Sonet alebo znelka je lyrická básnická forma, ktorá sa vyznačuje záväznou štruktúrou. Názov pochádza z talianskeho slova SONETTO, čo znamená „jemný zvuk“. Sonet sa skladá zo 14 veršov. Tradične sa člení na dve štvorveršia (kvartetá) a dve trojveršia (tercetá). Prvé štvorveršie často obsahuje tézu, teda nastolenie problému, zatiaľ čo druhé štvorveršie predstavuje antitézu, negáciu problému. Posledné dve trojveršia tvoria syntézu. Na konci básne je výrazná pointa, ktorá môže zmeniť zmysel predchádzajúcich častí textu.
Sonety sa niekedy spájajú do väčších celkov. Takýto cyklus 15 zneliek tvorí takzvaný znelkový veniec a obsahuje 210 veršov. Existuje aj osobitný druh sonetu pod názvom „tenzone“, ktorý sa tvorí kolaboratívne - prvý sonet napíše jeden básnik a druhý básnik naň odpovedá vlastným sonetom.
Historický vývoj a Petrarcove sonety
Do európskej poézie zaviedol sonet Francesco Petrarca, predstaviteľ humanistickej a renesančnej literatúry. Bol priekopníkom v zobrazovaní prirodzeného radostného vzťahu človeka k pozemskému životu. Jeho básne sa venovali téme lásky a ľudského citu, čo bolo v súlade s renesančným ideálom obrodenia človeka v duchu antických predstáv a ideálov.
Petrarca napísal básnickú zbierku s názvom Spevník, ktorá obsahuje 366 básní, prevažne sonetov. Tieto sonety venoval svojej milovanej Laure, a preto má zbierka podtitul „Sonety pre Lauru“. Zbierka je napísaná v národnom jazyku a je venovaná nenaplnenej láske a celoživotnej inšpirácii pani Laure. Laura, po 21 rokoch ich platonického vzťahu, zomrela na mor. Zbierka je rozdelená do dvoch častí: prvá časť opisuje Laurinho života a druhá časť po jej smrti.
Autor v sonetoch zobrazil Laurinu skromnosť a zároveň zdôraznil jej fyzickú krásu, ako sú svetlé vlasy a nežne sa pozerajúce oči. Cez krásu prírody, napríklad cez dážď kvetov alebo zurčiacu vodu, zobrazil Laurinu krásu. Hlboký cit k Laure sa nemenil ani po jej smrti; Petrarca si plne uvedomoval, ako veľmi ju miloval. Platonické zbožňovanie prechádza do nostalgie a smútku. Autorove verše sú prejavom osobnej autoštylizácie, v ktorej vyjadril svoj osobný údel. Anglický sonet, napríklad Shakespearovský sonet (abab/cdcd/efef/gg), sa vyznačuje väčšou voľnosťou v rýmovej schéme.
Slovenskí autori a znelkový veniec
Pavol Ország Hviezdoslav
Medzi priekopníkov v používaní sonetu v slovenskej literatúre patrí Pavol Ország Hviezdoslav. Hviezdoslav vyzdvihuje vysoký ideál, pričom je očarený myšlienkou, že ľudský um bude čoraz viac prenikať do prírody. Zamýšľa sa nad životom, smrťou a svojím poslaním. K jeho významným dielam patria Krvavé sonety, ktoré sa skladajú z 32 sonetov. Hviezdoslavova strofická úprava veršov v sonetoch je 4+4+6, odlišná od klasickej 4+4+3+3.
Autor v čase vypuknutia 1. svetovej vojny mal 65 rokov a nemohol byť vojakom. Napriek tomu vojnu ostro odsúdil. Krvavé sonety sú rozdelené do dvoch hlavných častí:
- 1. Časť: Prostredníctvom lyrických opisov zachytil konkrétny obraz vojny, zobrazil jej ukrutnosť a ničivé účinky pre ľudstvo. Na zobrazenie vojny využíva metaforu (hlavne genitívnu metaforu) a zvukomaľbu (výber spoluhlások, ktoré vytvárajú zvukový dojem praskajúceho zvuku pušky).
- 2. Časť: Trápi ho otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný. Nenachádza na ňu priamu odpoveď, ale tuší, že je to egoizmus jednotlivcov, skupín a národov. Vojnu odsudzuje ako ľudské zlo, pričom jeho úvahy sú prudkou obžalobou buržoáznej spoločnosti a kresťanstva, ktoré nedokázalo zabrániť tomuto utrpeniu. Jeho kritické slová zaznievajú na kresťanov, ktorí ako prví mali dodržiavať Božie prikázanie: „Nezabiješ“. V závere zaznieva túžba po mieri.
Hviezdoslav sa tiež zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta, zraňuje ho zloba a nenávisť pozemského života. Je sklamaný spoločnosťou, ktorá ho obklopuje. Chce uniknúť do sveta fantázie básnickej tvorby, ale nakoniec spoznáva, že jeho miesto je na Zemi, v spoločenských zápasoch. Verí, že aby vo svete zavládla spravodlivosť, musí medzi ľudí preniknúť idea ľudskosti.
Ďalší významní slovenskí sonetári
Okrem Hviezdoslava sa medzi priekopníkov sonetu v slovenskej literatúre radia aj Svetozár Hurban Vajásnký, Janko Jesenský a Ján Kostra. Títo autori prispeli k rozvoju tejto básnickej formy v slovenskom kontexte.
Vojtech Mihálik
Osobitne treba vyzdvihnúť Vojtecha Mihálika ako predstaviteľa súčasnej literatúry, ktorý tiež siahol po sonete. Vytvoril cyklus s názvom Sonety pre tvoju samotu, ktorý obsahuje 100 sonetov. Základnou témou je láska, pričom rozlišuje rôzne podoby lásky: anjelskú, rajskú lásku, bolestnú lásku. Zobrazuje ženu s hadom na srdci, ktorá sa s mladým mužom iba zahráva. Pri písaní týchto sonetov sa inšpiroval Petrarcovými sonetmi pre Lauru. Na jednej strane zobrazil túžbu po žene, no na druhej strane sa bál straty.
