Opera Lohengrin nemeckého hudobného skladateľa Richarda Wagnera je dielom, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnilo operný svet a zanechalo trvalú stopu v kultúre, najmä vďaka svojmu slávnemu svadobnému pochodu. Richard Wagner, narodený v roku 1813 v Lipsku, bol jednou z najrozporuplnejších osobností operného sveta, no jeho odkaz skrýva nesmiernu hudobnú krásu a reformátorské myšlienky, ktoré predznamenali hudbu 20. storočia.
Richard Wagner a Jeho Hudobná Reformácia
Wagnerova reforma spočívala v presvedčení, že dokonalé hudobno-dramatické dielo môže vzniknúť iba spojením skladateľa a básnika. Preto si libreta pre svoje opery písal celý život sám. Vo vývoji hudobnej (harmonickej) reči a v rozklade tonality bol vizionársky. Zaviedol dovtedy nevídane rozšírený orchester, obohatený o nové posily v sekcii plechových dychových nástrojov. Tento orchester sa stal nositeľom hudobnej podstaty jeho opier a "nekonečne sa rozvíjajúcej melódie" v symfonickom šate.
Dôkladne premyslel a využil aj návratné a charakteristické motívy, známe ako leitmotívy, ktoré psychologickú podstatu divadelného diania vyjadrujú nielen na scéne, ale predovšetkým v orchestri. Vo vokálnych sólach a ensembloch zaviedol recitatívno-ariózny princíp. Ideálom jeho opier sa stal Gesamtkunstwerk - jednota poézie, hudby a scénického stvárnenia. Svoje novátorské javiskové diela nie raz označoval podtitulom „slávnostná, zasväcujúca scénická hra“, čím povýšil svoje hudobno-dramatické dielo na vyšší piedestál v porovnaní s vokálnymi exhibíciami operných autorov a sólistov minulých storočí.
Vznik Opery Lohengrin
Na opere Lohengrin pracoval Richard Wagner od roku 1845. Námety pre svoje diela čerpal zo starých keltských, germánskych legiend a stredovekých rytierskych eposov. Pre operu Lohengrin vychádzal z eposu Wolframa von Eschenbacha s názvom Parzival, konkrétne z jeho častí o Lohengrinovi, ktoré sú založené na chanson de geste Garin le Lorrain z konca 12. storočia a na povestiach o rytierovi s labuťou, s pôvodom v starogermánskych a valónsko-lotrinských prameňoch.
Wagner bol v tom čase sklamaný neúspechom opery Tannhäuser a celkom prepadol letargickej rezignácii. Bol presvedčený, že Tannhäuser je vynikajúca opera, ktorej jedinou chybou bolo, že sa neprispôsobila tradičnému a konvenčnému pohľadu na operné umenie tej doby. Pre Wagnera bolo trpkým poznaním, že verejnosť nedokáže presvedčiť len svojou hudbou, ale musí sa aj aktívne podieľať na presadzovaní svojej opernej formy. Preto ho Lohengrinovská tematika oslovila - skvostný rytier Lohengrin opúšťa svoju nadpozemskú ríšu a prichádza k ľuďom, aby bol pochopený, podobne ako Wagner, ktorý žil vo vyšších sférach, no túžil po pochopení. Ako sám Wagner povedal: „Ak ma už niekto nedokáže pochopiť, nech mi aspoň verí.“
Opera Lohengrin: Príbeh o Rytierovi Grálu
Lohengrin (nem. Lohengrin) je romantická opera nemeckého hudobného skladateľa Richarda Wagnera, ktorá sa skladá z troch dejstiev. Dej sa odohráva v Brabantskom vojvodstve v prvej polovici 10. storočia. Má výrazný historický podtext a charakter historickej drámy a zároveň sa považuje za Wagnerovu vrcholnú romantickú operu. Svetová premiéra sa konala 28. augusta 1850 v Dvornom veľkovojvodskom divadle vo Weimare, pod taktovkou Franza Liszta. Partitúru opery dokončil Wagner v roku 1848.
Synopsa Dejstva
1. dejstvo: Príchod Lohengrina
Nemecký cisár Henrich Vtáčnik prichádza do Brabantského vojvodstva požiadať o vojenskú pomoc proti kočovným Maďarom. Namiesto jednotnej krajiny však nachádza územie rozorvané vnútornými rozbrojmi a bojom o moc po zosnulom vojvodovi. Ako najvyšší sudca musí rozsúdiť spor medzi grófom Friedrichom z Telramundu a Elsou, dcérou zosnulého vojvodu. Telramund Elsu obviňuje z bratovraždy a z tajného pomeru s mužom, z ktorého chce urobiť vládcu Brabantu. Telramund sa Elsy v hrôze vzdal, hoci bol jej otcom určený za jej manžela, a rýchlo sa oženil s Ortrudou, dcérou frízskeho kniežaťa. Teraz si neoprávnene robí nárok na brabantský trón.
