Krst je jednou z najdôležitejších sviatostí v kresťanstve a predstavuje symbolické očistenie od hriechov a vstup do kresťanského spoločenstva. Táto sviatosť je sprevádzaná množstvom tradícií a symbolických gest, ktoré sú dôležité nielen pre cirkev, ale aj pre rodinu a celú komunitu. V mnohých rodinách sa po narodení dieťatka automaticky plánuje jeho pokrstenie.
Význam a podstata krstu v kresťanstve
Definícia a duchovný význam krstu
V kresťanstve sa krst považuje za prvý krok vo viere. Je to okamih, keď sa človek stáva členom Cirkvi a prijíma Božiu milosť. Krst je tiež symbolom duchovného znovuzrodenia, ktoré predstavuje nový začiatok v živote veriaceho. Tento akt má hlboký duchovný význam a jeho koreň siaha až do čias Ježiša Krista, ktorý sám prijal krst od Jána Krstiteľa.
Sviatosť krstu je základnou bránou celého kresťanstva a prvou sviatosťou iniciácie, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam, ako sú birmovanie a Eucharistia. Bez krstu nie je možné prijať ostatné spomenuté sviatosti. Krst sa nazýva aj „kúpeľ znovuzrodenia“, pretože človek vzišiel z vody a Ducha Svätého.
Účel krstu spočíva v zmytí dedičných hriechov a odpustení osobných hriechov. Vďaka tomu sa veriaci človek môže zblížiť s Kristom a získať večný život v nebi. Sviatosť krstu je veľmi dôležitá, pretože skrz ňu sa k nám dostáva Boh fyzickým spôsobom. Sám Ježiš bol pokrstený po svojom zmŕtvychvstaní a prikázal svojim učeníkom, aby aj oni využili akt krstu.
Pri krste sa stávame údmi Kristovho tela, bratmi a sestrami nášho Spasiteľa a Božími deťmi. Sme oslobodení od hriechu, vytrhnutí z moci smrti a od tohto okamihu sme predurčení k životu v radosti vykúpených. Byť pokrstený znamená ponoriť svoj osobný životný príbeh do prúdu Božej lásky. Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, charakter, ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult, a preto nemožno krst opakovať.
Symbolika krstu a jeho prvky
Krst v kresťanskej tradícii je spojený s mnohými symbolmi a rituálmi, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od cirkevného spoločenstva a kultúry. Medzi najdôležitejšie symboly patrí:
- Voda - symbolizuje očistenie, nový život a duchovnú obnovu. Používa sa na polievanie hlavy alebo ponorenie krstenca. Sám akt krstu je symbolickým ponorením do vody, ktoré vyjadruje očistenie a nový život. Voda symbolizuje nielen obmytie od hriechov, ale aj nový život v Kristovi. Krstné obmytie je znamením, že Kristus zvíťazil nad zlom a smrťou.
- Kríž - krst sa často začína znamením kríža, ktorý je základným kresťanským symbolom spásy a ochrany. Krížik sa často spája s kresťanskou vierou a ukrižovaním Ježiša Krista, ktorý sa obetoval za hriechy ľudstva. Predstavuje utrpenie, mučenie, obetu, bolesť, strach a spásu.
- Kresťanská svieca - symbolizuje Krista ako svetlo sveta, ktoré vedie veriaceho na jeho duchovnej ceste. Sviečka zapálená od veľkonočnej sviece znamená, že Kristus pokrsteného osvietil. Veľkonočná svieca symbolizuje zmŕtvychvstalého Krista a zapálená krstná svieca naznačuje, že dieťa prijíma nadprirodzený Boží život.
