Nesprávne písanie veľkých písmen, často označovaných ako kapitálky, patrí medzi časté problémy v písomnom prejave. Aj keď sa niekedy takáto chyba vyskytne len náhodne či preklepom, správne používanie veľkých a malých písmen je základom pre dodržiavanie gramatických pravidiel a zrozumiteľnosť textu v slovenskom jazyku.
Písaniu veľkých písmen v slovenčine sa podrobne venuje celá kapitola v Pravidlách slovenského pravopisu (2000) na stranách 50 až 75. Napriek tomu sa v praxi stretávame s nejednotným písaním začiatočných písmen v niektorých druhoch pomenovaní. Túto rozkolísanosť neraz spôsobuje vplyv cudzích jazykov, ktoré vo svojom pravopisnom úze častejšie uplatňujú veľké písmená (napríklad nemčina) alebo píšu v nadpisoch a názvoch každé plnovýznamové slovo s veľkým začiatočným písmenom (napríklad angličtina).
V spisovnej slovenčine sa s veľkým začiatočným písmenom píšu predovšetkým vlastné mená, t. j. pomenovania jedinečných osôb, zvierat alebo neživých predmetov. Vlastné mená sú opakom všeobecných mien a vzťahujú sa iba na určitú osobu alebo vec. Nemusia to byť len podstatné mená, môžu to byť aj prídavné mená alebo číslovky.
Základné princípy písania vlastných mien
Jednoslovné vlastné mená
Jednoslovné vlastné mená sa píšu s veľkým začiatočným písmenom.Napríklad: Ján, Rastislav, Mária, Benka, Jesenský, Vansová, Dunaj, Spiš, Bratislava, Madrid, Mladosť, Demokrati.
Viacslovné vlastné mená
Pri viacslovných pomenovaniach, ktoré sú vlastnými menami, sa s veľkým začiatočným písmenom píše len prvé slovo v názve. Za vlastné meno sa pritom považuje oficiálny názov, prípadne názov s presným určením sídla, miesta či rozsahu pôsobnosti. Ak v ďalšom kontexte použijeme namiesto plného názvu neúplný (skrátený, zástupný) názov, píšeme ho s malým začiatočným písmenom.
Prvé slovo veľké
Vo viacslovnom pomenovaní, ktoré sa stáva vlastným menom len ako celok, píšeme s veľkým písmenom iba prvé slovo.Napríklad: Červená čiapočka, Nový rok (sviatok), Matica slovenská, Slovenská republika, Výskumný ústav zváračský.
Vlastné meno ako súčasť názvu
Ak je súčasťou viacslovného vlastného mena iné vlastné meno, ponecháva si veľké písmeno na ktoromkoľvek mieste názvu.Napríklad: Amerika - Južná Amerika, Karpaty - Malé Karpaty, Tatry - Vysoké Tatry, Červený kríž - Slovenský Červený kríž, Univerzita Komenského - Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Poľská republika - Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky, Spojené národy - Charta Spojených národov, Organizácia Spojených národov.
Ďalšie príklady: Pobrežie Slonoviny (názov štátu), Čierna Hora (názov štátu), Krásna Hôrka (názov hradu), Červený Kameň (názov hradu).
Špecifické geografické názvy
Pri písaní kapitálok v slove ulica si dajte pozor: ak je v názve prvé, U je vždy veľké. To isté platí aj pre námestia, nábrežia, časti mesta a iné.
- Ulica T. Vansovej
- Most SNP
- Námestie mieru
- Ulica Ľ. Ondrejova
Pri názvoch obcí, ktoré sa skladajú z viacerých plnovýznamových slov, píšeme všetky plnovýznamové slová s veľkým písmenom.Napríklad: Spišská Nová Ves, Nové Mesto nad Váhom, Dedina Mládeže. Takto sa píšu aj názvy častí miest a obcí ako administratívnych jednotiek (pôvodne zvyčajne názvy samostatných obcí), napr. Staré Mesto, Karlova Ves, Devínska Nová Ves (v Bratislave), Bardejovské Kúpele, Dlhá Lúka (v Bardejove).
Ak názov obce obsahuje zemepisný názov iného druhu, píše sa takýto zemepisný názov rovnako ako akýkoľvek iný zemepisný názov (ponecháva si svoju pravopisnú podobu), napr. Závada pod Čiernym vrchom (v názve Čierny vrch ako pomenovaní vrchu, ktorý je súčasťou názvu obce, píše sa veľké písmeno iba na jeho začiatku).
