Historické korene extrémizmu na Slovensku
Do strednej Európy sa hnutie skinheads začalo šíriť koncom 80. rokov 20. storočia a veľký rozmach zažilo po roku 1989. Vo vtedajšom Československu mala značný vplyv hudobná skupina Orlík, ktorá spopularizovala kult skinheads medzi mládežou. Na Slovensku, paradoxne, ako prvé začali s rasizmom koketovať punkové skupiny. Známe zoskupenie Zóna A svojou skladbou Cigánsky problém vraj mohla podnietiť niekoľko pochodov proti rómskemu obyvateľstvu, najmä na území hlavného mesta.
Počas éry českých skupín Oceán a neskôr Shalom, ktoré otvorene sympatizovali s judaizmom a koncertovali a nahrávali aj v Bratislave, sa začala aktivizovať malá skupina neonacistov. Mladí skinheadi chodili provokovať na koncertoch oboch skupín a smerovali svoje útoky voči ich priaznivcom. Útoky voči rómskemu obyvateľstvu a zahraničným študentom sa stávali čoraz častejšími.
Vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 síce opadli národnostné vášne voči Čechom, Václavovi Havlovi a pragocentrizmu, ale tradíciou sa stali pochody k hrobu bývalého prezidenta Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne v Bratislave a zoskupovanie sa pri príležitosti osláv vzniku Slovenského štátu 14. marca. Tieto pochody na počesť Slovenského štátu sa však začali výraznejšie organizovať už pred rokom 1993, najmä v rokoch 1990 - 1991.
Formovanie ultranacionalistických organizácií
Začali vznikať prvé skinziny - časopisy, v ktorých si skinheadi vymieňali názory a šírili rasistickú a neonacistickú propagandu. Tieto zoskupenia sa od začiatku orientovali na odkaz a ideológiu spojenú s fašistickým Slovenským štátom v období druhej svetovej vojny. Oslavovanie Alexandra Macha, ministra vnútra vojnovej Slovenskej republiky, či Jozefa Tisa bolo jedným z najpríznačnejších sprievodných javov slovenských ultrapravicových skinheadov.
Sformoval sa Klan Slovenských Rytierov (KSR), ktorý sa prihlásil k rasistickému odkazu myšlienok amerického Ku-klux-klanu a bol plánovaný ako slovenská pobočka tohto hnutia. Podľa vydaného manifestu malo byť členstvo dokladované členským preukazom, pri svojich akciách nesmeli "jednotky" požívať alkoholické nápoje, zakázané bolo poskytovanie rozhovorov predstaviteľom médií a tiež spolčovania sa so "Židmi a tými, čo nemajú biely pôvod". Členovia KSR mali zvážiť možnosť pôsobenia vo verejných inštitúciách a trénovať bojové umenia a používanie zbraní.
Strediskom pôsobenia Slovenského národného frontu (SNF) bola Trnava. Spočiatku sa orientoval len na vydávanie protimaďarských nálepiek, plagátov a tlačovín, neskôr dokonca vydával svoj vlastný program, v ktorom sa priklonil k extrémne nebezpečnému slovanskému nacionalizmu. Okrem iného presadzoval prijatie antikomunistických a neboľševizačných zákonov, trestu smrti a zákona na potieranie homosexuality. Žiadosť o registráciu SNF Ministerstvo vnútra zamietlo.
Očakávaná podpora zo strany skinheadov časom opadla. Následkom vnútorných rozporov sa SNF roztrieštil na Ľudovú stranu s čisto politickými ambíciami a skôr spoločensky orientovanú Slovenskú pospolitosť. Obidve organizácie boli oficiálne zaregistrované na Ministerstve vnútra SR, Ľudová strana ako politická strana a Slovenská pospolitosť ako občianske združenie.