- Krstná košieľka - symbol čistoty a nového začiatku, nevinnosti a duchovnej obnovy. Zvyčajne je biela, čo vyjadruje čistotu a bezhriešnosť duše, ktorá vstupuje do nového života s Bohom. Biela farba je tiež pripomienkou vzkriesenia Krista, ktorý porazil smrť a priniesol večný život. Košieľka sa často vyšíva alebo zdobí rôznymi symbolmi, ako sú kríže, holubice alebo mená krstencov. Niektoré rodiny majú tradíciu odovzdávať krstnú košieľku z generácie na generáciu, čo pridáva tomuto symbolu ďalší rozmer, vyjadrujúci spojenie medzi predkami a novými generáciami. Krstná košieľka nielen zdôrazňuje duchovný význam obradu, ale aj spája rodinu a komunitu okolo nového člena. Predstavuje tiež požehnanie a prianie pre nového kresťana, aby žil svoj život v čistote a pravde viery.
Udeľovanie sviatosti krstu
Kto môže byť pokrstený a forma krstu
Krst je schopný prijať každý dosiaľ nepokrstený človek. Jediným predpokladom krstu je viera, ktorá sa pri krste musí verejne vyznať. V prípade malých detí vyznávajú vieru ich rodičia ako zástupcovia. Človek, ktorý už užíva rozum, musí pred prijatím sviatosti krstu absolvovať náležitú prípravu o základoch viery (katechumenát).
Klasická forma krstu prebieha tak, že ten, kto prijíma krst, sa tri razy ponorí do krstnej vody. Väčšinou sa však tomu, kto prijíma krst, tri razy leje voda na hlavu, pričom ten, kto udeľuje krst, hovorí: „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Voda symbolizuje očistenie a nový život. Krst, ktorý sa udeľuje v „mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ vodou, je viac ako znakom obrátenia a pokánia. Je to nový život v Kristovi. A preto ešte nasleduje pomazanie olejom, oblečenie bieleho rúcha a zapálenie krstnej sviece.
V dobách počiatku kresťanstva sa krst vykonával doslova ponorením do vody, neskôr sa v niektorých cirkvách (napr. v rímskokatolíckej) zmenil na poliatie vodou. Dôvod zmeny bol aj v tom, že pôvodne sa krstili prevažne dospelí ľudia. K sprievodným obradom patrí zrieknutie sa zlého ducha, vyznanie viery, prijatie tzv. svetla Kristovho a symbol bieleho rúcha.
Riadny a mimoriadny vysluhovateľ krstu
Riadnym vysluhovateľom krstu je biskup, kňaz alebo diakon. Mimoriadnym vysluhovateľom je každý človek, ktorý má úmysel krstiť. V prípade hroziacej smrti môže krstiť prakticky ktokoľvek (aj neveriaci), musí však v sebe vzbudiť vnútorný úmysel správne a vážne udeliť sviatosť krstu. Jedine sám seba nemôže človek pokrstiť. Ako matéria sa v takomto prípade použije akákoľvek voda, ak nie je prístup k svätenej vode. Dôležité je tiež trojité liatie na hlavu krstenca a vyrieknutie správnej trojičnej formulky: "(Meno krsteného), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého."
Špecifické aspekty krstu
- Krst krvi: Tí, čo podstúpia smrť pre vieru, teda mučeníci, ktorí zomreli ako nepokrstení za pevnú vieru v Ježiša Krista, sú považovaní za „pokrstených“ krstom krvi.
- Krst túžby: Katechumenom, ktorí zomrú pred krstom, zaisťuje spásu ich vnútorná túžba prijať krst, pričom sa snažili žiť život v zhode s evanjeliom. Sú duchovne pokrstení v okamihu smrti svojou túžbou, založenou na úprimnom prianí dať sa pokrstiť.
- Podmienečný krst: V niektorých prípadoch, keď nie je možné doložiť hodnoverné svedectvo o krste, alebo krst nastal nesprávnou formou, alebo v prípadoch, kedy nie je isté, či je človek pokrstený, môže mu byť udelený tzv. podmienečný krst.
Krst detí: Argumenty a prax
Prečo Cirkev krstí malé deti (katolícky pohľad)
Katolícka cirkev sa od svojho počiatku drží tradície krstiť malé deti. Má to jediný dôvod: skôr ako sa my rozhodneme pre Boha, Boh sa už dávno rozhodol pre nás. Krst je teda milosť, nezaslúžený dar Boha, ktorý sa nás bezvýhradne ujíma. U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek sa rodí s dedičným hriechom, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste.
