Vianočné tradície a koledovanie na Slovensku

Úvod do vianočného obdobia

Zas po roku sú tu vianočné sviatky. Pre väčšinu súčasníkov ich predstavujú najmä tri sviatočné dni od 24. do 27. decembra, ktoré sú v skutočnosti vrcholom tzv. vianočného obdobia. Kresťanskú vianočnú tradíciu pozná každý z nás, je súčasťou nášho kultúrneho zázemia. Súčasná podoba sviatkov je však vyústením tisícročia trvajúceho vývoja od predkresťanských osláv zimného slnovratu, predstáv o znovuzrodení slnka, cez stredoveké ustanovenia nového roka až po dnešné javy, ktoré potvrdzujú Vianoce ako sviatok rodiny.

25. december podľa gregoriánskeho kalendára bol ako deň narodenia Krista ustanovený cirkvou počas 4. storočia - prvú písomnú zmienku nachádzame v ranostredovekom rímskom kalendári (tzv. Filokalov chronograf) z roku 354. Podľa starorímskeho vzoru sa vianočné sviatky začínajú vigíliou - predvečerom sviatku na Štedrý večer 24. decembra a pokračujú hlavným sviatočným dňom, Božím narodením 25. decembra, sviatkom sv. Štefana 26. decembra a sviatkom sv. Jána Evanjelistu 27. decembra. Celý vianočný cyklus sa završuje 6. januára sviatkom Troch kráľov.

Pozostatky pradávnych zvykov a prosperitná mágia

V tradičnej ľudovej kultúre sa nachádzali pozostatky pradávnych predkresťanských obradov, zvykov a úkonov počas celého vianočno-novoročného obdobia. Ich význam spočíval najmä v prosperitnej mágii, ktorá mala zabezpečiť zdravý a úspešný priebeh nadchádzajúceho nového hospodárskeho roka. Prostriedkami na dosiahnutie želaných účinkov a cieľov bolo postenie sa, umývanie v tečúcej vode a šibanie prútikmi, obchôdzky s maskami, koledovanie i vinšovanie.

Vinšujem vám títo výročné sviatky, aby vám dal pánboh stáleho zdravia, ščastia, na dietečkách požehnania a potešenia, na stádečku rozmnoženia, na poli sto kop raži, sto kop pšenici a sto kop ovsa, a všetko dobré, čo si len žiadate. (Záriečie pri Považskej Bystrici)

Vývoj vianočných stromčekov a ich symbolika

Zdobenie príbytkov zelenými vetvičkami ako symbolu života, ochrany a prosperity bolo oveľa neskôr nahradené vianočným stromčekom. Zvyk zdobiť v domácnosti ihličnatý stromček sa do našich končín dostal z prostredia nemeckých a rakúskych miest koncom 18. storočia. Novota do vidieckej kultúry prenikala postupne od konca 19. storočia, v severovýchodných častiach Slovenska až v 30. rokoch 20. storočia. Na východnom Slovensku ešte v polovici 20. storočia jestvovala tradícia starších obradových predmetov, ako napr. posledný snop slamy z úrody či slamený stromček.

Živý ihličnatý stromček (jezuľan, polazník, kriskindl, podľažnik) sa zvyčajne zavesil na hradu nad štedrovečerný stôl, vyzdobili ho ovocím, pečivom a orechami. Vianočný stromček prešiel postupnou estetizáciou, umiestnenie našiel v podstavci na čestnom mieste v izbe. Až v prvej tretine 20. storočia sa rozvinul rituál obdarovania, keď sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny, dovtedy bol pojem darčekov, ktoré nosí Ježiško, neznámy. Stromček sa dodnes ponecháva v príbytku do sviatku Troch kráľov.

Veľkosť stromčeka a jeho výzdoba je v súčasnosti vecou módy a prestíže, vysoká zdobnosť občas hraničí s gýčom. Stromčeky bývajú vysvietené aj v záhradkách domov, veľké vianočné stromy krášlia námestia dedín a miest. V niektorých oblastiach Slovenska sa rozšírilo umiestňovanie malých vianočných stromčekov na hroby.

Štedrý večer: Zvyky, jedlá a veštenie

Štedrý večer (Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posviat hvizdy, Pôstny večer, Svätý večer) našich predkov začínal zjavením sa prvej hviezdy na večernej oblohe, čo niekde ohlasovali v dedine zvonením zvonov či streľbou. Na stole v domácnosti zažali sviečku a zasadli k pripravenému štedrovečernému stolu s vianočnými jedlami. Tieto sa pripravovali najmä z obilnín, strukovín, kapusty, ovocia, húb, maku a cesnaku. Pôstnym jedlom bola ryba, po skončení pôstu jedli aj mäso, často bravčové.

