V súčasnej dobe je téma odmeňovania zamestnancov za prácu vykonanú počas sviatkov predmetom častých otázok. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príplatky za vykonanú prácu najmenej vo výške, ktorú garantuje Zákonník práce. Cieľom tohto článku je zhrnúť základné pravidlá pre poskytovanie mzdy či náhrady mzdy v súkromnej sfére za dni pripadajúce na sviatok.
Právny Rámec Odmeňovania za Prácu vo Sviatok
Zákonník práce je vo svojej mzdovej časti koncipovaný na princípe ochrany zamestnanca prostredníctvom určenia minimálnych, ale právne garantovaných nárokov. Tieto nároky je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej zmluve v zmysle § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce alebo v kolektívnej zmluve v rámci dohodnutých mzdových podmienok.
Súčasná právna úprava umožňuje dohodnúť poskytovanie zákonných mzdových zvýhodnení aj vo vyšších sadzbách, ako sú garantované Zákonníkom práce, prípadne dohodnúť poskytovanie aj iných „fakultatívnych“ mzdových príplatkov, ktoré v Zákonníku práce ustanovené nie sú (napríklad príplatok za prácu v odpoludňajších pracovných zmenách, príplatok za prácu vo výškach, príplatok za znalosť a používanie cudzích jazykov, príplatok za prácu v delených zmenách). Pri poskytovaní dobrovoľných príplatkov nevzniká nárok na tieto typy príplatkov „zo zákona“, ale na základe dohody v pracovnej zmluve, respektíve v kolektívnej zmluve (§ 43 ods. 1 ZP).
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári (tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.).
Ktoré Dni sa Považujú za Sviatky?
Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Pre pracovnoprávne účely považujeme za „sviatky“ štátne sviatky a aj ostatné sviatky. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári.
Je dôležité poznamenať, že sviatky sú osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami. Napríklad Veľkonočná nedeľa, aj keď je v mnohých kalendároch spravidla uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch pre účely Zákonníka práce. Za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Sviatky, pre ktoré platí režim Zákonníka práce
Z hľadiska nároku na príplatok za prácu vo sviatok sa za sviatky (štátne a ostatné sviatky) považujú nasledujúce dni v kalendárnom roku:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda
- 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - Sviatok Všetkých svätých
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
- 24. december - Štedrý deň (po 12.00 hodine)
- 25. december - Prvý sviatok vianočný
- 26. december - Druhý sviatok vianočný
Špeciálne prípady - Sviatky bez statusu dňa pracovného pokoja
Nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Aj keď sa v kalendári takýto deň objaví, nemusí ísť automaticky o deň pracovného pokoja, čo má priamy dopad na odmeňovanie. Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“.
Z tohto pravidla existujú dve významné výnimky - 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). Síce sú podľa zákona o štátnych sviatkoch tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce však takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja.
V mzdovej agende sa tieto dni evidujú ako pracovné dni. Nevzniká teda nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok (neaplikuje sa § 122 ods. 3 ZP). V tieto dni môžu byť otvorené aj obchody, a zamestnávateľ môže štandardne nariadiť prácu. Vďaka novele zákona o štátnych sviatkoch 1. september a 28. október nie sú od roku 2024 považované za dni pracovného pokoja a ani za sviatky v zmysle ustanovení Zákonníka práce.
Príklad: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nemá status sviatku z pohľadu Zákonníka práce.
Kedy je Práca vo Sviatok Povolená?
Práca vo sviatok nie je samozrejmosťou. Zákonník práce ju umožňuje iba vo výnimočných prípadoch, a keď k nej dôjde, musí byť zamestnanec náležite odmenený. Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja a väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu.
Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, ktoré sú nevyhnutné, napríklad:
- v nepretržitej prevádzke,
- pri strážení objektov,
- v zdravotníctve a sociálnych službách,
- v doprave,
- pri živelných pohromách a v iných mimoriadnych situáciách.
Pri maloobchodnom predaji cez vymedzené sviatky nemožno za žiadnych okolností nariadiť zamestnancovi prácu. Nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel. Zákon však aj v tomto prípade stanovuje výnimky, ako napr. maloobchodný predaj a s ním súvisiace práce:
- na čerpacích staniciach s palivami a mazivami,
- v lekárňach (predaj a výdaj liekov),
- na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach,
- predaj cestovných lístkov,
- predaj suvenírov,
- predaj kvetov (8. mája, 1. septembra a 1. novembra tiež predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta).
Zamestnanec má právo odmietnuť prácu vo sviatok, ak nespadá do zákonom stanovených výnimiek podľa § 94 Zákonníka práce. Ak práca nespadá do týchto výnimiek a zamestnanec s ňou nesúhlasí, nemôže mu ju zamestnávateľ jednostranne nariadiť.
