Mesto Levoča si v roku 2017 pripomenulo mimoriadne významné jubileum - 500. výročie inštalácie hlavného oltára Majstra Pavla, ktorý je dominantou miestnej Baziliky svätého Jakuba. Toto monumentálne dielo, považované za najvyšší gotický oltár na svete, bolo predmetom celoročných osláv, ktoré vyvrcholili sériou kultúrnych a spoločenských podujatí.
Oltár Majstra Pavla: Majestátne dielo neskorogotiky
Hlavný oltár Majstra Pavla v Bazilike svätého Jakuba v Levoči predstavuje vrcholné dielo neskorogotického rezbárstva. Jeho tvorba trvala deväť rokov a konečnú podobu získal v roku 1517. S úctyhodnou výškou 18,62 metra a šírkou 6,72 metra je právom považovaný za najvyšší neskorogotický oltár na svete. Je zhotovený z lipového dreva a Majster Pavol z Levoče, ktorý ho vytvoril, je považovaný za jedného z najväčších stredovekých umelcov Slovenska.
V oltárnej skrini sa nachádzajú tri hlavné sochy: Madona s dieťaťom, svätý Ján a svätý Jakub. V spodnej časti je situované detailné zobrazenie Poslednej večere. Hoci je oltár zasvätený svätému Jakubovi Apoštolovi, patrónovi mesta a kostola, v podstate je oltárom všetkých apoštolov.
Tajomná postava Majstra Pavla
Majster Pavol z Levoče bol podľa slov viceprimátora Levoče Jozefa Cvoligu tajomnou postavou. O jeho živote sa vie len veľmi málo; nie sú známe presné informácie o tom, ako vyzeral, kedy do Levoče prišiel ani kedy z nej odišiel. Existujú len záznamy, ktoré potvrdzujú jeho pôsobenie v meste okolo roku 1537. Nedostatočné informácie sú spôsobené aj tým, že levočský mestský archív vyhorel približne desať rokov po jeho smrti. Dodnes nie je ani presne určené, kde sa nachádza jeho hrob, hoci archeológovia naznačujú možnosť pochovania v hlavnej krypte Baziliky svätého Jakuba.
Oslavy 500. výročia: Dni Majstra Pavla v Levoči
Celoročné oslavy vyvrcholili centrálnymi kultúrnymi podujatiami s názvom Dni Majstra Pavla v Levoči, ktoré sa konali v júli 2017. Vrcholom osláv bol galavečer v Bazilike svätého Jakuba, ktorý sa uskutočnil v sobotu 22. júla 2017. Cieľom organizátorov bolo vzdať úctu Majstrovi Pavlovi a pripomenúť jeho prácu a prínos nielen pre Levoču, ale aj pre všetky obce a mestá, v ktorých jeho rezbárska dielňa zanechala stopu. Druhým zámerom bolo zábavnou a inovatívnou formou priniesť túto myšlienku ľuďom, či už sa zúčastnili priamo v bazilike, na námestí, alebo sledovali galavečer prostredníctvom priameho prenosu verejnoprávnej televízie.
Dejová línia programu sa niesla v znamení jednotlivých historických období, v rámci ktorých zohrával hlavný oltár dôležitú úlohu pre ľudí, ktorí sa k nemu prichádzali skloniť, pomodliť, utiekať alebo sa len pokochať jeho krásou. Každé z týchto období bolo reprezentované iným interpretom. O stredovekú atmosféru sa počas podujatia Tajomná Levoča starali umelci venujúci sa dobovej hudbe, tancu, šermu a divadlu.
Sprievodné programy a umelci
Námestie Majstra Pavla v Levoči sa premenilo na priestor pre umelcov, kde sa okrem iného uskutočnil aj rezbársky plenér. Súčasťou sprievodného programu boli zruční rezbári, ktorí pred budovou radnice vytvárali drevené sochy. Primátor Milan Majerský uviedol, že výsledkom ich práce bude betlehem, ktorý zostane mestu ako trvalá pamiatka. Rezbár Adam Bakoš vysvetlil, že na rozdiel od Majstra Pavla, ktorý pracoval s dlátami a ručne, moderné techniky ako motorové píly umožňujú dokončiť 90-95 percent sochy.
Okrem rezbárov sa v historickom meste počas týždňa predstavili aj ďalší umelci, vrátane maliarov, spevákov a hercov, čím sa obohatil kultúrny program. Medzi zvučnými menami vystupujúcich interpretov boli napríklad kapela S hudbou vesmírnou, speváčka Dominika Mirgová, Václav Neckař, David Koller, Hudba z Marsu, Korben Dallas, Katka Knechtová či Marián Čekovský. Nechýbali ani domáce folklórne súbory FS Levočan a DFS Levočanik, a skupina Šaman. Svetelno-akrobatické vystúpenie predviedol cirkus Argolla. Program pre deti zabezpečovalo bábkové Drevené divadlo z historickej maringotky, kúzelník Volf a Sranda banda.
Súčasťou podujatia Tajomná Levoča bol aj videomapping - premietanie na zvonici historickej radnice, ktoré sa konalo dvakrát v piatok a dvakrát v sobotu vo večerných hodinách.
Uznanie a pamiatkové prvky
Na počesť Majstra Pavla a 500. výročia jeho diela bola vyrazená špeciálna strieborná eurominca v hodnote 20 eur. Mincovňa v Kremnici vyrobila náklad 9 100 kusov tejto pamätnej mince. Slovenská pošta sa k oslavám pridala vydaním pamätnej poštovej známky, ktorá bola zasadená do najväčšieho hárka na svete vytvoreného rytinou v oceli. Hárok mal rozmery 200 x 130 mm, pričom samotná známka bola veľká 54,4 x 44,4 mm. Pracovný návrh vytvoril Vladislav Rostoka a do finálnej podoby ju vyryl František Horniak.
Reštaurovanie a ochrana diela UNESCO
V minulosti bol oltár napadnutý červotočom a hrozilo jeho zrútenie. V rokoch 1952-1954 prešiel rozsiahlou reštauráciou pod vedením bratov Kotrbovcov, pričom bol prvýkrát po svojej inštalácii rozobratý. Posledný veľký zásah na tomto umeleckom diele sa začal v roku 2012 a trval takmer tri roky, kým pamiatka dostala pôvodný vzhľad. V roku 2009 bol chrám Baziliky svätého Jakuba zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO ako súčasť súboru "Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia", čo podčiarkuje jeho mimoriadnu kultúrnu a historickú hodnotu.
Medzinárodný význam a odmietnuté ponuky
Primátor Levoče Milan Majerský zdôraznil, že „Ľudia z celého sveta musia vedieť, že sa tu nachádza najvyšší gotický oltár na svete.“ Podľa viceprimátora Jozefa Cvoligu je Majster Pavol známy v susediacich štátoch a prekvapivo aj za oceánom, hoci v nemecky hovoriacich krajinách už nie. V minulosti prišli do Levoče rôzne ponuky na odkúpenie oltára, najmä z USA a Kanady. Levočania ich však odmietli, napriek tomu, že išlo o taký veľký obnos peňazí, ktorý by dokázal obnoviť celý hradobný systém mesta. Toto rozhodnutie svedčí o hlbokej úcte a významu, ktorý obyvatelia Levoče pripisujú tomuto neoceniteľnému dielu.