V rozličných obrazných názvoch, ktoré nie sú oficiálnymi názvami miest a obcí, píše sa veľké písmeno iba na ich začiatku.Napríklad: Večné mesto (Rím), Mesto svätých, Mesto vetrov (preklad názvu Baku), Mestečko mládeže, Detské mestečko. Takto sa píšu aj názvy táborov, napr. Tábor priateľstva.
Názvy inštitúcií a diel
S veľkým začiatočným písmenom sa píšu takisto názvy galérií, kín, spolkov a združení, názvy akcií, súťaží, rôznych umeleckých diel či inštitúcií.Napríklad: Základná škola J. Jesenského, Gymnázium Kvetová, Slovenská technická univerzita, Oddelenie chirurgie Univerzitnej nemocnice Bratislava, Divadlo P. O. Hviezdoslava.
Cudzie názvy
V cudzích názvoch píšeme podľa zaužívaného pôvodného pravopisu všetky plnovýznamové slová s veľkými začiatočnými písmenami (zachovávame pôvodné písanie), aj keď nejde o názvy miest a obcí.Napríklad: Alfa Centauri, Alfa Proxima, Gran Chaco, Góry Sowie, Rio Grande, East River, Baker Street, Victoria Station, Studia Academica Slovaca, Slavica Slovaca, Studia Slavica Academiae Scientiarum Hungaricae, Rocznik Slawistyczny, Dziennik Polski, New York Herald Tribune, Los Angeles Times, Süddeutsche Zeitung, Berliner Zeitung am Abend, Élet és Tudomány, Musica Aeterna, Societas Linguistica Europaea.
Vo zdvojených vlastných menách literárnych diel (pozostávajúcich z dvoch častí) sa píše s veľkým písmenom každá časť.Napríklad: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali, Spor o kultúru alebo Dvojaký výklad sveta, Všeobecné dejiny čiže Život Rousseaua. Veľké písmená sa nepíšu, ak časť po spájacom výraze nie je samostatná, napr. Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí.
8 pravidiel pre veľkých písmen, ktoré by ste mali poznať
Písanie mien osôb a živých bytostí
Rodné mená, priezviská a tituly
Mená a priezviská ľudí a živých bytostí sa píšu vždy s veľkým začiatočným písmenom. Známe historické a biblické osobnosti, ktoré dostali prívlastok pripomínajúci ich význam či vlastnosť, si zasluhujú veľké písmeno na začiatku mena.Napríklad: Mojmír Prvý (I.), Jozef Druhý (II.), Peter Veľký, Ivan Hrozný, Viliam Oranžský, Konštantín Filozof, Henrich Moreplavec, Richard Levie srdce.Spojenia všeobecných podstatných mien so zhodným prívlastkom stojacim za podstatným menom, ktorými sa pomenúvajú osoby, tiež píšeme s veľkým písmenom.Napríklad: Panna Orleánska, Anonym Perzský.
V obrazných pomenovaniach osôb so spojením prídavného mena s podstatným menom (prídavné meno je pred určeným podstatným menom) sa veľké písmeno píše iba na začiatku celého pomenovania.Napríklad: Svätý otec (pápež), Orlie pierko, Sokolie oko, Bleskový nôž (indiánske mená).
Rodiny a skupiny
Tvary množného čísla vlastných mien osôb na -ovci sa používajú na označenie rodiny.Napríklad: Svoreň - Svoreňovci, Jankovič - Jankovičovci, Jesenský - Jesenskovci, Mojmír - Mojmírovci.
Tvary množného čísla na -ovia sa používajú na označenie osôb s rovnakým menom, alebo v štylisticky podfarbenom prenesenom význame.Napríklad: Svoreň - Svoreňovia (ľudia s menom Svoreň), Shakespearovia sa rodia len zriedka (ľudia ako Shakespeare).
Národy a obyvateľské mená
Mená národov, kmeňov, rodov a príslušníkov iných etnických skupín sa píšu s veľkým začiatočným písmenom.Napríklad: Róm, Indián, Habsburg (rod), Eskimák.Rovnako aj obyvateľov rozličných geografických celkov (obyvateľské mená) píšeme s veľkým začiatočným písmenom.Napríklad: Slovák, Stredoeurópan, Bratislavčan, Záhorák, Šarišan, Spišiak.
Zosobnené javy a rozprávkové bytosti
Mená zosobňujúce (personifikujúce) niektoré javy, najmä mená alegorických a rozprávkových bytostí, sa píšu s veľkým začiatočným písmenom.Napríklad: Zlatovláska, Lomidrevo, Miesiželezo, Snehulienka, Šípková Ruženka, Červená čiapočka, Popoluška, Popolvár, Mikuláš, Pravda, Láska, Smrť.