Nárok na Mzdové Zvýhodnenie za Prácu vo Sviatok
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na dosiahnutú mzdu za vykonanú prácu + mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % priemerného zárobku (od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok.
Táto sadzba „100 % priemerného zárobku zamestnanca“ je spodnou minimálnou výškou nároku na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. V rámci mzdových podmienok je možné dohodnúť vyššie sadzby mzdového zvýhodnenia, prípadne diferencované sadzby mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok podľa konkrétneho dňa sviatku. Horná hranica mzdového zvýhodnenia nie je v Zákonníku práce stanovená.
Náhradné Voľno Namiesto Mzdového Zvýhodnenia
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, ale nemôže ho nariadiť. Na rozdiel od českej legislatívy, na Slovensku nemá náhradné voľno prednosť. Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť.
Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu, samozrejme, ostáva zachovaný.
Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna za prácu vo sviatok. Spojenie „jedna hodina“ vyjadruje len časový ekvivalent medzi dobou práce vo sviatok a trvaním čerpaného náhradného voľna, náhradné voľno je možné čerpať aj za zlomky hodín práce vo sviatok. Náhradné voľno si musí zamestnanec vyčerpať najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výkone práce, pokiaľ sa nedohodnú inak.
Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. U zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považuje za odpracovaný čas. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť zachovanie doterajšieho postupu, kedy sa aj u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou za čas čerpania náhradného voľna mesačná mzda kráti a zamestnancovi sa poskytuje náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Príklad: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň 7,5 hodiny. Za dobu práce v deň sviatku patrí podľa Zákonníka práce zamestnancovi dosiahnutá mzda + mzdové zvýhodnenie. Uvedený zamestnanec sa ale so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, náhradné voľno si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno, mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Špecifické Situácie a Prípady Nároku
Sviatok a Odmeňovanie za Neodpracovaný Čas
Ak zamestnanec nepracuje v obvyklý pracovný deň kvôli sviatku, ktorý pripadol na tento deň, zamestnancovi "prichádza" o mzdu. V takomto prípade, ak zamestnancovi ušla mzda, t.j. mal v ten deň pracovať, ale z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Pokiaľ ale zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať (napríklad sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni, alebo na sobotu či nedeľu pre zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom od pondelka do piatku), v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, respektíve náhradu mzdy za sviatok.
Príklad: Zamestnanec pracuje na 12-hodinové zmeny a má nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas. Na deň 1. september (sviatok) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.
Zamestnanci Odmeňovaní Mesačnou Mzdou
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval.
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. Ak sa takto dohodlo, zamestnanec za hodiny, ktoré neodpracoval kvôli sviatku, dostane náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Príklad 1: Zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou neodpracoval v dôsledku sviatku jeden deň. Keby nebol sviatok, bol by pracoval. Jeho mesačná mzda je 550 Eur. V kolektívnej ani pracovnej zmluve nie je dohodnuté krátenie mesačnej mzdy. V tomto prípade patrí zamestnancovi plná mesačná mzda vo výške 550 Eur, aj keď neodpracoval celý fond pracovného času.
Príklad 2: Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase 37,5 hodiny týždenne s mesačným platom 600 eur má v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie platu v prípade, ak nepracoval vo sviatok. Za tri neodpracované vianočné sviatky sa jeho mesačný plat zníži o podiel zodpovedajúci počtu neodpracovaných hodín. K zníženej mesačnej mzde však za dni sviatkov dostane náhradu ušlej mzdy vo výške svojho priemerného zárobku.
Vedúci Zamestnanci
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Ak sa takto dohodla mzda, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie ani na náhradné voľno. Okruh vedúcich zamestnancov je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce ako zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
Toto obmedzenie na vedúcich zamestnancov vychádza z predpokladu, že si prácu spravidla organizujú sami a vedia si vopred zohľadniť prípadnú prácu vo sviatok v ich dohodnutej mzde.
Zamestnanci vykonávajúci Domácku Prácu alebo Teleprácu
V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (práce pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (práce pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Ak nie sú nároky tejto skupiny zamestnancov osobitne dohodnuté, nárok na mzdové zvýhodnenie za prípadnú prácu vo sviatok nevznikne.
Začiatok a Koniec Sviatku pre Zamestnancov Pracujúcich na Zmeny
Pre pracoviská s nočnými zmenami sa sviatok začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Napríklad, ak ranná zmena nastupuje o 6:00, sviatok sa začína o 6:00 a končí sa 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok.
Príklad: Vo výrobnej továrni sú zavedené tri zmeny. Ranná zmena nastupuje o 6:00, obedná o 14:00 a nočná o 22:00. Na účely sviatku sa preto ako začiatok sviatku považuje začiatok prvej rannej zmeny, t. j. 6:00. Sviatok sa končí 9. mája o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9. mája bude mať celú smenu započítanú ako prácu vo sviatok.
