Pracujete na zmeny v nepretržitej prevádzke podľa systému 2, 2, 3 a ste odmeňovaní mesačnou mzdou. Zamestnávateľ interným oznámením uviedol, že ak vám pripadne zmena na sviatok a nebudete pracovať, musíte čerpať dovolenku, inak ste povinní pracovať. Cieľom tohto článku je objasniť správnosť takéhoto postupu a vysvetliť, ako sa počíta dovolenka, ak jeden z jej dní pripadne na sviatok.
Nárok na sviatok a jeho kompenzácia
Postup zamestnávateľa v prípade nepretržitej prevádzky, kde zamestnanci pracujú na zmeny a sú odmeňovaní mesačnou mzdou, je často predmetom diskusií. Je dôležité rozlišovať situáciu, kedy sviatok pripadne na deň, kedy má zamestnanec pracovať, a kedy na deň, kedy má voľno.
Sviatok pripadajúci na deň pracovného voľna
Ak vám voľno pripadne na sviatok, nepracujete. V takomto prípade zamestnanec nemá nárok na príplatok za sviatok, pretože voľno bolo naplánované nezávisle od sviatku. Ide o bežný deň pracovného pokoja.
Sviatok pripadajúci na deň pracovnej zmeny
Ak vám zmena pripadne na sviatok, zamestnávateľ je povinný okrem základnej mzdy poskytnúť aj príplatok za sviatok. Toto ustanovenie platí najmä pre zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou alebo mzdou podľa výkonu.
Podľa Zákonníka práce (§ 122 ods. 3), ak sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok za neodpracovaný deň zvyčajne nepatrí, ak zamestnávateľ nenariadi prácu.
Avšak, ak zamestnávateľ s nepretržitým pracovným režimom nenariadi zamestnancovi na deň sviatku prácu, hoci by podľa rozvrhu pracovných zmien v tento deň pracoval, ide o postup podľa § 94 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia možno prácu v dňoch pracovného pokoja nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi čerpanie dovolenky na časové obdobie, počas ktorého pripadne deň sviatku na deň, ktorý je inak obvyklým pracovným dňom zamestnanca, tento deň sviatku sa do dovolenky nezapočítava. Zamestnanec v tento deň nepracuje preto, že je sviatok, a nie z dôvodu čerpania dovolenky. Pri odmeňovaní zamestnanca za tento deň postupuje zamestnávateľ podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce.
Pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou to znamená, že sviatok pripadajúci na jeho obvyklý pracovný deň sa považuje za odpracovaný a patrí mu zaň mzda. Ak zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve dohodne inak, môže byť aj takéto mzdovému zamestnancovi poskytnutá náhrada mzdy za sviatok v sume priemerného zárobku.
Čerpanie dovolenky a jej účtovanie
Dovolenka predstavuje časový úsek, počas ktorého zamestnanec nepracuje a zamestnávateľ mu za tento čas poskytuje náhradu mzdy. Čerpanie dovolenky sa riadi prísnymi pravidlami Zákonníka práce.
Určovanie čerpania dovolenky
- Určuje zamestnávateľ: Hoci sa čerpanie dovolenky často dohoduje, konečné slovo má zamestnávateľ. Určuje ho na základe plánu dovoleniek, ktorý je zvyčajne vypracovaný po prerokovaní so zamestnancom alebo so zástupcami zamestnancov.
- Povinnosť čerpania: Zamestnávateľ by mal zabezpečiť, aby si zamestnanec vyčerpal celú dovolenku v roku, v ktorom mu na ňu vznikol nárok.
- Náhrada mzdy za dovolenku: Za každý deň čerpanej dovolenky patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku (zvyčajne z predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka), nie základná mzda.
- Preplatenie dovolenky: Nevyčerpaná dovolenka môže byť preplatená len pri skončení pracovného pomeru. Preplácanie dovolenky počas roka namiesto jej čerpania je nelegálne.
Dovolenka a sviatok: Konkrétny scenár
Ak si zamestnanec zoberie dva dni dovolenky a jeden z nich bude sviatok, situácia sa posudzuje nasledovne:
- Deň, ktorý je sviatkom a zároveň by bol inak obvyklým pracovným dňom zamestnanca, sa nezapočítava do dovolenky.
- Zamestnanec v tento deň nepracuje z dôvodu sviatku, nie z dôvodu čerpania dovolenky.
- Za tento sviatočný deň mu prináleží náhrada mzdy podľa pravidiel pre sviatky, nie náhrada mzdy za dovolenku.
- Druhý deň dovolenky sa počíta ako bežný deň čerpania dovolenky, za ktorý mu patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Teda, ak si zamestnanec vezme napríklad pondelok a utorok ako dovolenku a pondelok je sviatok, počíta sa to ako jeden deň sviatku (bez zápočtu do dovolenky) a jeden deň dovolenky.
Dodatková dovolenka a prenos dovolenky
Zákonník práce upravuje aj špecifické typy dovolenky a pravidlá pre jej prenos:
Dodatková dovolenka
Dodatková dovolenka patrí zamestnancom, ktorí pracujú po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov, pri razení tunelov a štôlní, alebo zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Poskytuje sa v rozsahu jedného týždňa (päť pracovných dní) a musí sa vyčerpať prednostne.
Prenášanie dovolenky
Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, by sa mala vyčerpať do konca tohto roka. Ak si ju zamestnanec nemôže vyčerpať z dôvodu neurčenia čerpania zamestnávateľom alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť ju najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie "starej" dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby bola vyčerpaná do konca tohto roka, môže si čerpanie dovolenky určiť sám zamestnanec, pričom musí zamestnávateľa písomne oznámiť najmenej 30 dní vopred.
Za časť nevyčerpanej dovolenky z predchádzajúceho roka, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Nevyčerpaná časť dovolenky v rozsahu do štyroch týždňov základnej výmery dovolenky bez náhrady mzdy "prepadne".
Základné aspekty nároku na dovolenku
Nárok na dovolenku majú len zamestnanci pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na dovolenku nárok nemajú.
Dovolenka za kalendárny rok
Podmienkou nároku na dovolenku za kalendárny rok je trvanie pracovného pomeru nepretržite u toho istého zamestnávateľa a odpracovanie minimálne 60 dní v kalendárnom roku. Ak pracovný pomer netrval celý rok, ale podmienka 60 dní je splnená, zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky.
Výmera dovolenky
- Základná výmera: Najmenej štyri týždne (čo predstavuje 20 pracovných dní pri päťdňovom pracovnom týždni).
- Zvýšená výmera: Zamestnanci, ktorí do konca roka dosiahnu 33 rokov veku alebo sa trvale starajú o dieťa, majú nárok na najmenej päť týždňov (25 pracovných dní).
Pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času, napríklad v nepretržitej prevádzke, sa nárok na dovolenku prepočítava.