Karnevalová sezóna, niekedy označovaná ako "piate ročné obdobie", sa v Nemecku oficiálne otvára 11. novembra presne o 11:11 hod. Najväčšie oslavy sa tradične konajú v Kolíne nad Rýnom v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. V nemecky hovoriacich krajinách existujú dve hlavné varianty karnevalových osláv.
Typy karnevalových osláv v Nemecku
-
Švábsko-alemanský karneval (Fastnacht): Koná sa vo Švábsku, Alsasku, Vorarlbersku a Švajčiarsku, pričom jeho začiatok pripadá na Sviatok Zjavenia Pána (Traja králi, 6. januára).
-
Porýnsky karneval (Fasching): Oslavuje sa na západe Nemecka a začína 11. novembra. Porýnsky karneval je väčší a slávnejší ako Alemannic Fastnacht. Centrom diania sú tri mestá - Kolín nad Rýnom, Düsseldorf a Mainz - hoci oslavy prebiehajú aj v iných mestách a obciach v celom Porýní. Kolínsky karneval je pritom najväčší a najspektakulárnejší.
Pre nemecky hovoriace krajiny existujú hneď tri názvy na obdobie fašiangov - sú nimi karneval, Fasching a Fastnacht. V okolí Porýnia sa všeobecne používa slovo Karneval - čo je pomerne moderné slovo vychádzajúce z taliančiny a francúzštiny. Avšak slovo Fasching označuje úplne totožnú slávnosť v južnom Nemecku a tiež v Rakúsku, počuť ho môžete však aj na severe krajiny, či v okolí Berlína. Slovo Fasching pochádza z 13. storočia a je odvodené z germánskeho slova vaschanc alebo vaschang, v modernej nemčine: Fastenschank = posledná porcia alkoholických nápojov pred pôstom. V dávnych dobách sa prísne dodržiaval 40-dňový pôst. Slovo Fastnacht označuje švábsko-alemanský karneval. Používa sa predovšetkým v oblastiach Bádenska-Württemberska (severné Bavorsko), Hesensku a vo veľkej časti Švajčiarska.
Porýnsky karneval: Tradície a priebeh
Moderný Kolínsky karneval sa začal písať v roku 1823, hoci prvé písomné zmienky o karnevale v Nemecku pochádzajú už z konca 13. storočia. Oficiálny karneval riadi špeciálny výbor a zahŕňa sprievody a divadelné predstavenia. Nenechajte sa pomýliť! Nie na troch kráľov, ale už 11.11. o 11:11 sa v nemeckých krajinách oslavuje vstup do piateho ročného obdobia, zvaného tiež často Karnevalsession. Začína panovnícke obdobie karnevalových princov, ktorí budú vládnuť až do Popolcovej stredy karnevalovému raju. Každý rok sa trom osobám udeľujú tituly princ (Prinz), panna (Jungfrau) a sedliak (Bauer). V Kolíne nad Rýnom sa dokonca volí trojica vládcov, kedy všetky role bývajú spravidla stvárňované mužmi. K povinnosti titulovaných sa viaže aj to, že majú spravidla až 400 výstupov za sezónu.
Naozajstné karnevalové prípravy sa skutočne rozbehnú až po 6. januári. Karnevaly a fašiangové sprievody v Nemecku sú oveľa živšie a veselšie, plné tanca a vystúpení. Ulice sa zaplavia maškarami, ktoré sa snažia dobiť mestskú radnicu. Novo prichádzajúcim môže prísť, že je všetko postavené na hlavu. Zvyky a tradície na fašiangy v Nemecku sú skutočne pestré. Sprievody masiek tomu úplne dominujú a veľkoleposť sprievodu sa nedá poprieť. Najviac maskovaných vychádza do ulíc na Ružový pondelok. V uliciach sa rozoznie hudba, veselice a všetko je sprevádzané alegorickými vozidlami. Ľudia sú prezlečení za šašov, žandárov, strašidlá i čarodejnice, nechýba ani symbolika smrti, či zvierat.
Büttenrede je potom tradícia sprevádzajúca karneval v Porýní, kde môžete vysloviť veršovaný prejav priamo do davu, a to z pódia, ktoré stvárňuje obyčajný sud. Každý v tejto oblasti má jeden alebo aj viac kostýmov, ktorý sa vyznačuje jedinečnosťou a musí byť pripravený doslova do každého počasia. Oslavy sú nepretržité a za celé šesťdňové obdobie nesmie žiadny maskovaný vyjsť zo svojej role. Táto tradícia je spojená so sladkosťami, ktoré maskovaní vhadzujú do davu.
