Úvod a privítanie
Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milí rodičia, drahí spolužiaci a hostia.
Prišla tá chvíľa, keď neistým krokom vstupujeme do sveta dospelosti. Dnes sa stretli na tomto výnimočnom mieste, aby sme oslávili našu stužkovú slávnosť. Stužková slávnosť je významná spoločenská udalosť. Je symbolickým krokom na ceste k maturite a dospelosti. Je to symbol, ktorý ukončuje jednu dôležitú etapu našich životov a zároveň otvára bránu k novým možnost. Pre mnohých obyčajný deň, pre nás však výnimočný. Do našich pamätí by sa mal zapísať ako jedna z najvýznamnejších a najdôležitejších udalostí nášho života. Slávnostné odovzdávanie zelených stužiek, stužiek nádeje, ktoré v nás navždy zachovajú spomienky na našu mladosť.
Spomienky na školské roky
Keď sa vrátim myšlienkami späť do našich úvodných dní na strednej, vidím pred sebou skupinku vystrašených prvákov, ktorých šeptavé „Dobrý deň“ znelo na chodbe spomedzi kŕdľa neznámych tvárí. Iste sem patrí aj tá, keď sme po prvýkrát nesmelo vstúpili na pôdu našej školy. Prežili sme toho veľa, spoznali sme nové miesta, nových ľudí a v neposlednom rade sme lepšie spoznali aj samých seba. Nebyť spolužiackych žartíkov, dlhých rozhovorov pri čaji počas prestávok či šumivého smiechu na výletoch, bola by naša stredná škola len radou povinností. Spomíname na dni, keď sme sa bezstarostne hrali a boli sme tak trochu naivný a nerozvážny. Vtedy sme sa ešte mohli plne spoľahnúť na našich rodičov. Mami, pamätáš, ako si mi ošetrovala rozbité kolienko, a s akou trpezlivosťou si mi pomáhala čítať prvé slabiky v šlabikári? Oci, spomínaš si, keď si kvôli mne musel zasklievať rozbité okno alebo, keď sme spolu majstrovali búdku pre vtáčiky? Tie dni sú už dávno preč. Teraz už nastal čas, keď sa z chlapcov stávajú muži a z dievčat ženy. Čas, keď sa pomaly snažíme odpútať z pod ochranných krídel rodičov.
Vďačnosť učiteľom
Je tu však ešte niekto, kto sa na dnešný večer tajne tešil spolu s nami, naši učitelia. Vážený pedagogický zbor, milí profesori. Zdolávať prekážky a usmerňovať nás správnym smerom ste nás učili vy, milí profesori. Zaiste to pre vás nebola ľahká úloha, ale úprimne veríme, že dnes si každý z vás môže povedať, táto namáhavá práca nebola zbytočná. Budeme sa snažiť nesklamať vaše nádeje, ktoré do nás vkladáte. Často ste museli čeliť absolútnemu nezáujmu z našej strany, pretože tak ako každých správnych študentov, aj nás zaujíma všetko, okrem učenia. Každý jeden z vás, pani profesorky a páni profesori, ste nám dali viac, než len vedomosti z učebníc. Nikdy nezabudnem na hodiny slovenčiny, keď nám pani profesorka Šimeková cez Balzaca či Tajovského pomohla pochopiť, že knihy odhaľujú viac o živote, než by sa človeku na prvý pohľad zdalo. Uvádzali ste nás do tajov vied, rozširovali naše obzory a formovali náš pohľad na svet. Za tolerovanie našich šibalstiev patrí nemalá vďaka vám, nášmu triednemu profesorovi. Dúfame, že takí žiaci ako my, sa vám už do rúk nedostanú. Jednak preto, aby ste už nemuseli prežívať opäť to, čo s nami, ale i preto, aby spomienka na našu triedu bola pre vás neopakovateľná a výnimočná. Na záver patrí naša najväčšia vďaka triednej pani profesorke. Nemali ste to s nami vždy ľahké, nebola to prechádzka ružovou záhradou. My si to uvedomujeme, až veľmi dobre. Boli ste našou druhou mamou, no hlavne našou priateľkou, človekom, ktorý nám ustavične s láskou pomáhal, proste tou najlepšou triednou profesorkou, ktorú sme si možno ani nezaslúžili. Osobitné „ďakujeme“ smerujeme našej triednej pani profesorke, ktorá s nami zažila možno viac zlého ako dobrého a je nám ľúto, že si to uvedomujeme práve teraz.
Vďačnosť rodičom
Je tu však ešte niekto, kto sa na dnešný večer tajne tešil spolu s nami, naši rodičia. V mene nás vašich detí, by som vám chcel poďakovať. Bez vás by sme neboli tým, čím dnes sme. Ani vy ste to s nami stále nemali ľahké. Aj keď už máme 18 a podľa zákona sme dospelí, navždy ostávate naša opora, náš domov, prístav, život. Patrí vám vďaka, ktorá sa nedá vyjadriť slovami. Chceme to dokázať svojimi činmi a svojim ďalším životom. Preto dnes, v tento slávnostný moment, keď nám v srdciach horia ohníčky nedočkavosti a vzrušenia a v nejednom oku sa objaví slzička dojatia, tu, na tomto mieste stojíme s tajnou túžbou. Túžbou stať sa dospelými. Milí rodičia, vaše ochranné krídla nás chránili pridlho, bojovať s týmto veľkým svetom, ktorý nás čaká, chceme už úplne sami. Ale vždy vás budeme potrebovať. Drahá mama, zo srdca sa ti chcem poďakovať za všetko, čo si pre mňa doteraz urobila. Za každú tvoju radu, ktorú som vždy nebrala s úsmevom, no časom som pochopila, že máš pravdu, za nekonečné počúvanie mojich banálnych problémov a za to, že sa o mňa staráš a pomáhaš mi. Milý ocko, naučil si ma bicyklovať, spoznávať krásy Slovenska, vážiť si ľudí, byť zodpovedným človekom. Vždy som sa snažila, aby si bol na mňa pyšný. Dnes už viem, že môžeš s hrdosťou v hlase povedať: ,, Toto je moja dcéra.´´ Taktiež veľmi ďakujeme našim maminám a otcom. Vy ste tu dnes s nami a určite ste hrdí na to, že Vaše dieťa tu stojí pred Vami rozhodnuté kráčať ďalej samo, aj keď pre Vás asi vždy ostane dieťaťom. Stojíme tu, no vieme, že bez vašej starostlivosti, trpezlivosti, cenných rád a nekonečnej rodičovskej lásky by sme to nedokázali.