Ďalšie nacionalistické rasistické hnutie - Slovenský Úsvit - malo s hnutím skinheads veľa spoločných znakov, bolo však menej radikálne. Podľa vlastných stanov bojovali proti Rómom, ktorí podľa nich nezveľaďujú vlasť a nič nerobia. Hnutie vzniklo v novembri 1995 v Banskej Štiavnici a vydávalo časopis Na stráž.
Menšia skupina národných socialistov hlásiacich sa k odkazu Slovenského štátu z vojnových rokov 1939 - 1945 s názvom Slovenská národná liga vznikla v roku 1995 s cieľom vstúpiť na politickú scénu. To sa jej však nepodarilo a začala sa venovať vydávaniu periodík, dovozu a distribúcii CD a MC nosičov s rasisticky orientovanými skupinami. Slovenská vlastenecká organizácia - Garda vznikla v máji 1995 v Bratislave a za ideologický vzor si vzali predstaviteľov slovenského vojnového štátu.
Od roku 1995 na slovenskej extrémistickej scéne začali dominovať pobočky zahraničných neonacistických organizácií ako Slovakia Hammer Skins a Blood & Honour Division Slovakia. Importovali sem národno-socialistickú ideológiu, ktorá priamo nadväzuje na odkaz slovenského vojnového štátu z rokov 1939 - 1945. Aj keď prevažná väčšina príslušníkov skinheadskej subkultúry patrí na Slovensku k priaznivcom fašistických, rasistických a neonacistických ideológií, objavujú sa aj tzv. nerasistickí skinheadi, ktorí sa hlásia k pôvodným koreňom hnutia bez ideologických vplyvov.
Až do roku 2001 sa štruktúry neonacistických skupín vyvíjali pomerne nerušene a ich aktivita i počet narastali. Organizovali koncerty, zrazy, zhromaždenia a demonštrácie, pribúdal i počet obetí ich útokov. V roku 2001 sa postoj polície a štátu ako takého voči týmto skupinám začal pomaly meniť.
Vznik a vývoj Ľudovej strany Naše Slovensko
V roku 2005 sa stala mediálne známou najmä ultranacionalistická politická strana Slovenská pospolitosť (SP). Členovia pôvodného združenia SP zaregistrovali v januári 2005 stranu Slovenská pospolitosť - Národná strana, ktorú však 1. marca 2006 rozpustil Najvyšší súd. Politická činnosť strany bola v rozpore s Ústavou. SP-NS totiž vo svojom ľudovom programe podmieňovala účasť občanov na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky registráciou v jednom zo stavov. Podľa senátu Najvyššieho súdu sa tým porušil ústavný princíp priamej, slobodnej a všeobecnej možnosti voliť a byť volený.
„Vodcom“ Slovenskej pospolitosti bol Marian Kotleba, ktorý túto funkciu zastával do roku 2007. Generálna prokuratúra na návrh Dobroslava Trnku dosiahla aj rozpustenie občianskeho združenia Slovenská pospolitosť 12. novembra 2008 s odôvodnením, že šíri národnostnú nenávisť.
Od Strany priateľov vína k ĽSNS
V súčasnosti je Marian Kotleba predsedom politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), ktorá bola na Ministerstve vnútra zaregistrovaná 20. októbra 2000 pod názvom Strana priateľov vína. Táto strana vznikla okolo bývalého kandidáta na prezidenta signalistu Milana Fogaša a považovala sa za recesistické združenie, pôvodne s názvom HOVNO (Hnutie oklamaných voličov a nasrdených občanov).
Strana priateľov vína sa prezentovala ako liberálno-ekologická. V máji 2009 sa premenovala na Ľudovú stranu sociálnej solidarity. Jej štatutármi sa v tomto čase stali Piešťanci Karol Robert Thoma a Martin Beluský. V roku 2009 do nej vstúpilo viacero predstaviteľov Slovenskej pospolitosti. Strana napokon zmenila 22. februára 2010 svoj názov na Ľudovú stranu Naše Slovensko a 9. novembra 2015 na Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. V roku 2010 stranu prebrali ľudia okolo Mariána Kotlebu a Slovenskej pospolitosti, čím začala jej aktívna politická angažovanosť.