Kľúčové dni
Babí fašiang (Weiberfastnacht)
Ženským karnevalom všetko začína a muži sa musia mať na pozore! Ženy sa púšťajú do ulíc v prevleku za čarodejnice a ďalšie strašidlá. Muži v Nemecku sú obvykle na túto tradíciu pripravení a neberú si kravatu vôbec, alebo len starú, pretože akonáhle padnú do pazúrov ženského sprievodu, bude im nekompromisne odstrihnutá. Karnevalové veselie v Porýní sa začalo takzvaným babím fašiangom (Weiberfastnacht), keď vládu nad mnohými mestami tradične preberajú ženy. Väčšinou sa nesie v znamení pestrých masiek a honu na kravaty. Bujaré hlúčiky žien odstrihávajú okoloidúcim pánom kúsky kravát.
Ružový pondelok (Rosenmontag)
Hlavnými baštami karnevalových osláv sú najmä Kolín nad Rýnom a Mainz. V Kolíne nad Rýnom sa koná jedna z najznámejších a najväčších nemeckých karnevalových slávností. Kölner Karneval sa v miestnom dialekte nazýva aj Fastelovend (predvečer pôstu) alebo Kölsche Fasteleer. Rovnako ako vo väčšine Porýnia je vrcholom Karnevalu veľký sprievod na Ružový pondelok (Rosenmontag), najväčší v celom Nemecku, ktorý sa tiahne v dĺžke šiestich kilometrov. Braunschweigský karnevalový sprievod sa tradične koná v nedeľu pred Ružovým pondelkom. Začína sa na námestí Europaplatz a prechádza sa centrom mesta. Celkovo sa sprievod vinie ulicami asi štyri hodiny a "Kamelle" lietajú do spokojného davu. S dĺžkou asi piatich kilometrov je sprievod v Braunschweigu najväčším karnevalovým sprievodom v severnom Nemecku. Karnevalový sprievod v Rottweile je známy ako Narrensprung, doslova „skok bláznov“. V skutočnosti sa v Rottweile konajú tri veľké sprievody, jeden na Ružový pondelok a dva na fašiangový utorok.
Popolcová streda a koniec karnevalu
S blížiacim sa koncom fašiangov nadchádza aj nadvláda temných síl. Farebný a veselý sprievod sa premení na zástup strašidiel, kostlivcov, prehĺtačov ohňa, katov a bubeníkov. Keď je popolcová streda za dverami, nastáva temná chvíľka pre slamenú postavu zvanú Nubbel. Tá býva v procesii, ktorej vládnu osoby prezlečené za mníchov, obvinená zo všetkého zlého, čo sa odohralo, a následne upálená. Názov fašiangov, rovnako ako karneval - tj. carni vale, naznačuje, že sa na určité obdobie lúčime s príjmom mäsa. Preto od stredoveku fašiangy značili príležitosť poriadne si prilepšiť na nadchádzajúce obdobie, naplniť brucho tým najlepším, čo sa dalo doniesť na stôl. Karneval je tradične posledným uvoľnením sa pred pôstom, ktorý predchádza Veľkej noci.
Bezpečnostné opatrenia a zrušenia
V nemeckom Porýní sa začali tradičné karnevalové slávnosti. V uliciach Kolína zvýšilo mesto bezpečnostnú ochranu. Útoky pripisujú páchateľom severoafrického či arabského pôvodu. Napriek silvestrovským útokom sa na tradičnej podobe karnevalu v Kolíne nad Rýnom ani väčšine ostatných miest na západe Nemecka nič nemení. V uliciach Kolína však hliadkuje oveľa viac policajtov ako obvykle, zhruba 2 500. Na veselie dohliadajú aj zamestnanci súkromných bezpečnostných agentúr, ktoré účastníkov karnevalu na niektorých miestach kontrolujú. Ľudia osobné prehliadky prijímajú bez námietok. Od skorého rána vlaky do Kolína privážali ľudí v maskách, ktorí sa zo stanice vydávali do centra mesta na karnevalové slávnosti. Len zlomok obyvateľov porýnskeho mesta vyrazil do ulíc bez prestrojenia. Predajcovia v obchodoch a stánkoch ponúkajú zábavné čiapky, parochne či aspoň nejakú formu líčenia. Počasie ani silvestrovské útoky neodradili ľudí od karnevalu v Kolíne nad Rýnom.