Privlastňovacie prídavné mená
Privlastňovacie prídavné mená utvorené od vlastných mien príponami -ov a -in sa píšu s veľkým písmenom.Napríklad: Peter - Petrov, Eva - Evin, Svätopluk - Svätoplukov, Jánošík - Jánošíkov, Timrava - Timravin, Angličan - Angličanov (Angličanova chladnokrvnosť), Jupiter - Jupiterov, Alah - Alahov, Kristus - Kristov, Venuša - Venušin.
Pravidlá pre náboženskú terminológiu
Písanie veľkých písmen v náboženskej terminológii predstavuje spletitú problematiku. Súčasná kodifikácia jednoznačne rozlišuje monoteistického Boha, polyteistických bohov a následne dbá na vzťah prídavného mena Boží/boží k Bohu alebo bohu.
Boh a bohovia
Slovo Boh ako meno kresťanského, židovského či islamského Boha sa vždy píše s veľkým začiatočným písmenom.Napríklad: Pán Boh, Syn Boží, Spasiteľ, Matka Božia, Nebeský Otec, Stvoriteľ, Ježiš, Kristus, Boží Syn, Vykupiteľ, Panna Mária, Bohorodička. V náboženských textoch sa používajú aj podoby Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý.
Charakter všeobecného podstatného mena má slovo boh v polyteistických náboženstvách alebo v obraznom vyjadrení.Napríklad: V staroegyptskej legende sú včely oživené slzy boha slnka Ra. Počiatky sumo sa viažu k rituálom vyjadrovania vďaky bohom za úrodu. Slovo pánboh píšeme s malým začiatočným písmenom.Mená bohov, božstiev a rozličných biblických bytostí, napríklad z gréckej mytológie, sa píšu s veľkým začiatočným písmenom: Ra, Oziris, Alah, Perún, Zeus, Diana, Merkúr, Vulkán, Lucifer, Belzebub.
Prídavné mená Boží a boží
Prídavné meno utvorené od vlastného mena Boh sa píše s veľkým začiatočným písmenom, teda Boží. Súčasné kodifikované pravidlá prisudzujú veľké začiatočné písmeno slovu Boží vždy, keď je odvodené od Boha.Napríklad: Boží súd, Božia milosť, Božie milosrdenstvo. Rovnako sa slovo Boží píše s veľkým začiatočným písmenom vo viacslovných vlastných menách typu Božia Matka, Boží Syn.
Prídavné meno boží je odvodené od boha alebo bohov (v polyteistickom zmysle), prípadne v rozličných ustálených spojeniach a obrazných pomenovaniach.Napríklad: božia príroda, každý boží deň, boží dar (chlieb), vyjsť na svetlo božie. Sokrata pokladali za náboženského reformátora, pretože nasledoval zvláštny boží hlas.
Prídavné meno božský sa píše s veľkým začiatočným písmenom len zriedkavo, keď je súčasťou vlastného mena (napr. Božská osoba, Božské Srdce). Inak sa píše s malým písmenom bez ohľadu na to, či je odvodené od Boha alebo od boha.
Ostatné náboženské bytosti
Pomenovania bytostí, ktoré podľa starších predstáv napĺňajú celú prírodu, píšeme ako všeobecné podstatné mená s malým začiatočným písmenom.Napríklad: škriatok, troll, vodník, víla, rusalka.
Rovnako s malým začiatočným písmenom píšeme aj podobné pomenovania bytostí z náboženskej oblasti.Napríklad: anjel, archanjel, čert, diabol, satan. S veľkým písmenom sa môžu takéto slová písať iba vtedy, ak sa využívajú ako pomenovania postáv v literárnych a iných umeleckých dielach, ako názvy diel a podobne (napr. opera Rusalka, postava Satan), prípadne ako vlastné mená iného druhu (napr. vrch Satan).
Písanie názvov sviatkov
Všeobecné pravidlá
Názvy sviatkov a významných dní sa píšu s veľkým začiatočným písmenom, pretože ide o vlastné mená.Napríklad: Vianoce, Nový rok, Veľká noc, Veľkonočný pondelok, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Kvetná nedeľa, Veľkonočná nedeľa, Popolcová streda, Zjavenie Pána alebo Traja králi.
Vianoce
Kým Vianoce píšeme s veľkým písmenom, prídavné meno vianočný je utvorené z vlastného mena a v spojení ako vianočné sviatky sa píše s malým začiatočným písmenom, lebo tu nejde o vlastné meno.
Nový rok
Slovné spojenie Nový rok s veľkým začiatočným písmenom je názov sviatku a označuje iba jeden deň - 1. január. Ak niekomu prajete šťastný Nový rok, znamená to, že mu dožičíte šťastie iba prvý deň v roku.