ĽSNS je krajne pravicová nacionalistická a neonacistická mimoparlamentná politická strana pôsobiaca na Slovensku, často označovaná za fašistickú a extrémistickú pre obhajobu Slovenského štátu a sympatie niektorých jej kandidátov k Hitlerovi. Ústredným tajomníkom strany je Rastislav Schlosár, podpredsedami sú Martin Beluský, Rastislav Kysel a Andrej Medvecký.
Ideológia a program ĽSNS
ĽSNS sa po rozpustení Slovenskej pospolitosti pokúsila zmeniť svoj imidž. Už viac nie je spájaná s fakľovými pochodmi v gardistických uniformách, no adorácia vojnového Slovenského štátu či kontroverzné výroky jej členov sú stále prítomné. Hlavným cieľom strany je vybudovanie hrdého, samostatného a bezpečného štátu, ktorý odstráni sociálnu nespravodlivosť, závislosť na zahraničných korporáciách a vládu oligarchie.
Kľúčové ideologické piliere
- Ochrana národa a suverenita: Dôraz na zabezpečenie vlastného slovenského národa vo všetkých oblastiach.
- Anti-globalizmus a anti-západné postoje: Túžba ĽSNS opustiť NATO a EÚ, čo je v značnom rozpore so smerovaním zahraničnej politiky Slovenska a jeho záujmami.
- Odmietanie "parazitov v osadách": Volebný program z roku 2016 s názvom „10 BODOV ZA NAŠE SLOVENSKO!“ hlása, že ĽSNS „spraví poriadok s parazitmi v osadách“ a spomína „cigánskych extrémistov“ či „cigánsky teror“. Strana otvorene hovorí o využití polície a Domobrany proti Rómom.
- Anti-imigračné postoje: Odmietanie prijatia „agresívnych moslimských imigrantov“, pretože „páchajú mnohé zločiny“.
- Popieranie holokaustu a extrémizmus: Návrh na vypustenie paragrafov o trestných činoch extrémistického charakteru z Trestného zákona by znamenal beztrestnosť za popieranie holokaustu, podnecovanie k nenávisti, hanobenie národa, rasy a presvedčenia, či výrobu extrémistického materiálu.
„Čo znamená vznikajúce medzinárodné právo v oblasti migrácie pre suverenitu?“, Chantal Thomas
Ideologické postoje ĽSNS sú v rozpore s Ústavou SR, konkrétne článkom 33, ktorý uvádza, že „príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu“, a zároveň článkom 12, odsek 2, kde stojí, že „základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.“
Strana Mariana Kotlebu podala v novembri roku 2015 trestné oznámenie vo veci výstavy „Príbehy 20. storočia“, ktorá predstavovala príbeh Štefánie Lorándovej, členky sionistickej organizácie ha-Šomer, pomáhajúcej prenasledovaným Židom a zapájajúcej sa do odboja proti nacizmu. Strana vidí v príbehu propagáciu sionizmu, ktorý považuje za „formu rasizmu a rasovej diskriminácie“, opierajúc sa o rezolúciu OSN z roku 1975, ktorá bola v roku 1991 odvolaná.
Politická činnosť a volebné výsledky
V parlamentných voľbách 5. marca 2016 dosiahla strana ĽSNS nečakaný volebný úspech, keď získala 8,04% a 14 poslaneckých mandátov. Umiestnila sa na 5. mieste. V parlamentných voľbách v roku 2020 obdržala 7,97 %, a získala tak 17 mandátov. Predsedom ĽS Naše Slovensko je Marian Kotleba, bývalý poslanec NR SR a bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja. Poslanecký klub tejto strany bol súčasťou parlamentu do 19. apríla 2022, keď po zániku mandátu predsedu strany Mariána Kotlebu prestal mať dostatočný počet členov. ĽSNS kvôli odchodu časti jej poslancov v roku 2021 nemala dostatočný počet poslancov (alespoň 8) na udržaní klubu.