Úprava stola a magické úkony, ktoré sa pri ňom vykonávali, mávali presné pravidlá. Z jedál dostali aj domáce a hospodárske zvieratá, niečo išlo vode i ohňu. Hádzanie uvareného hrachu na steny veštilo budúcu úrodu - prilepené hrášky predpovedali kopy obilia. Z jadier rozkrojených jabĺk a rozlúsknutých orechov mohli predvídať zdravie prítomných. Z plameňa sviečky taktiež veštili stav zdravia či smrť člena rodiny. Na vydaj súce dievčatá hádali svoj osud trasením slamených striech - ak vypadlo pšeničné zrno, mala sa dievka vydať za bohatého mládenca, ak vypadlo ovsené, bol jej súdený chudobný.

Božie narodenie a sviatok sv. Štefana: Mágia a tradície

Kresťanský význam sviatku vyjadrovali modlitby pred štedrou večerou a spievanie kolied po nej, či už v kruhu rodiny alebo pod oknami susedov. Katolícka polnočná omša ukončila pôst a bola úvodom najsviatočnejšieho dňa - Božieho narodenia. Podľa starobylých predstáv mala polnoc magickú moc. Verilo sa, že o polnoci sa mení voda v potokoch na víno, zvieratá hovoria ľudskou rečou, otvára sa nebo a zem a prichádzajú anjeli i duše zomrelých. Na Pohroní piekli pre ne koláče tzv. duše, niekde nechávali na stole chlieb alebo omrvinky.

Deň Božieho narodenia býval plný mágie počiatku, keďže v hlbokej minulosti bol považovaný i za prvý deň nového roka. Veľkú rolu pri magických úkonoch zohrávala životodarná a očistná voda. Nosila sa zavčas rána do príbytku so slovami: Daj, Bože, dobrý deň, prvšia voda než oheň!. Vykropilo sa ňou obydlie, ľudia sa v nej umyli. Pre zdravie a silu sa do vody vkladalo jablko, chren, pre bohatstvo peniaz. Prvý do domu mal prísť muž, príchod cudzej ženy bol priam nežiadúci. Vo všeobecnosti sa ľudia mali zdržiavať doma, nevykonávať žiadne práce, jesť vopred pripravené jedlá. Dovolené bolo tzv. polazovanie, pri ktorom chodili mladí a zdraví chlapci vinšovať po domoch.

Z Kysúc a východného Slovenska je známy zvyk, pri ktorom gazda priviedol ako polazníka mladé teľa alebo baránka, previedol zviera okolo stola, predniesol vinš a dal mu z každého jedla na stole. Úzku spätosť sedliaka s jeho hospodárskymi zvieratami vidno i na druhý sviatok vianočný, sviatok sv. Štefana. V tento deň sa brodili ľudia so zvieratami cez sneh alebo vo vode, čo im malo zabezpečiť zdravie po celý rok. Medzi roľnícke zvyky, ktoré mali priniesť prosperitu, patrilo obsypávanie zrnom spojené s vinšovaním. Stretávame sa tu so zvykom mládencov šibať dievčatá brezovými prútmi, na Myjave ich oblievali vodou, aby boli zdravé. Obvyklé boli rôzne obchôdzky mládencov s maskami, počas ktorých dostávali v domoch rôzne odmeny, tie večer zužitkovali pri usporiadaní štefanskej zábavy, prvej po skončení adventu. Bol to tiež čas voľby nového mládeneckého richtára a prijímania nových členov do spolku. V tento deň sa stretávali široké rodiny, chodilo sa na návštevy, čo pretrvalo až do dnešných dní.

Na sviatok sv. Jána Evanjelistu vynášali slamu, rozloženú po dome na Štedrý deň, pod ovocné stromy. Na Orave vyvážali konský hnoj, ktorý mal byť vtedy najúčinnejší ako hnojivo.

Zánik a pretrvanie zvykov

Z množstva vianočných agrárno-prosperitných zvykov a úkonov väčšina stratila najneskôr v druhej polovici 20. storočia svoj význam. Poverové predstavy postupne zanikli a rozsah obyčajov sa zúžil. Naopak, súčasťou aj dnešných Vianoc bývajú v domácnostiach ako zábavný prvok v rámci sviatočnej atmosféry rôzne veštenia, vinšovanie a spievanie kolied. Dôraz sa kladie na výzdobu domu, darčeky a vianočné jedlá.

