplnené o tvaroh.
Symbolický Koniec: Pochovávanie Basy
Mnohé fašiangové oslavy končia symbolickým pochovaním basy. Posledné tri dni fašiangov končia nevšedným pohrebom - „pochovávaním basy“ ako symbolom rozlúčky so zábavou. Ide o paródiu na pohreb, kde nechýba smútočný sprievod, ale ani vtipné prejavy a humor. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky, symbolizujúc, že v pôste sa nielen neje, ale ani netancuje.
Fašiangy - masky - význam
Fašiangové Piesne a Pranostiky
S fašiangami sú spojené aj známe piesne a pranostiky. Najznámejšia fašiangová pieseň sa volá „Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide.“
Úryvok z fašiangovej piesne:
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak strasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, tu rebrá majú.
A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.
A tam hore na komore mačky sú vám na slanine,
choďte si ich odohnať a nám kúsok odrezať!
Ak sa máte porezať, pôjdeme si sami odrezať!
Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!“
Fašiangové pranostiky, často spojené s predpoveďou počasia a úrody:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Fašiangy Dnes: Udržiavanie Tradícií
Aj keď dnes už veľa ľudí fašiangy neoslavuje tak intenzívne ako kedysi, stále majú svoje dôležité miesto v slovenskej kultúre. Centrom fašiangových osláv dnes bývajú najčastejšie dediny, ktoré sa hrdo hlásia k odkazu našich predkov, no niektoré zvyky sa zachovávajú aj v mestách.
Mnohé inštitúcie a komunity sa snažia udržiavať fašiangové tradície. Napríklad vo výchovno-vzdelávacích aktivitách sa deťom približujú fašiangy a ľudové zvyky. Deti usilovne zhotovujú rôzne škrabošky, klobúky a masky, a vyzdobené triedy sa rozjasnia farebnými girlandami a balónmi. Materské školy sa ozývajú hudbou, spevom, tancom a radostnou náladou, kde sa deti zapájajú do fašiangových piesní a tancov.
Fašiangy sú jedným z najveselších slovenských sviatkov, obdobím, kedy sa na Slovensku vďaka kostýmom a veselým maskám vytvára atmosféra podobná karnevalu. Aj keď tradície pretrvávajú, ich forma sa prispôsobuje modernej dobe.
Poznámka k Turíciam
Okrem fašiangov sa v tomto období spomínajú aj Turíce, známe aj ako Letnice. Ide o kresťanský sviatok, ktorý sa slávi 50 dní po Veľkej noci a pripomína zoslanie Ducha Svätého na apoštolov. Turíce sú pohyblivý sviatok, ktorého dátum sa odvíja od dátumu Veľkej noci, a sú tak odlišné od fašiangového obdobia.