Pôsobenie vo verejných funkciách
Vo voľbách v roku 2009 Marian Kotleba kandidoval na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja ako nezávislý kandidát, kde získal štvrté miesto s 13 629 hlasmi (10,03%). Do druhého kola nepostúpil.
Za historicky prvú volebnú výhru strany možno považovať víťazstvo Mariána Kotlebu v 2. kole volieb do vyšších územných celkov v roku 2013. Vo voľbách v Banskobystrickom samosprávnom kraji v 1. kole získal Marián Kotleba 21,30 % platných hlasov a v 2. kole bol zvolený za predsedu so ziskom 71 397 (55,53 %) platných hlasov.
Napriek predvolebnej kritike nepotizmu začal po porážke dovtedajšieho župana Vladimíra Maňku rozdávať krajské miesta spriazneným osobám, dokonca rodine. Svojho brata Michala dosadil bez výberového konania do funkcie vedúceho krajskej cestnej správy. V predstavenstve a dozornej rade získali miesta ďalší členovia strany. Marek Kotleba, brat Mariana sa stal referentom pre vnútornú prevádzku na krajskom úrade.
V krajských voľbách v roku 2017 strana postavila 335 kandidátov na poslanecké funkcie. Uspeli len dvaja: Marian Kotleba (BBSK) a Milan Uhrík (NSK). Kotleba neobhájil svoje županské miesto, skončil na druhom mieste, Milan Uhrík skončil tretí. Získali však lepšie výsledky ako ich strana v parlamentných voľbách v roku 2016.
Pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019 Marian Kotleba zmenil dlhoročnú zahraničnopolitickú rétoriku ohľadom Európskej únie. Pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sa ĽSNS dohodla na spolupráci so stranami DOMA DOBRE, KDŽP - Aliancia za Slovensko, NÁRODNÁ KOALÍCIA a PRIAMA DEMOKRACIA, ktoré kandidovali spolu na kandidátnej listine ĽSNS.
Kontroverzie a právne spory
Časť spoločnosti reagovala na volebný úspech ĽSNS nesúhlasom a krátko po voľbách v roku 2016 sa v Bratislave a v Banskej Bystrici konali demonštrácie s názvom „Antifašistická mobilizácia - nikdy neprejdete“, ktorých cieľom bolo vyjadriť odmietavý postoj voči ĽSNS a ich volebnému výsledku. Zvyšní členovia parlamentu sa voči ĽSNS ostro vyhradili a vylúčili akúkoľvek spoluprácu.
Súdne konania a pokusy o rozpustenie strany
Generálna prokuratúra koncom mája 2017 oznámila, že generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal Najvyššiemu súdu SR návrh na rozpustenie politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Zdôvodnenie bolo nasledovné: „Vyhodnotenie rozsiahlych zadovážených podkladov ukázalo, že politická strana Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami, svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy. Podľa názoru prokuratúry cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike.“
Podľa zákona o politických stranách a politických hnutiach môže na Slovensku podať návrh na rozpustenie strany generálny prokurátor, ak strana svojimi stanovami, programom alebo činnosťou porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.
Kotlebova strana už raz zrušená bola. Slovenská Pospolitosť - Národná strana bola rozpustená v roku 2006 z dvoch dôvodov. Prvým bolo presadzovanie zmeny parlamentnej demokracie na systém založený na stavovskom princípe. Druhým bol „Národný princíp“, podľa ktorého by malo byť hlavnou úlohou SR zabezpečenie vlastného slovenského národa vo všetkých oblastiach, až potom starostlivosť o ostatných občanov. Ďalšie dôvody, ako postoje strany voči Židom, Rómom, rehabilitáciu Jozefa Tisa či návrh na prehodnotenie slovenských dejín, neboli súdom uznané, rovnako ani verejné vystúpenia príslušníkov strany hlásajúce neznášanlivosť, keďže v tej dobe ešte neboli právoplatne odsúdení.