História a vývoj vianočných kolied

Len čo nastane advent, je ten správny čas začať si púšťať vianočné koledy, vyzdobovať svoju domácnosť a postupne sa pripravovať na Vianoce. Sú vianočné koledy, ktoré sa vám zaryjú do hlavy a krútia sa vám v myšlienkach vo dne, v noci. Už si pospevujete? Vianočná pohoda je neoddeliteľne spojená s krásnymi vianočnými piesňami, ktoré dokážu vytvoriť tú pravú atmosféru. Vianoce sú časom lásky, pokoja, vzájomnosti a rodinných chvíľ.

Prvé formy kolied sa objavili v starovekom Ríme. Tu sa počas pohanských osláv zimného slnovratu spievali piesne, čo neskôr ovplyvnilo kresťanské tradície. Skutočné vianočné koledy, ako ich poznáme dnes, sa začali rozvíjať v Európe v stredoveku. Významným obdobím pre vývoj kolied bolo 13. storočie, keď svätý František z Assisi zaviedol živé betlehemy a začal podporovať spev náboženských piesní počas Vianoc. Tieto piesne boli často písané v ľudovom jazyku, aby boli prístupné širokej verejnosti, a začali sa spievať nielen v kostoloch, ale aj na uliciach.

Počas viktoriánskej éry v 19. storočí boli vytvorené mnohé z najznámejších kolied, ktoré spievame dodnes, ako napríklad „Tichá noc“ (1818). Dnes sú vianočné koledy neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv v mnohých krajinách. Spievajú sa v kostoloch, na verejných miestach, v domácnostiach a na vianočných trhoch.

Význam a vplyv vianočných kolied

Mnohé vianočné koledy majú náboženský obsah a oslavujú narodenie Ježiša Krista. Tieto piesne sú prostriedkom, ako si pripomenúť a osláviť duchovný význam Vianoc. Texty kolied často rozprávajú príbehy, ktoré sú súčasťou kresťanskej tradície, napríklad príbeh o narodení Krista v Betleheme, navštívení pastierov či príchod troch kráľov.

Hudba má schopnosť ovplyvňovať naše emócie, a to aj v prípade vianočných kolied. Tieto piesne majú tendenciu vyvolávať pocit tepla, radosti a pohodlia. Ich melódie a texty často pripomínajú domov, rodinné stretnutia a šťastné chvíle, a tak vytvárajú príjemnú a uvoľnenú atmosféru. Vianočné koledy sú tiež často spojené so spomienkami z detstva a s rodinnými tradíciami.

Spievanie kolied je často spoločenská aktivita, ktorá zbližuje ľudí. Či už sa spievajú v rodinnom kruhu, v kostole, alebo na verejných miestach, vytvárajú pocit jednoty a komunity. Koledníci, ktorí chodia spievať od domu k domu, šíria radosť a dobrú náladu.

Počúvanie hudby, a teda aj vianočných kolied, môže mať pozitívny vplyv na našu psychiku. Pomáha znižovať hladinu stresu, navodzuje pokoj a uvoľnenie. Hudba má terapeutický efekt a môže prispieť k zlepšeniu nálady. Vianočné koledy vyvolávajú pocity šťastia, nádeje a optimizmu a nesmú chýbať na vianočných trhoch, podujatiach alebo pri domácom pečení vianočného pečiva. Pozor, ak začujete koledy v nákupnom centre, verte, že cieľom predajcu je lepšie vás naladiť na vianočné nakupovanie.

Vianočné koledy sú súčasťou kultúrneho dedičstva a pomáhajú zachovať tradície spojené s Vianocami. Ich počúvanie a spievanie prispieva k odovzdávaniu týchto tradícií ďalším generáciám.

Najkrajšie slovenské vianočné piesne a koledy

Medzi naše najobľúbenejšie slovenské koledy patrí určite Tichá noc. Kto by túto melódiu nepoznal? Hoci slová piesne si musíme každý rok trocha pripomenúť, keď sa na polnočnej omši zhasnú svetlá a dav začne ťahať známu melódiu, okamžite reagujeme aspoň nápevom. A potom tu máme ďalšie vianočné hity, bez ktorých sa počas sviatkov nezaobídeme.