Dieťa pri krste prijíma Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. Krstom zverujete svoje dieťa do Božej starostlivosti a ochrany, čím získava vyšší, Boží život. Jedným z hlavných účinkov krstu je zmytie dedičného hriechu. Toto sa netýka osobného hriechu dieťaťa, ale skôr skutočnosti, že sa rodí do hriešneho ľudstva a má v sebe sklon konať zlo. Krst je znamením víťazstva Krista nad zlom a pokušením.
Pokrstené dieťa prijíma posväcujúcu milosť, ktorá mu pomáha veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho prostredníctvom božských cností (teologálnych); žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého pomocou jeho darov; a rásť v dobrom prostredníctvom morálnych cností. Novým narodením v krste sa dieťa stáva členom Kristovej cirkvi, žije v Kristovi, stáva sa novým stvorením a prijíma Božie synovstvo.
Veriaci rodičia, ktorí si želajú pre svoje dieťa to najlepšie, žiadajú krst, v ktorom sa dieťa vyslobodzuje z vplyvu dedičného hriechu a z moci smrti. Krst detí predpokladá, že kresťanskí rodičia budú pokrstené dieťa uvádzať do viery a do kresťanského života. Ten, kto dieťaťu odopiera krst pre nesprávne chápanú liberálnosť, dopúšťa sa na ňom bezprávia. Tak ako nemožno dieťaťu odoprieť lásku, pre ktorú sa samo tiež dokáže rozhodnúť až neskôr, nemali by veriaci rodičia odopierať svojmu dieťaťu Božiu milosť v krste.
Ak bol niekto pokrstený ako malé dieťa, musí svoj krst neskôr „ratifikovať“ vlastným životom, to znamená, že musí k nemu povedať zo svojej vôle svoje „áno“, aby mohol začať prinášať ovocie. Krst však nemožno nikomu nanútiť.
Historická prax a biblické odkazy pre krst detí
Za krst detí hovorí prax katolíckej, pravoslávnej, starokatolíckej, anglikánskej a niektorých protestantských cirkví (napr. luteránskych). Tiež to dokazuje stať zo Skutkov svätých apoštolov 16, 33: „V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci (aj deti).“ V učení cirkví, ktoré krstia deti, sa na základe tohto verša usúdilo, že slovné spojenie "i všetci jeho domáci" zahŕňa aj deti (novorodencov).
Na Východe sa viera nevníma tak striktne racionalisticky, ale skôr ako život v Kristovi a podľa Krista, účasť na živote Cirkvi ako Kristovho tela. Ak teda rodičia žijú v Cirkvi (v Kristovi), prirodzene vierou žije celá rodina a celá rodina má účasť na živote v Kristovi, preto je krst detí vnímaný ako prirodzená záležitosť.
Argumenty proti krstu detí
Podľa tých, ktorí odmietajú krst detí (napr. baptisti a iné evanjelikálne a letničné cirkvi), mal byť človek najskôr rozhodnutý ísť za Kristom, nasledovať jeho učenie a prijať odpustenie hriechov, až potom mohol byť pokrstený. Odkazujú sa na Marek 16, 16: „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený.“ Krst bol súčasne verejným vyznaním vnútorného presvedčenia a viery v Krista. Tieto cirkvi zároveň sa odvolávajú na biblický verš o rozhodnutí eunucha pokrstiť sa (Sk. ap. 8, 36 - 38).
Do cirkvi by mal človek vstúpiť iba na základe slobodného rozhodnutia. Bez viery krst nemá význam, preto odmietli krstiť novorodencov. Podľa tohto názoru, krst detí nezapadá do biblickej definície krstu ani biblického spôsobu krstu. Malé dieťa ešte nedokáže uveriť v Krista ani uskutočniť vedomé rozhodnutie o poslušnosti Kristovi. V Biblii nie je zaznamenaný žiadny krst detí. Krstom detí sa vlastne začal používať spôsob krstu kropením a polievaním, keďže je nerozumné a nebezpečné ponárať dieťa pod vodu.
