Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Pracovný čas je základným kameňom pracovnoprávnych vzťahov, vymedzujúcim časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi. Počas tohto obdobia zamestnanec vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Do pracovného času sa započítava aj neaktívna časť pracovnej pohotovosti zamestnanca na pracovisku, ako to ustanovuje § 96 ods. Zákonníka práce.

Do pracovného času sa v zásade nezapočítava doba cesty na pracovisko a prípravy na prácu. Prestávky v práci sa započítavajú do pracovného času len vtedy, ak sú poskytované z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 91 ods. 6). Započítava sa aj odpočinok na jedlo, a to v prípade prác, ktoré sa nemôžu prerušiť (§ 91 ods. 1). Iné prestávky na odpočinok a jedlo sa do pracovného času nezapočítavajú (§ 91 ods.).

Definícia týždňa a ustanovený týždenný pracovný čas

Na účely určenia rozsahu a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní. Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa § 85 ods. 1, 5 až 7 Zákonníka práce, predstavuje ustanovený týždenný pracovný čas.

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas predovšetkým rovnomerne. Ak však povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú rovnomerné rozvrhnutie na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas aj nerovnomerne.

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času znamená, že na jednotlivé kalendárne týždne pripadá rôzny počet pracovných dní, alebo sa líši dĺžka pracovného času v jednotlivých týždňoch. Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ môže pracovný čas rozvrhnúť nerovnomerne na jednotlivé týždne, pričom priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období 4 mesiacov ustanovený pracovný čas.

Podmienky zavedenia a schválenia

V zmysle ustanovení Zákonníka práce môže byť pracovný čas zamestnanca rozvrhnutý nerovnomerne. Takýto režim práce musí byť dohodnutý so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom, ak na pracovisku nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Podmienky na zavedenie nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času upravuje § 87 Zákonníka práce. K nerovnomernému rozvrhnutiu pracovného času dochádza, ak rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne tri hodiny, alebo ak pracovný čas v jednotlivých dňoch presiahne deväť hodín. Taktiež, ak priemerný týždenný pracovný čas v určitom období, najviac v štvortýždňovom, presiahne hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.

Vyrovnávacie obdobie

Pri uplatňovaní nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času je nevyhnutné určiť rozvrhové, resp. vyrovnávacie obdobie. Pomocou rozvrhového obdobia, ktoré je určené najviac na 4 mesiace, alebo pri splnení osobitných podmienok ustanovených v Zákonníku práce najviac na 12 mesiacov, sa umožňuje, aby medzi rozsahom pracovného času v jednotlivých týždňoch boli aj väčšie rozdiely. Je podstatné, aby v rozvrhovom období (najviac 4 mesiacov, resp. 12 mesiacov) priemerný týždenný pracovný čas nepresiahol ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ môže v súlade s § 87 ods. Zákonníka práce rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne. Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov a nedohodli sa s nimi na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, alebo ak u neho nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nemôže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas až na 12 mesiacov.

Oblasti použitia nerovnomerného rozvrhnutia

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je typické najmä v oblastiach, kde práca vykazuje sezónne výkyvy, vyžaduje nepretržitú prevádzku alebo sa prispôsobuje dodávateľsko-odberateľským vzťahom. Patrí sem napríklad:

• Nepretržité prevádzky spojené s obsluhou a dozorom (elektrárne, vodárne, kotolne).
• Nepretržité prevádzky v zdravotníctve a sociálnych službách (vrátane možnosti odpočinku zamestnanca na lôžku).
• Služby cestovného ruchu (recepcia).
• Nepretržité stráženie objektov (SBS), záchranné zbory (hasiči).
• Sezónna výroba, odlúčené pracoviská.
• Poľnohospodárstvo, stavebníctvo, časť spracovateľského priemyslu (cukrovarníctvo, liehovary - ak je závislosť od spracovania sezónnych plodín).

Zamestnanec spravidla odpracuje buď nižší alebo vyšší počet hodín, než je jeho fond pracovného času na príslušný mesiac. Vyšší počet odpracovaných hodín však automaticky neznamená, že ide o prácu nadčas.

Obmedzenia týkajúce sa priemerného týždenného pracovného času

Podľa § 85a Zákonníka práce priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas (a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku) nesmie prekročiť 48 hodín. Podľa smernice 2003/88/ES je rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného týždenného pracovného času doba maximálne 4 mesiace. Znamená to, že za akékoľvek 4 po sebe idúce mesiace by priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nemal prekročiť 48 hodín. Tento limit platí aj v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní.

Napríklad, ak zamestnanec v období máj - jún - júl - august spolu odpracoval (vrátane nadčasov) 900 hodín, za 4 mesiace, teda za 18 týždňov, odpracoval v priemere 50 hodín týždenne. To by bolo v rozpore s limitom 48 hodín, pokiaľ by nešlo o špecifické prípady.

Výnimky pre zdravotníckych zamestnancov

Podľa § 85a Zákonníka práce priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich len v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca. Podmienkou je súhlas dotknutého zamestnanca a zamestnávateľ musí o tejto skutočnosti informovať inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti BOZP.

Príklady rozvrhnutia nerovnomerného pracovného času

U zamestnávateľa môže byť zavedená nepretržitá prevádzka s pracovnými zmenami v dĺžke 7,5 hodiny. Zamestnanci môžu pracovať v zmenovom kolotoči, napríklad: Ranná - Ranná - Poobedná - Poobedná - Nočná - Nočná - Voľno - Voľno - Voľno - Voľno. V takomto prípade zamestnanec niektoré týždne odpracuje 46 hodín a niektoré 34,5 hodiny, čo znamená, že dĺžka určeného týždenného pracovného času sa nerovná dĺžke ustanoveného pracovného času.

Ďalším príkladom môže byť situácia, kde zamestnanec má ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny a pracuje v nepretržitej prevádzke s dĺžkou pracovnej zmeny 12 hodín a s 0,5-hodinovou prestávkou na obed.

tags: #ustanoveny #pracovny #cas #a #sviatok #nerovnomerne