Medzi tradičné slovenské vianočné koledy patria:

• Vstávajte, pastieri
• Nesiem vám noviny
• Do hory, do lesa, valasi
• Narodil sa Kristus Pán
• Dobrý pastier sa narodil
• Poďme, bratia, do Betlema
• Búvaj, dieťa krásne

Radi si zaspievame aj moderné koledy ako Keď tá jasná hviezda; Ježiš sa narodil; Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám; Narodil sa Ježiško, Vyrástol nám stromček; Jak si krásne, Jezuliatko. Posledné menované sa často ocitajú v repertoároch v detských vianočných predstaveniach.

Texty vybraných kolied:

Tichá noc, svätá noc!

Tichá noc, svätá noc! Všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži Dieťatko, nebeský dar. Sladký Ježiško spí, sní, nebesky tíško spí, sní.
Tichá noc, svätá noc! Anjeli zleteli, najprv pastierom podali zvesť, ktorá svetom dnes dáva sa niesť: Kristus, Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu!

Do hory, do lesa, valasi

Do hory, do lesa, valasi, či horí v tom našom salaši? Radosť veľká sa zjavuje a tento svet potešuje. Kráčajte, bratkovia, k jasličkám, aby ste zjavili všetko nám. Počkajte nás, milí bratkovia, nebeskí lietajú duchovia.

Búvaj, dieťa krásne

Búvaj dieťa krásne, uložené v jasle. Búvaj, búvaj, pachoľa, milostivé Jezuľa, budeme ťa kolísať, aby´s mohol dobre spať. Ježišku náš milý, aby sa ti snili veľmi krásne sny, veľmi krásne sny.
Drozdy a hrdličky, chystajte pesničky, nech sa Dieťa poteší, na tom našom salaši. spev škovránka, slávika, k tomu pekná muzika. My budeme s vami spievať za jasľami Synu milému, synu milému.
Hory, ticho buďte, dieťa nezobuďte. Nech si ono podrieme, na slame a na sene. Aj vy, milé fialky, zaváňajte do diaľky.

Narodil sa Kristus Pán

Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa. Z života čistého, z rodu kráľovského Kristus Pán narodil sa.
Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa, na svet nám je poslaný, radujme sa.

Dobrý pastier sa narodil

Dobrý pastier sa narodil, by ovečky vyslobodil, pri betlémskom salaši radujte sa, veseľte sa, valasi. Radujte sa a plesajte, láskou k Bohu plápolajte, že nám Boh dal takého, žiadaného nám pastiera dobrého.
/: Krásna Panna prečistá porodila nám Krista.:/ /: V jasličky ho vložila, plienkami obložila. :/
Matka mu vyspevuje, svätý Jozef pestuje ://: Spi, synáčku premilý, ty kvet krásny, spanilý!

Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme Vám!

Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme Vám!

Dobrá novina, šťastná hodina

Dobrá novina, šťastná hodina.

Prehľad najznámejších slovenských vianočných kolied

Koledovanie „Dobrá novina“

Dobrá novina je celoslovenská kolednícka akcia vo vianočnom období. Organizuje ju eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí a počas tohtoročných Vianoc bude prebiehať už jej 27. ročník. V rámci koledovania prebieha i verejná zbierka určená na podporu humanitárnych a rozvojových projektov v subsaharskej Afrike.

eRko každoročne pozýva katolícke farnosti všetkých diecéz, aby sa zapojili do koledovania, teda koledovanie prebieha v úzkej spolupráci s farnosťami a so súhlasom kňaza. Deti si počas Adventu pripravujú svoje kolednícke programy pod vedením animátorov a počas Vianoc navštevujú príbytky v rámci svojej farnosti. V niektorých obciach sa chodí od domu k domu, v iných iba k rodinám, ktoré sa vopred prihlásili. Počas týchto pochôdzok deti spievajú koledy, recitujú básničky, vianočné a novoročné vinše a vytvárajú príjemnú atmosféru radosti.

Daniel Fiala, riaditeľ Dobrej noviny, zdôrazňuje: „Kolednícka tradícia bola na Slovensku už oddávna veľmi silná. Historické zmienky o vianočných hrách s biblickými príbehmi siahajú u nás až do 15. storočia. V 90. rokoch eRko nadviazalo na ľudovú tradíciu a podporilo obnovenie tohto pekného zvyku v slovenských farnostiach. Nositeľom myšlienky bol zakladateľ Dobrej noviny a prvý predseda eRka Marián Čaučík, ktorý potom celých 25 rokov viedol toto kolednícke dielo. Prvý ročník zorganizovalo eRko na Vianoce v roku 1995. Inšpirácia k tomu počinu prišla z Rakúska, konkrétne z organizácie Dreikönigsaktion (DKA), ktorá už dlhé roky organizovala koledovanie. eRko teda podobným spôsobom spojilo tradíciu koledovania s akciou solidarity, ktorá má cieliť na potreby núdznych, žijúcich v krajinách subsaharskej Afriky. A to zapadá do hlavného poslania eRka: pomáhať deťom, aby vyrastali v zrelé kresťanské osobnosti podieľajúce sa na rozvoji spoločnosti, v ktorej žijú.“