Mnoho kresťanov, ktorí praktizujú krst detí, koná tak kvôli tomu, že ho chápu ako novú zmluvu ekvivalentnú s obriezkou. Tento pohľad je však nebiblický, keďže Nový zákon nikde nespája krst a obriezku ani nepopisuje krst ako znamenie Novej zmluvy. Krst človeka nespasí; pokiaľ človek najprv neuveril Kristovi vierou na spasenie, krst je bezvýznamný. Krst vo vode ponorením je krokom poslušnosti, ktorý sa má vykonať po získaní spasenia ako verejné vyznanie viery v Krista a stotožnenia sa s Ním. Ak si kresťanskí rodičia želajú zasvätiť svoje dieťa Kristovi, potom je služba zasvätenia dieťaťa úplne v poriadku.
Rozdiely v praxi Východných cirkví
Východné cirkvi si v prevažnej miere ponechali pôvodnú prax krstu ponorením, a to aj pri malých deťoch. Zároveň si ponechali pôvodnú prax udeľovania všetkých troch iniciačných sviatostí spolu - teda krstu, myropomazania (birmovania) a eucharistie. Niektoré východné katolícke cirkvi od krstu ponorením pod vplyvom latinizácie upustili, rovnako ako od spoločného udeľovania troch iniciačných sviatostí, ale dnes sa táto prax obnovuje (napr. v Gréckokatolíckej cirkvi).
V minulosti sa krstilo prevažne na veľké sviatky, v byzantskom obrade to bolo najmä na Paschu (Veľkú noc), niekedy tiež na Bohozjavenie a Zostúpenie Svätého Ducha. Najčastejšie sa krstilo na Veľkú sobotu večer počas večierne s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Krstilo sa mimo chrámu, v baptistériu. Čítania a bohoslužobné texty tejto bohoslužby poukazujú na teologické spojenie krstu a Paschy, ktoré je vo východných cirkvách veľmi silné. Dnes sa väčšinou krstia deti zhruba na 40. deň po narodení, prípadne na meniny, alebo v deň, kedy ich rodičia prinesú do chrámu.
Praktické aspekty krstu detí v Katolíckej cirkvi
Podmienky pre rodičov
O krst dieťaťa majú vždy žiadať rodičia dieťaťa, prípadne jeden z nich. V prípade, že o krst žiadajú starí rodičia alebo príbuzní, duchovný pastier rozhodne o prislúžení krstu na základe posúdenia predpokladov pre krst a výchovu dieťaťa v rodine a v spolupráci s cirkvou. V každom prípade do 15 rokov dieťaťa je potrebný súhlas zákonného zástupcu.
Kľúčové požiadavky na krst dieťaťa v Katolíckej cirkvi:
- Súhlas rodičov: Aspoň jeden z rodičov alebo zákonný zástupca musí súhlasiť s krstom.
- Nádej na kresťanskú výchovu: Musí existovať opodstatnená nádej, že dieťa bude vychovávané v katolíckom náboženstve. Ak taká nádej úplne chýba, krst sa má odložiť a rodičom sa vysvetlí dôvod.
- Včasnosť: Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života.
Krstní rodičia: Úloha a podmienky
Krstnými rodičmi môžu byť jedna alebo dve osoby - muž a žena (manželský pár alebo aj dve rôzne osoby). Tí prijímajú zodpovednosť za výchovu dieťaťa v kresťanskom duchu a sprevádzajú pokrsteného v duchovnom živote. Ich úlohou je byť pre dieťa príkladom, pomáhať mu v kresťanskom živote, motivovať ho k návšteve kostola a pristupovaniu k sviatostiam. Krstným rodičom sa stávajú duchovnými rodičmi, ktorí sľubujú byť rovnocenným pomocníkom rodičom v kresťanskej výchove.
