V edícii Medailérskeho klubu sa pripravuje vydanie pamätnej medaily venovanej Msgr. Andrejovi Hlinkovi pri príležitosti 160. výročia jeho narodenia.
Významné výročia a ich pripomenutie
Tento rok si pripomíname 160. výročie narodenia Msgr. Andreja Hlinku (1864) a zároveň 30. výročie vzniku Radu Andreja Hlinku (1994). Tieto významné udalosti sú dôvodom na vydanie pamätnej medaily, ktorá vzdáva úctu tejto kľúčovej osobnosti slovenského národa.
Dizajn a symbolika medaily
Averz medaily
Averz medaily vytvoril majster akad. sochár Marián Polonský. Portrét Andreja Hlinku vychádza z návrhu Radu Andreja Hlinku, štátneho vyznamenania udeľovaného prezidentom Slovenskej republiky. Predlohou pre portrét na medaile bol sadrový model, ktorý slúžil aj pre Rad Andreja Hlinku. Na averze je okrem portrétu aj odkaz Andreja Hlinku slovenskému národu: „Drahý národe slovenský! Vyšiel som z Teba, žil som Tebe a pre Teba“, ktorý predniesol na slávnostnej manifestácii v Ružomberku pri príležitosti svojich 70. narodenín.
- Autor averzu: akad. sochár Marián Polonský
- Priemer: 80 mm
- Razba: Mincovňa Kremnica, š.p.
Reverz medaily
Reverz medaily nesie motív Matky Sedembolestnej - Patrónky Slovenska. Návrh spracoval Peter Kulich, sadrový model vytvoril Jiří Hanuš. Obrubu medaily tvorí obrys kvetu šípovej ruže, symbolizujúci večnosť, slnko a dokonalosť. Tento motív je zároveň spojený s Radom Andreja Hlinku a erbom mesta Ružomberok, rodiska Andreja Hlinku.
V strede reverzu je zobrazená Šaštínska pieta Matka Sedembolestná - Patrónka Slovenska, s modlitbou „Oroduj za nás“, vychádzajúca z drevenej sochy z roku 1564. Táto socha je centrálnym sakrálnym prvkom národnej svätyne Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.
V roku 1927 pápež Pius XI. dekrétom vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za Patrónku Slovenska. Na tristé výročie sochy, v roku 1864, dovolil pápež Pius IX. jej druhé korunovanie. V tomto roku sa narodil aj Andrej Hlinka.
Kompozíciu dopĺňa v hornej časti zjednodušená silueta panorámy Tatier s vrcholmi Kriváň, Gerlachovský štít a Lomnický štít. Celú kompozíciu osvetľujú slnečné lúče, dopadajúce na slovenský znak a obrys mapy Slovenska. Tri lúče smerujú na Šaštín, Černovú (rodisko Andreja Hlinku) a Litmanovú.
Pod slovenským znakom sa nachádza lipová ratolesť, symbol slovanstva, slobody, mieru a nádeje. Napravo je ratolesť divokej ruže, symbolizujúca silu, obetu, kresťanskú vieru, čistotu a lásku. Tento symbol je spojený aj s Pannou Máriou.
História a význam Šaštínskej Piety
Sochu Sedembolestnej Panny Márie dala zhotoviť v roku 1564 grófka Angelika Czoborová-Bakičová. Rod Czoborovcov vlastnil Šaštínske panstvo, kým ho v roku 1736 nezískal František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. Cisárovná Mária Terézia opakovane navštevovala Šaštín a modlila sa pred sochou Panny Márie Sedembolestnej. Finančne podporila výstavbu veľkolepého chrámu v Šaštíne.
Prvé korunovanie súsošia Šaštínskej Piety sa uskutočnilo v roku 1762 počas konsekrovania chrámu za prítomnosti cisárovnej Márie Terézie a jej manžela. Cisárovná darovala soche koruny, plášť, svätožiaru a ďalšie ozdoby.
Tretia korunovácia sochy sa konala v roku 1995, keď pápež Ján Pavol II. počas svojej návštevy Slovenska v Šaštíne korunoval milostivú sochu Sedembolestnej Panny Márie.
Šaštín je od čias umiestnenia sochy známy ako mariánske pútnické miesto. V roku 2021 navštívil Šaštín aj pápež František.
Predstavenie modelu medaily verejnosti
Dňa 27. septembra 2024 sa uskutočnilo slávnostné predstavenie modelu medaily verejnosti. Predchádzalo mu kolokvium venované 160. výročiu narodenia Mons. Andreja Hlinku s príspevkami historikov.
Predmety zblízka: Pamätné medaily
Život a dielo Andreja Hlinku
Mons. Andrej Hlinka (1864 - 1938) je jednou z najvýznamnejších a najmilovanejších osobností slovenského národa. Svojou charizmou, genialitou, pracovitosťou a vytrvalosťou sa natrvalo zapísal do histórie.
Za kňaza bol vysvätený 19. júna 1889. Pôsobil ako kaplán v rôznych farnostiach a neskôr ako farár v Liptovských Sliačoch a Ružomberku.
Andrej Hlinka bol od roku 1920 až do svojej smrti predsedom Spolku svätého Vojtecha a členom výboru Matice slovenskej.
V roku 1927 mu pápež Pius XI. udelil titul Msgr. a vymenoval ho za infulovaného pápežského protonotára.
Za svoju činnosť získal aj zahraničné vyznamenania, vrátane Radu rumunskej koruny (1936) a poľského vyznamenania Polonia restituta.
Slovenský snem v roku 1939 prijal zákon, podľa ktorého sa Andrej Hlinka zaslúžil o slovenský národ. V roku 2007 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.
Posledné roky a odkaz Andreja Hlinku
Otec národa Andrej Hlinka zomrel 16. augusta 1938 na fare v Ružomberku. Po zádušnej omši boli jeho ostatky uložené do krypty na miestnom cintoríne. Od roku 1939 spočíva v Mauzóleu Andreja Hlinku v Ružomberku. V roku 1945 bola rakva s telesnými ostatkami tajne prevezená na neznáme miesto. V roku 2003 bola rakva bez ostatkov vystavená v Mauzóleu.