O štyri roky neskôr vznikla strana Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko premenovaním Strany priateľov vína, a je považovaná za pokračovateľku predošlej strany. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh generálneho prokurátora ohľadom zrušenia strany na svojom zasadnutí dňa 29. apríla 2019 zamietol.
Individuálne prípady extrémizmu členov strany
Poslanec NR SR za ĽSNS, Milan Mazurek, vystúpil v októbri 2016 v žilinskom rádiu Frontinus a hanlivo sa vyjadroval na adresu Rómov. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici Mazureka uznal vinným v apríli 2018. Po odvolaní na Najvyšší súd SR bol rozsudok 3. septembra 2019 potvrdený a Mazurek bol uznaný vinným z úmyselného trestného činu hanobenia rasy, národa a presvedčenia. Súd mu udelil pokutu 10 tisíc € a polročnú podmienku. Rádio Frontinus za rozhovor dostalo od licenčnej Rady pre vysielanie a retransmisiu pokutu vo výške 15 tisíc €.
Poslanec NR SR a predseda ĽSNS, Marian Kotleba, vystúpil v marci 2017 v sídle Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici, kde sa konali oslavy výročia vzniku vojnovej Slovenskej republiky. V rámci charitatívnej akcie odovzdal trom rodinám šeky na 1488 eur. Špecializovaný trestný súd odmietol obžalobu na Mariana Kotlebu. Po odvolaní na Najvyšší súd SR bol rozsudok 6. apríla 2022 potvrdený a Kotleba bol uznaný vinným z úmyselného trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd. Kotlebu odsúdili v kauze kontroverzných šekov na podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou. Marian Kotleba sa snaží odvolať voči tomuto rozsudku.
Predstavitelia ĽSNS, Marian Kotleba, Milan Mazurek, Miroslav Suja, Stanislav Mizík a Rastislav Schlosár, navrhli do parlamentu, aby boli z Trestného zákona vypustené všetky paragrafy obsahujúce trestné činy extrémistického charakteru. Koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS) označila tento návrh za arogantný a protidemokratický, s tým, že „fašistickí poslanci okolo Mariana Kotlebu naplno ukázali svoj extrémizmus“.
Podľa kotlebovcov je cieľom návrhu zabezpečiť ochranu úplnej slobody prejavu obyvateľov, ktorú garantuje ústava. Argumentujú, že takýto model po stáročia funguje v Spojených štátoch amerických, kde je sloboda prejavu rigidne zakomponovaná v ústave. Navrhujú obmedziť verbálne trestné činy iba na podnety k násilnému konaniu alebo úmyselné šírenie nepravdivých skutočností s cieľom zníženia spoločenskej vážnosti alebo spôsobenia ekonomickej škody.
Budúcnosť a pretrvávanie extrémizmu
Aj keby nakoniec došlo k rozpusteniu ĽSNS, nie je možné zabrániť vytvoreniu ďalšieho pokračovateľa a naďalej pôsobiť v jej činnosti. Záložná strana už pravdepodobne existuje. Členovia ĽSNS, Rastislav Kysel a Martin Beluský, ktorý je zároveň poslancom za ĽSNS, sú zatiaľ jediní členovia štatutárneho orgánu inej, politicky neaktívnej strany s názvom Ľudová strana, ktorý sa nápadne ponáša na názov Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Otázkou teda nie je, či by strana ĽSNS mala byť rozpustená, keďže právne dôvody na to existujú. Skôr je otázkou, či je to najlepší spôsob boja proti ĽSNS a politickému extrémizmu ako takémuto, pretože zrušenie strany prakticky nič nevyrieši.