Podmienkou vyslúženia sviatosti krstu je prítomnosť aspoň jedného krstného rodiča. Musia byť pokrstení, birmovaní a žiť v súlade s vierou Cirkvi. Nemali by byť pod cirkevným trestom (napr. exkomunikáciou, interdiktom) a nesmú viesť verejne hriešny život (napr. žiť v neprávoplatnom manželstve alebo v konkubináte). Ak je slobodný, nemôže žiť vo voľnom partnerskom zväzku. Ak je rozvedený a nežije v ďalšom zväzku, musí mať od svojho biskupa povolenie pristupovať k sviatostiam.
Ďalšie podmienky pre krstného rodiča v Katolíckej cirkvi:
- Vek: Má najmenej 16 rokov (prípadne iný vek stanovený biskupom alebo farárom).
- Sviatosti: Má prijaté všetky iniciačné sviatosti - krst, prvé sväté prijímanie a birmovku.
- Vzťah k dieťaťu: Nemôže byť rodičom krstenca.
- Vierovyznanie: Musí byť katolík. Nekatolík môže byť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu.
Výnimočne môže byť pri krste aj tzv. svedok krstu - ďalšia osoba, ktorú by si rodičia priali ako krstnú mamu či otca, no nespĺňa podmienky pre krstného rodiča.
Príprava a potrebné dokumenty
Pred samotným krstom je dôležité absolvovať predkrstovú náuku na príslušnej fare. Rodičia a krstní rodičia sú povinní absolvovať túto náuku, na ktorej sa dozvedia o význame sviatosti a záväzkoch s ňou spojenými. Prípravu je možné absolvovať aj v inej farnosti s vyžiadaním potvrdenia o absolvovaní krstnej náuky.
Potrebné dokumenty pre nahlásenie krstu:
- Občiansky preukaz rodičov.
- Rodný list dieťaťa.
- Sobášny list rodičov (ak neboli zosobášení vo farnosti, kde žiadajú krst).
- Krstné listy rodičov (ak sú pokrstení).
- Krstné listy krstných rodičov a potvrdenie o birmovke.
- V prípade krstu v inej farnosti ako je bydlisko rodičov, písomný súhlas miestneho farára.
Na samotný obrad krstu si rodičia donesú okrem dieťaťa aj krstnú sviecu a krstnú košieľku. O krste sa vystavuje krstný list, ktorý osvedčuje, že dieťa je zapísané do knihy krstov danej farskej úradu alebo cirkevného zboru.
Samotný krstný obrad zvyčajne trvá okolo 30 minút. Rodičia by sa mali do neho aktívne zapájať odpovedaním na otázky kňaza, napríklad: "Aké meno dávate svojmu dieťaťu?", "Čo žiadate od Cirkvi pre svoje dieťa?". Obrad obsahuje čítanie Božieho slova, zrieknutie sa zlého ducha a vyznanie viery, kde rodičia a krstní rodičia odpovedajú "Zriekam" a "Verím". Nasleduje samotný obrad pomazania olejom a krst vyliatím svätenej vody na hlavičku s formulou "Ja ťa krstím v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého." Na záver nasleduje požehnanie dieťaťa, rodičov a krstných rodičov.
Krst detí v krízovom manželstve
Situácia, keď rodičia dieťaťa nie sú sobášení v kostole, môže byť pri krste problematická. Väčšina kňazov povzbudí rodičov k tomu, aby porozmýšľali nad svadbou, ak chcú svoje dieťa viesť vo viere a ísť mu príkladom. Ak existuje vážna prekážka, ktorá rodičom neumožňuje vziať sa cirkevne (napríklad jeden z rodičov bol v minulosti sobášený v kostole s iným partnerom a toto manželstvo pred Cirkvou stále trvá), nemal by byť dôvod takýmto rodičom krstenie dieťaťa odmietnuť.
V takom prípade sa od rodičov žijúcich v civilnom zväzku alebo v konkubináte, ktorí nemajú kánonické prekážky k uzatvoreniu sviatostného manželstva, vyžaduje písomné osvedčenie, že sa zaväzujú vychovávať dieťa v katolíckej viere. Podobné písomné osvedčenie sa vyžaduje aj od krstných rodičov. Pokiaľ však zjavne neexistuje nádej na katolícku výchovu dieťaťa, krst sa má odložiť. Kňaz sa má postarať, aby rodičia boli náležite pripravení na sviatosť krstu a záväzky s ňou spojené.
