Deň svätej Lucie, ktorý v kalendári pripadá na 13. december, patrí k najvýznamnejším stridžím dňom v slovenskej ľudovej kultúre. Do prijatia gregoriánskeho kalendára v roku 1582 bol tento dátum považovaný za najkratší deň v roku. Ľudia oddávna verili, že koniec jesene a začiatok zimy sú obdobím, keď zlo získava prevahu nad dobrom, čo sa prejavovalo predlžujúcimi sa nocami na úkor denného svetla.
Kto bola svätá Lucia?
Svätá Lucia je uctievaná ako katolícka aj pravoslávna svätica. Narodila sa v 3. storočí v majetnej kresťanskej rodine v Syrakúzach na Sicílii. Podľa legendy sa jej vnútený pohanský ženích zaľúbil do jej krásnych očí. Keďže sa Lucia chcela zasvätiť Bohu a odmietla manželstvo, podľa legendy si oči vylúpla a poslala mu ich v miske. Panna Mária ju za to odmenila novými a ešte krajšími očami. Pre svoju vieru napokon podstúpila mučenícku smrť.
Lucia ako „najväčšia bosorka“
Napriek cirkevnému pôvodu je v slovenských poverách Lucia vnímaná ako najväčšia zo všetkých bosoriek. Ľudia verili, že v tento deň sú nepriaznivé sily a strigy aktívnejšie než kedykoľvek inokedy. Bosorky sa podľa predstáv dokázali premeniť na zviera či prejsť kľúčovou dierkou. Z tohto dôvodu bolo v tieto dni zakázané čokoľvek požičiavať alebo predávať, aby cudzia žena nemohla prostredníctvom ukradnutých vecí uškodiť hospodárstvu.
Ochrana pred zlom
- Cesnak: Najpopulárnejší ochranný prostriedok. Ľudia jedli cesnak v predvečer Lucie, kreslili si ním krížiky na čelo, zápästia či bradu a natierali ním dvere domov a maštalí.
- Hluk: Pastieri a mládenci obchádzali dedinu a hlukom z trúb, praskaním korbáčov a zvonením zvoncov vyháňali bosorky z chotára.
- Ochrana dobytka: Gazdovia dávali zvieratám cesnak s chlebom, aby im strigy neodoberali mlieko.
Luciový stolček
Najznámejším prostriedkom na odhalenie bosoriek bol luciový stolček. Jeho výroba sa začínala na Luciu a každý deň do Vianoc sa na ňom muselo niečo spraviť. Musel byť vyrobený výhradne z dreva, bez jediného klinca. Ten, kto na ňom sedel počas polnočnej omše, mal uvidieť všetky bosorky v dedine obrátené chrbtom k oltáru. Po omši musel dotyčný rýchlo utekať domov a za sebou sypať mak alebo zrno, aby strigy zdržal pri ich zbieraní.
Tradičné obchôdzky a veštenie
Veľmi rozšíreným zvykom boli maskované obchôdzky žien prezlečených za Lucie. Ženy boli odeté v bielych šatách alebo plachtách, tváre mali zaprášené múkou a v rukách držali vedro s vápnom a husacie krídla, ktorými symbolicky vymetali pavučiny a čistili kúty príbytkov. Počas týchto návštev mlčali, aby ich nikto nespoznal.
Ľúbostné veštby
Pre slobodné dievčatá bola Lucia časom ľúbostných kúziel. Jedným z obľúbených zvykov bolo napísanie mien dvanástich možných ženíchov na papieriky. Každý deň sa jeden lístok zničil a meno na tom poslednom, ktorý ostal na Štedrý deň, malo prezradiť meno budúceho manžela.
Hudobné ukážky Hažlínske dzivečky, Čepenie, ukážka čepčenia, Videorohaľ
Súvislosť s tradičnou svadbou
Predvianočné obdobie od Lucie do Vianoc sa nieslo v znamení príprav, ktoré mali vplyv aj na vnímanie rodinného života. Svadby v minulosti neboli len oslavou lásky, ale často aj dohodnutou právnou záležitosťou. Zvyky ako čepčenie nevesty, pri ktorom sa z dievky stávala vydatá žena, majú korene v hlbokej histórii. Práve v období Vianoc a predsvadobných príprav sa kládol dôraz na magické úkony, ktoré mali zabezpečiť plodnosť nevesty a prosperitu nového manželstva. Svadobné hostiny sa konali v dome nevesty a ich hojnosť mala predpovedať bohatstvo manželstva.