Prídavné meno nový v spojení nový rok sa píše s malým začiatočným písmenom vtedy, keď sa ním označuje celý nasledujúci rok. Ak napíšete šťastný nový rok, tak osobe prajete šťastný celý nasledujúci rok.
Veľká noc
Termín Veľkej noci nie je pevne stanovený, každoročne sa mení, ale vždy pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca - po 21. marci. Má ustálený deň na oslavu - nedeľu, pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote. Veľkonočný týždeň trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu.
Hoci Veľká noc je vlastné meno, odvodené spojenie veľkonočné sviatky sa píše vždy s malým začiatočným písmenom, pretože ide o prídavné meno vytvorené z vlastného mena, a nie o vlastné meno samotné.
Časté chyby a špecifické prípady
Názvy jazykov
Názvy jednotlivých jazykov sú odvodené od názvov krajín či národov, píšeme ich však s malým začiatočným písmenom. S touto chybou sa stretávame pomerne často.Napríklad: dohovoriť sa anglicky ani nemecky, študoval slovenčinu a francúzštinu.
Názvy rastlín a živočíchov
Mená rastlín a živočíchov môžu svojou štruktúrou pripomínať meno a priezvisko, navyše sa jedná o živé organizmy. Napriek tomu sú ich druhové a rodové mená správne písané s malým začiatočným písmenom.
Dni v týždni
V textoch občas vídame nesprávne napísaný deň v týždni alebo dokonca „víkend” s veľkým začiatočným písmenom. Takto ich však píšeme v angličtine alebo iných cudzích jazykoch. V slovenčine sa píšu s malým písmenom.Napríklad: pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok, sobota, nedeľa.
Anglické názvy pracovných pozícií
Slovenčina má tendenciu písať názvy pracovných pozícií s malým začiatočným písmenom (napr. grafik, manažér). Pani Mgr. Daša Cimermanová odporúča, aby sa anglické názvy pracovných pozícií, ak je to možné, preložili do slovenčiny. Ak sa anglický názov ponechá, píše sa spravidla s malým písmenom (napr. head of creative, social media manager), ak nejde o súčasť oficiálneho, registrovaného názvu firmy alebo oddelenia.
Zámená Ty a Vy
Veľkým písmenom v zámenách Ty a Vy prejavujeme čitateľovi úctu, avšak stačí ju ponechať len v listoch a formálnej korešpondencii. V bežnom texte sa používajú malé písmená.
Všeobecné odvodeniny od vlastných mien
Hoci základ, od ktorého je slovo odvodené, je vlastné meno a píšeme ho s veľkým písmenom na začiatku (napr. Slovensko, Vianoce), jeho vzťahové odvodeniny začínajú písmenom malým.Napríklad: slovenský, vianočný.
Všeobecné podstatné mená, ktoré vznikli z rodných mien a priezvisk alebo spojení takýchto mien s titulom, píšeme s malým začiatočným písmenom.Napríklad: mená prívržencov alebo príslušníkov nejakého hnutia odvodené od vlastných mien pôvodcov, vodcov alebo sídla, mená zamestnancov podniku, príslušníkov politických, masových, cirkevných, športových a iných organizácií a spolkov, náboženských vyznaní a pod. nie sú vlastnými menami a píšu sa s malými začiatočnými písmenami (napr. katolík, budhista, komunista).
Všeobecné podstatné mená, ktoré vznikli z vlastných mien príslušníkov národov, kmeňov a iných etnických skupín alebo z obyvateľských mien, píšeme s malým začiatočným písmenom. Zložené slová, v ktorých sa pomenovania príslušníkov národov a obyvateľské mená spájajú so slovami tiež, hurá, hej, kvázi a pod., majú štylisticky podfarbený (ironický) význam a píšu sa tiež s malým začiatočným písmenom. S malým začiatočným písmenom sa píšu aj pomenovania druhov alebo plemien zvierat, ktoré majú pôvod v národných a kmeňových menách alebo obyvateľských menách (napr. nemecký ovčiak).
Interné dokumenty
Názvy dokumentov a rozličných správ, ktoré mávajú zvyčajne interný charakter a nemávajú širší dosah, nepokladajú sa za vlastné mená a píšu sa s malým začiatočným písmenom.
Uplatňovanie viacerých pravopisných princípov pri písaní veľkých písmen vedie niekedy k pravopisnému rozlišovaniu rovnako znejúcich vlastných mien, ktoré predstavujú rozličné druhy vlastných mien, čo si vyžaduje pozornosť a znalosť pravidiel. Správne písanie veľkých písmen je kľúčové pre jasnú a spisovnú komunikáciu v slovenčine.