Elsa, ktorej nevýslovne čistý a ušľachtilý zjav už sám osebe dokazuje nezmyselnosť obvinenia, sa bráni rozprávaním o rytierovi, ktorého videla vo sne a ktorý prisľúbil, že jej príde na pomoc. Verí, že teraz príde a obháji jej česť. Kráľ nariadi vyhlásiť Boží súd. Telramund chce bojovať za svoju vec, no Elsou očakávaný rytier neprichádza. Po Elzinej vrúcnej modlitbe sa však na brehu rieky objaví čln ťahaný labuťou, na ktorom stojí neznámy rytier v striebornom brnení. Je to Elsou očakávaný rytier z jej snov, ktorý prichádza bojovať za jej česť. Elsa mu okamžite ponúkne svoju ruku a brabantský trón. Rytier prijíma s jednou podmienkou: Elsa sa ho nikdy nesmie opýtať na jeho meno, pôvod a stav. Elsa súhlasí. V zápase Lohengrin jediným úderom zrazí Telramunda, ale daruje mu život.
2. dejstvo: Intriga Ortrudy a Telramunda
Po Lohengrinovom víťazstve sa v hrade oslavuje, zatiaľ čo Telramund a Ortruda sedia opustení na schodoch hradného kostola. Ortruda, ktorá v skutočnosti začarovala Elsinho brata Gottfrieda na labuť a Telramundovi nahovorila, že Elsa brata utopila, plánuje pomstu. Jej nenávisť a čierne čary sú pôvodom všetkého zla. Presvedčí Telramunda, aby Lohengrina verejne obvinil, že nezvíťazil s pomocou Božou, ale s diablovým vnuknutím. Keď Elsa vyjde na terasu svojej komnaty, Ortruda sa k nej plíživo prihovára a vzbudí v nej súcit. Elsa, vo svojom šťastí, neznáša vedomie, že kvôli nej niekto trpí, a vpustí Ortrudu dnu do hradu, dokonca ju pozve na zajtrajší svadobný obrad.
Na svitaní je Telramund verejne daný do kliatby a vypovedaný z krajiny. Elsa prichádza v sprievode žien do katedrály. Na schodoch jej však Ortruda zastúpi cestu a žiada prednosť pri vstupe do chrámu, kričiac, že nikto nevie, kto je ten záhadný cudzinec a prečo nechce prezradiť svoje meno. Príchod kráľa a Lohengrina ukončí túto scénu. Vtom však Telramund vystúpi a vyhlási Boží súd za neplatný, obviní Lohengrina z čarodejníctva a žiada, aby povedal svoje meno. Lohengrin mu odpovie, že na túto otázku musí odpovedať len Else, a tá sa ju v pravý čas dozvie. Elzina láska je však silnejšia ako pochybnosť zasiata do jej duše a otázku si nepýta.
3. dejstvo: Svadobná komnata a Osudná Otázka
Kráľ a šľachtici privádzajú novomanželov do svadobnej komnaty, kde ich nechávajú osamote. Počas ich prvého intímneho rozhovoru o láske, Elzino šťastie kalí myšlienka, že svojho milovaného nikdy nebude môcť nazvať jeho pravým menom. Lohengrin sa jej snaží odviesť myšlienky, no Elzin nepokoj sa stupňuje. Trýzni ju strach, že ich zväzok nebude trvalý a že od nej odíde do tajuplnej ríše, z ktorej prišiel. Márne ju Lohengrin prosí, napomína a varuje. Elsa musí mať istotu a vyriekne osudnú otázku. Vtom vtrhne Telramund s vytaseným mečom, ale Lohengrin ho premôže a zabije.
Na druhý deň sa pri brehu Scheldy zhromaždí vojsko. Lohengrin pred kráľom vysvetlí smrť Telramunda a smúti nad Elzou, lebo nedodržala sľub. Odhalí svoje tajomstvo - je jedným z rytierov, ktorí strážia Svätý grál, synom Parsifala z hradu Montsalvat. Ich poslaním je nepoznaní svetom pomáhať nevinným, ale ak odhalia svoju totožnosť, nesmú viac zostať medzi ľuďmi. Prichádza labuť, ktorá ho má zaviesť späť domov. Lohengrin zdrví Elzu ďalším odhalením: ak by mohol rok stráviť nepoznaný po jej boku, nielenže by s ňou ostal navždy, ale Svätý grál by jej vrátil aj brata. Ortruda, omámená víťazstvom, v nekonečnom smiechu prezradí, že Lohengrinova labuť je začarovaný Elzin brat Gottfried.