Aj napriek tisíckam ľudí je podľa niektorých účastníkov účasť v uliciach nižšia ako obvykle. „Oproti vlaňajšku je tu menej ľudí. Zvyčajne sa musíte predierať davom, teraz je tu celkom prázdno a nával sa tvorí len pod strieškami stánkov. Niečo, samozrejme, ovplyvnilo počasie, pretože je zima a prší. „Počasie nie je veľmi dobré, ale to na udalosti nič nemení, nálada zostáva rovnaká. Nálada je stále dobrá,“ tvrdil rozveselene muž vo farbách kolínskeho futbalového tímu. Aj on sa vrátil k udalostiam silvestrovskej noci, podľa neho to nebolo nič dobré. „Je to len pár ľudí, čo robili problémy. Dobrú náladu návštevníkov podporuje koncert, ktorý začal už o 10:00 a bude pokračovať až do večera. Ľudia s nadšením spievajú piesne oslavujúce Kolín, niektorí tancujú. Počas minuloročnej silvestrovskej noci sa v Kolíne nad Rýnom, ale aj v ďalších nemeckých mestách, zhromaždil dav mužov, ktorí okrádali ženy a sexuálne ich napádali.
V Nemecku prvýkrát zrušili karnevalový sprievod v súvislosti so súčasnou napätou situáciou okolo utečencov. Toto opatrenie prijalo mesto Rheinberg v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Tamojší karnevalový organizačný výbor stiahol svoju žiadosť na povolenie fašiangového sprievodu plánovaného tentoraz na Ružový pondelok (8. februára) v štvrti Orsoy. Mesto rozhodlo o zrušení podujatia na základe odporúčania miestnej polície, ktorá požadovala vypracovať koncept bezpečnostných opatrení, čo však vzhľadom na krátkosť času nebolo možné. Dôvodov pre uvedené odporúčanie bolo podľa mesta a polície niekoľko. Sprievod mal okrem iného prechádzať v blízkosti centrálnej ubytovne pre utečencov v Severnom Porýní-Vestfálsku, kde je momentálne umiestnených 200 osôb vrátane Severoafričanov a vo februári, možno ešte pred karnevalom, k nim má pribudnúť ďalších 300. Existovala možnosť, že by sa do sprievodu mohli zapojiť aj utečenci, ktorí karneval nepoznajú a preto sa nedalo vylúčiť zopakovanie udalostí zo silvestrovskej noci z Kolína nad Rýnom. Hlavným dôvodom zrušenia sprievodu konaného každé dva roky však bolo jeho preloženie z nedele na pondelok a s tým očakávaného zvýšeného počtu návštevníkov (v nedeľu ich bývalo okolo 2500), medzi ktorých by sa mohli zamiešať "problémové skupiny". Skutočnosť, že karneval v štvrti Orsoy sa nebude konať prvýkrát po 33 rokoch, vyvolala medzi miestnymi obyvateľmi veľké sklamanie.
Karnevalové pokriky a kulinárske špeciality
Každá karnevalová oslava v nemecky hovoriacich krajinách má svoje typické pokriky. V Kolíne nad Rýnom je najčastejším pokrikom: „Kölle Alaaf!“. Medzi ďalšie pokriky patria: „Ahoj! Helau! Hajo!/Hei-Jo! Ho Narro! Schelle schelle - schellau!“
Čo sa týka občerstvenia, na stoloch v Nemecku rozhodne nechýbajú matjesy, ktoré sú svojou kyslosťou skvelou voľbou na opicu po alkoholových záťahoch. Rovnako sa pripravuje celý rad druhov pečiva z šiškového cesta, či už plnené marmeládou, alebo len posypané cukrom.
Historický a spoločenský význam
Karneval je tradične posledným uvoľnením sa pred pôstom, ktorý predchádza Veľkej noci. V Nemecku je jeho tradícia silná najmä v Porýní, čo súvisí s tým, že v čase napoleonských vojen slúžil karneval aj ako spôsob protestu proti francúzskej okupácii. Oslavujú sa skutočne veľkolepo, okrem kilometrových sprievodov maskovaných vás čaká hromada dobrého jedla, zábavný program, tanec aj hudba. Príchod jari sa tu víta skutočne veľkolepo. Do karnevalových masiek sa obliekajú všetci obyvatelia miest bez ohľadu na vek a hoci sa karneval začína a končí v pracovné dni, vždy ochromí všetok normálny život v meste.