Často sa hovorí, že Slovensko má najviac voľných dní v Európskej únii, alebo že aspoň patrí na čelo tohto rebríčka. Týmto vysokým počtom voľných dní argumentovala aj vláda pri ich postupnom rušení v rámci konsolidácie verejných financií. Pozreli sme sa na to, ako Slovensko z hľadiska počtu voľných dní obstojí v konkurencii s ostatnými členskými krajinami Únie, kde všade sa oslavuje Veľký piatok a ako sa vyvíjal počet voľných dní od vzniku Slovenskej republiky.
Rozdiel medzi štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja
Pre jasnosť pojmov je potrebné uviesť, že štátny sviatok a deň pracovného pokoja nie sú synonymá. Termín deň pracovného pokoja zaviedli komunisti v roku 1951, keď túto kategóriu vytvorili pre Sviatok práce, čím sa stal de facto štátnym sviatkom. Táto kategória prežila na Slovensku a v Česku až dodnes a zahŕňala nedele, štátne sviatky a niekoľko ďalších vymenovaných významných dní, počas ktorých sa nepracovalo.
Na Slovensku tento systém zmenila v roku 2020 Matovičova vláda, odkedy už neplatí, že štátny sviatok je automaticky dňom pracovného pokoja, ale môže byť všedným pracovným dňom. Štvrtá Ficova vláda na tento precedens nadviazala a dnes už polovica štátnych sviatkov (tri zo šiestich) je dňami pracovnými. Ide o 28. október, Deň Ústavy SR (1. september) a Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november).
Historický vývoj voľných dní na Slovensku
V roku 1993, keď vznikla súčasná Slovenská republika, platil zákon, podľa ktorého sme slávili historicky najmenej dní pracovného pokoja: iba deväť. Nasledujúci rok už bol účinný nový zákon, ktorý ustanovil trinásť dní pracovného pokoja. Pribudli dva nové štátne sviatky (Deň Ústavy SR a Výročie SNP) a štyri dni pracovného pokoja: 6. január, Veľký piatok, Sedembolestná Panna Mária a Sviatok všetkých svätých.
Počet voľných dní sa postupne upravoval:
- 1997: Počet stúpol na štrnásť vďaka návratu Dňa víťazstva nad fašizmom (8. máj).
- 2001: Pridaním 17. novembra sa počet ustálil na pätnásť.
- 2018: Jednorazovo stúpol na šestnásť pri storočnici vzniku ČSR.
- 2024: Počet voľných dní poklesol na trinásť.
- 2026: V rámci konsolidácie sa jednorazovo zrušili 8. máj a 15. september, budeme mať teda jedenásť voľných dní.
Porovnanie počtu voľných dní v rámci EÚ
Je pravda, že Slovensko má najviac voľných dní v EÚ? Do roku 2023, keď sme mali pätnásť voľných dní, sme skutočne patrili ku krajinám na hornej hranici, no dnes to už neplatí. Rekordérom v „pracovitosti“ je Holandsko s iba ôsmimi voľnými dňami.
| Počet voľných dní | Krajiny |
|---|---|
| 8 - 9 dní | Holandsko, Švédsko |
| 10 dní | Belgicko, Dánsko, Írsko, Nemecko (priemer) |
| 11 - 12 dní | Estónsko, Francúzsko, Maďarsko, Poľsko, Taliansko, Španielsko |
| 13 dní | Slovensko, Česko, Fínsko, Rakúsko |
| 14 - 15 dní | Chorvátsko, Malta, Cyprus, Rumunsko, Litva |
Poznámka: Do štatistiky sú zahrnuté len dni, ktoré nepripadajú každý rok na víkend. V mnohých krajinách sa počet líši podľa regiónov (napr. v Nemecku má Bavorsko viac voľna ako severné krajiny).
Veľký piatok ako deň voľna v Európe
Veľký piatok je dňom pracovného pokoja až v 18 krajinách Európskej únie. Naopak, v tento deň sa bežne pracuje v krajinách ako Belgicko, Írsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Litva, Luxembursko, Rakúsko, Poľsko a Slovinsko.
V susednej Českej republike bol Veľký piatok štátnym sviatkom aj v niekdajšom Československu, no zrušený bol počas komunistického režimu v roku 1951. Senát parlamentu ČR ho opätovne schválil ako deň pracovného pokoja až v decembri 2015 s platnosťou od roku 2016. Na Slovensku je od roku 1994 zaradený medzi dni pracovného pokoja.
Kresťanské voľné dni v iných štátoch
- 6. január (Traja králi): Slávi sa v 10 krajinách vrátane Slovenska, Grécka, Rakúska a Poľska.
- Veľkonočný pondelok: Voľno má až 23 krajín EÚ (pracujú len v Estónsku, Španielsku, Malte a Portugalsku).
- Nanebovstúpenie Pána: Deň pracovného pokoja v 15 krajinách (napr. Belgicko, Francúzsko, Nemecko).
- Turíčny pondelok: Voľno v 17 krajinách (Maďarsko, Rakúsko, Nemecko).
Špecifiká sviatkov v krajinách V4
Všetky krajiny Vyšehradskej štvorky majú štátny sviatok na deň svojho patróna:
- Slovensko: Sedembolestná Panna Mária (15. september) a sv. Cyril a Metod (5. júl).
- Česko: Svätý Václav (28. september) - Deň českej štátnosti.
- Poľsko: Panna Mária Kráľovná Poľska (3. máj).
- Maďarsko: Svätý Štefan (20. august) - Deň samostatného štátu.
V Poľsku sa na rozdiel od nás neoslavuje Deň víťazstva nad fašizmom, ale veľký dôraz sa kladie na náboženské slávnosti, ako je Slávnosť tela a krvi Krista (Božie telo), kedy ulicami vychádzajú alegorické sprievody.
Význam Veľkého piatku
Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána je v kresťanskom kalendári pripomienkou smrti Ježiša Krista na kríži. V rímskokatolíckej cirkvi sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez rúcha a veriaci dodržiavajú prísny pôst.
Súčasťou liturgie je poklona svätému krížu a čítanie alebo spev Pašií. Kňaz na začiatku obradu vykonáva tzv. prostráciu - ľahne si tvárou k zemi, čo symbolizuje vďačnosť a pokoru. V gréckokatolíckej cirkvi sa zachováva najprísnejší pôst a koná sa večiereň s uložením pláštenice do symbolického hrobu.
V ľudových zvykoch bol tento deň spájaný s očistou; ľudia sa umývali v potokoch, veriac v liečivú moc vody. Roľníci tradične nesiali ani neorali, aby nerušili zem, ktorá mala mať v tento deň zázračnú silu.