Avšak Lohengrinova modlitba skalí víťazstvo zla. Použije svoju čarovnú moc, aby vyslobodil Elzinho brata Gottfrieda a potom ho určí za nového vládcu Brabantu. Na konci opery sa z výšky znesie biela holubica a miesto labute odtiahne čln s Lohengrinom. Ortruda, zdrcená nenávisťou, klesá k zemi.
Svatební pochod-Bridal Chorus z Lohengrin-Richard Wagner
Svadobný Pochod z Opery Lohengrin
Jedným z najvýraznejších prvkov opery Lohengrin, ktorý presiahol rámec operného umenia a stal sa celosvetovo populárnym, je svadobný pochod. Tento pochod znie na začiatku tretieho dejstva opery, keď sú Elsa a Lohengrin vedení do svadobnej komnaty. Pre Wagnera bolo typické porušiť niektoré tradičné operné postupy; zkomponoval predohery k jednotlivým dejstvám ako priamy úvod do deja, a svadobný pochod je toho ukážkou. Stal sa populárnym vďaka svojmu neobyčajne dramatickému a majestátnemu charakteru.
História Svadobných Pochodov
Svadobné pochody, ako ich poznáme dnes, sa začali formovať až v 19. storočí. Svadby v stredoveku a ranom novoveku totiž nevyžadovali špecifickú hudbu pri nástupe nevesty. Spoliehali sa skôr na tradičné náboženské piesne alebo organovú hudbu, ktorá sa hrala počas obradov. Až v 19. storočí sa svadby začali stávať oslavnejšími a prepracovanejšími udalosťami, čo viedlo k vzniku špecifických skladieb pre túto príležitosť.
Kľúčové Svadobné Pochody
- Svadobný pochod od Felixa Mendelssohna-Bartholdyho: Skladba bola skomponovaná v roku 1842 ako súčasť hudby k Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej. Táto skladba zožala mimoriadny úspech a veľmi rýchlo sa začala spájať so vstupom nevesty do kostola.
- Svadobný pochod od Richarda Wagnera: Ide o pochod z jeho opery Lohengrin, ktorá vznikla v roku 1850. Wagnerov svadobný pochod sa stal populárnym vďaka svojmu neobyčajne dramatickému a majestátnemu charakteru.
- Iné populárne skladby: Medzi ďalšie obľúbené skladby pre svadobné obrady patrí Schubertova verzia skladby Ave Maria z roku 1825, ktorá je mimoriadne jemná a plná náboženského cítenia. Za zmienku stojí aj romantická pieseň You Raise Me Up od Josha Grobana.
Ikonické Svadby a Ich Hudobné Motívy
Svadobné pochody zazneli aj na veľkolepých svadbách, o ktoré sa zaujímal celý svet, a formovali svadobné tradície pre generácie.
- Svadba kráľovnej Viktórie a princa Alberta: Táto udalosť z 19. storočia sa stala jednou z najvýznamnejších svojej doby. Okrem nezabudnuteľnej hudby sa svadba zapísala do histórie aj vďaka kráľovninmu rozhodnutiu obliecť si vo svoj veľký deň biele svadobné šaty. Jej výber bol v tej dobe neobvyklý, pretože väčšina neviest nosila šaty v honosnejších farbách. Viktória však chcela zvýrazniť svoju čistotu a nevinnosť, a týmto rozhodnutím zaviedla trend, ktorý pretrval až do súčasnosti.
- Svadba princeznej Diany a princa Charlesa: Konala sa na začiatku 80. rokov a bola považovaná za svadbu 20. storočia. Diana prišla k oltáru v nádherných svadobných šatách s ohromujúco dlhou vlečkou, ktorá merala viac ako 7,5 metra.
- Svadba Kate Middleton a princa Williama: Táto svadba sa konala v roku 2011 a bola jednou z najvýznamnejších udalostí v britskej kráľovskej histórii. Počas obradu okrem iného zaznelo aj slávne Ave Maria od Franza Schuberta, ktoré spievala sopranistka Katherine Jenkins. Kate prišla k oltáru v elegantných svadobných šatách od módnej návrhárky Sarah Burtonovej. K jej vzhľadu neodmysliteľne patrila aj korunka, ktorú kedysi nosila princezná Diana.
- Svadba Elvisa Presleyho a Priscilly Beaulieu: Konala sa v kaplnke Aladdin Hotel v Las Vegas. Hoci prebehla rýchlo a bez dlhých príprav, zaznel na nej svetoznámy svadobný pochod od Felixa Mendelssohna-Bartholdyho.
- Svadba Davida a Victorie Beckham: Konala sa koncom dvadsiateho storočia na zámku Luttrellstown v Írsku. Na tejto svadbe zazneli oba najznámejšie svadobné pochody - Mendelssohnov, ale aj Wagnerov svadobný pochod.