Cesta k dospelosti a budúcnosť
A teraz, po štyroch namáhavých rokoch, nás čaká prvá veľká skúška dospelosti, na ktorú sa budeme musieť veľmi usilovne a svedomito pripraviť. Stojíme tu pred vami a hlavou nám víria spomienky. Každý z nás má naň nespočetne veľa spomienok. Teraz sme tu, v poslednom a rozhodujúcom maturitnom ročníku, v ktorom nás čaká maturita a tá je kľúčom do vysnívaného sveta dospelých. Je ale otázkou, či skúškou dospelosti naozaj dospejeme. Každý z nás chce byť dospelí. Aspoň sa o to snažíme. Nie vždy je to také jednoduché. Najmä teraz, keď máme veľa povinností a učenia. Očakáva sa od nás dôstojné správanie a zodpovednosť, pretože dospelosť, to nie je iba číslica 18 v kolónke vek. Už vieme, že nezamestnanosť je vážny ekonomický problém, a nechceme, aby sa týkal aj nás. Chápeme, že jediná vec na svete, ktorú nám nikto nemôže vziať sú vedomosti. Niekedy sa nám však ešte stáva, že naše omyly a chyby nazývame skúsenosťou, ktorá nám chýba. Pre každého z nás je dnešný večer niečím výnimočný. Nejde nám len o drahé róby a nóbl účesy, my by sme sa dnes chceli poďakovať všetkým ľuďom okolo nás, ktorí nám počas tých 4 rokov pomáhali. Posúvali nás ďalej, robili z nás lepších ľudí. Prejav by mal zaznieť na začiatku oficiálnej časti stužkovej slávnosti. Je to prvý spoločný moment večera, keď sa celá sála upriami na rečníka alebo rečníkov. Preto si ho pripravte vopred, precvičte si ho nahlas a ideálne aj pred niekým, komu dôverujete. Vyhnite sa čítaniu z mobilu a snažte sa, aby vaša reč pôsobila prirodzene a úprimne. Dobre zvolený prejav dokáže rozosmiať aj dojať a môže sa stať jedným z najsilnejších momentov večera. Stužka, ktorú dnes dostávame, je viac než len tradícia. Je to znamenie, že sa končí jedna kapitola nášho života. Zelená farba v slovenskom vzdelávacom priestore vždy symbolizovala nádej, rast a chuť presadiť sa. Keď si vezmeme vzor od našich predkov, pre ktorých stužková nebola len formálnym obradom, ale veľkým rodinným sviatkom, uvedomíme si, že stojíme na ramenách generácií, ktoré pred nami otvárali cesty k vzdelaniu. V tejto chvíli každý z nás prežíva zmes očakávania i miernej úzkosti. Nádej, že nás čaká niečo krásne nové. Aj smútok, že niektoré istoty nechávame za sebou. Stužková je chvíľa, kedy sa ohlási stará kapitola, ale ešte viac sa otvára tá nová. Každý z nás má svoje plány, sny, niektorí túžia študovať na univerzite, iní sa chcú venovať práci, cestovaniu alebo vlastnému rozvoju. Verím, že sa nestratíme, ani keď nás rozfúkajú cesty osudu po celom Slovensku, Európe či svete. Na koniec by som rád sumár vystaval na troch slovách: vďačnosť, nádej a odvaha. Ďakujem všetkým, ktorí nás sprevádzali doteraz - rodičom, učiteľom, spolužiakom, i vám, ktorí ste dnes prišli. Stužková a maturita sú len začiatkom - pred nami je svet otvorených možností. Prijmime ich s elánom a nebojácnosťou.
Prišla tá chvíľa, keď neistým krokom vstupujeme do sveta dospelosti. Pre každého z nás je dnešný večer niečím výnimočný. Nejde nám len o drahé róby a nóbl účesy, my by sme sa dnes chceli poďakovať všetkým ľuďom okolo nás, ktorí nám počas tých 4 rokov pomáhali. Posúvali nás ďalej, robili z nás lepších ľudí. Sledujete niekoľko tvárí, ktoré práve dnešným dňom vstupujú do radov maturantov a vzďaľujú sa tak bránam najkrajšieho obdobia života, detstvu. Každý z nás má naň nespočetne veľa spomienok. Teraz sme tu, v poslednom a rozhodujúcom maturitnom ročníku, v ktorom nás čaká maturita a tá je kľúčom do vysnívaného sveta dospelých.
V mene celej triedy vás chcem, drahí prítomní, privítať na našej stužkovej slávnosti a verím, že sa budete zabávať, tak ako my, až do rána.