Prianie šťastia a materiálnej hojnosti je na Slovensku spojené so zvestovaním radosti z narodenia Božieho Syna. Samozrejme, počas komunizmu zažila kolednícka tradícia istý útlm, ale je dobré, že sa nevytratila z pamäti a že aj po roku 1989 bolo veľa ľudí, ktorí zažili koledovanie za svojich detských čias. Osobne sa teším, že v eRku sa podarilo obnoviť túto tradíciu a dokonca ju priniesť do regiónov, kde nebola ani v minulosti taká silná.

Prvý ročník Dobrej noviny v roku 1995 zaznamenal obrovský úspech: do akcie sa zapojilo skoro tritisíc koledníkov (238 skupiniek) zo 104 farností. Vykoledovaná suma prevýšila hodnotu 1,1 milióna vtedajších slovenských korún.

Špecifiká koledovania v rôznych regiónoch

Koledovanie, tak ako iné tradície, sa vždy viaže na danú komunitu a región, a preto majú v každom kultúrnom priestore svoje špecifiká. V tradične folklórnych regiónoch prežíva aj ľudová slovesnosť a koledníci sa jej radi držia. Chodia oblečení v krojoch, majú tradičné pomôcky alebo masky, koledujú v nárečiach. Tam, kde folklór nebol taký silný, používajú koledníci jednoduché kostýmy - napríklad anjelov, troch kráľov, pastierov, hviezdonoscov, prípadne koledujú iba v civilnom oblečení.

V rámci Dobrej noviny sa často stretávame s tradíciou písania kriedou na dvere domu troch písmen: C+M+B, čo je latinský nápis Christus Mansionem Benedicat a v preklade znamená Kristus, žehnaj tento dom. Táto trojkráľová tradícia písania na veraje dverí a požehnania príbytkov nie je všade súčasťou koledovania. Často je to vo farnostiach tak, že koledovať chodia deti, koledníci Dobrej noviny, a požehnávať príbytky chodí kňaz s asistenciou.

Betlehemy: Symbol narodenia Ježiša

Betlehemy, alebo vianočné jasličky, sú neodmysliteľnou súčasťou adventného obdobia a Vianoc. Zobrazujú Svätú rodinu s narodeným Ježiškom v maštali. Tradícia jasličiek pochádza z 13. storočia z františkánskeho prostredia.

Za pôvodcu betlehemskej tradície sa považuje sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v roku 1223 v talianskom Greccio. V jaskyni neďaleko Greccia pripravil jasle, vola a osla, boli tam aj Jozef a Mária, a do jaslí uložili malé dieťa. V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar.

Betlehemy sa v európskych krajinách rozširovali najmä v 17. a 18. storočí. Na Slovensku došlo k veľkému rozmachu tvorby betlehemov od konca 18. storočia, najmä okolo Banskej Štiavnice. Vyrezávanie betlehemov sa v rodine dedilo z otca na syna. Figúrky vyrezávali z dreva, ale známe sú aj betlehemy maľované na skle, vyrobené z papiera, keramiky, šúpolia, sadry, vosku a iných materiálov. Na Slovensku sú typické betlehemy z okolia banských miest. Mnohé krásne betlehemy ľudových majstrov z rôznych oblastí krajiny sa nachádzajú v slovenských múzeách.

Spolu so stromčekom sú jasličky posolstvom nádeje a lásky. Sú jednoduchým a nádherným symbolom našej viery. V centre betlehemského výjavu stojí Mária s Jozefom a božské dieťa položené do jasličiek. K svätej rodine pribúdali anjeli, traja králi, pastieri a ďalšie postavy aj zvieratá.

Trojkráľové koledovanie

Jednoznačne najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Zvestovanie Pána, resp. na Troch kráľov. Príbeh o troch mudrcoch z východu pochádza ešte z 3. storočia. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár. Správny význam je však Christus Mansionem Benedicat - Kristus žehnaj tento dom.

Na trojkráľových sprievodoch sa najskôr zúčastňovali len dospelí, až neskôr sa pridali aj deti. Tradícia koledovania na tento sviatok však bola omnoho špecifickejšia. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie.

tags: #kupim #male #jaslicky #na #vianocne #koledovanie