Význam krstného mena
Je vhodné, aby rodičia vybrali meno pre svoje dieťa zo zoznamu svätých alebo blahoslavených, aby dieťa malo v nich vzor a svojho nebeského patróna. Menom, ktoré dostávame pri krste, nám Boh hovorí: „Po mene ťa zavolám, ty si môj“ (Iz 43,1). Pri krste sa človek nerozplýva v nejakom anonymnom božstve, ale ním sa práve potvrdzuje jeho jedinečnosť. Dostať pri krste určité meno znamená, že Boh ma pozná; povedal mi svoje „áno“ a navždy ma prijíma v mojej nezameniteľnej individuálnosti.
Krst detí v Evanjelickej cirkvi a. v. (ECAV)
Podmienky krstu dojčiat v ECAV
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) pristupuje k sviatosti krstu s podobnými princípmi, avšak s drobnými odlišnosťami v praxi:
- Žiadosť rodičov: O krst dieťaťa musia požiadať rodičia, alebo aspoň jeden rodič osobne.
- Pastorálny rozhovor: Duchovný pastier je povinný viesť s rodičmi a krstnými rodičmi rozhovor o význame, zmysle a záväznosti krstu. Zistí, či sú rodičia pokrstení, konfirmovaní a cirkevne sobášení. Ak tieto podmienky nespĺňajú, vedie ich k tomu, aby najprv oni sami boli pokrstení a ich manželstvo požehnané.
- Písomné právo na výchovu: Krst sa neprislúži, ak aspoň jeden z rodičov nebude pokrstený a ak krstní rodičia nedostanú od rodičov písomné právo vychovávať dieťa vo viere.
- Prítomnosť: Pri výkone krstu musia byť osobne prítomní rodičia i krstní rodičia, s výnimkou veľmi vážnych prípadov.
V prípade krstu detí do konfirmačného veku platia analogické podmienky. Pri krste mládeže a dospelých je potrebná predchádzajúca príprava a úlohu krstných rodičov nahradia dvaja svedkovia.
Požiadavky na krstných rodičov v ECAV
Krstní rodičia v ECAV majú byť zásadne evanjelici a. v. V prípade závažných dôvodov môže byť jeden z krstných rodičov členom inej kresťanskej cirkvi (musí byť pokrstený). Krstní rodičia a. v. musia byť pokrstení a konfirmovaní, v prípade manželov aj cirkevne sobášení. Krstným rodičom nemôže byť ten, kto nemá vlastné pokrstené deti. Ak rodina trvá na krstných rodičoch, ktorí nespĺňajú podmienky, kňaz navrhne ďalších členov cirkevného zboru.
V katolíckom obrade pokrstený, ktorý patrí do inej kresťanskej cirkvi (evanjelici, reformovaní...), môže byť pri krste iba svedkom, a to iba spolu s katolíckym krstným rodičom.
Oslava krstín
Po obrade krstu býva zvykom zorganizovať slávnostný obed alebo posedenie s rodinou a blízkymi. Oslava krstu je prvým veľkým spoločenským stretnutím dieťaťa s rodinou a predstavuje príležitosť na darovanie symbolických aj praktických vecí. Oslavy krstín sa môžu konať takmer na akomkoľvek mieste, ideálne blízko miesta, kde sa koná krst, aby sa zachoval duchovný rozmer udalosti. Vhodnými miestami sú kostol, domov alebo reštaurácia. Krst je stále formálna udalosť, a preto by sa hostia mali slušne a vhodne obliecť.
Vhodné dary na krstiny
Pri výbere darčekov sa často siahne po šperkoch, praktických veciach pre dieťa (kočík, autosedačka, stolička), fotoalbumoch, personalizovaných predmetoch alebo symbolických daroch. Krížik je tiež úžasný darček pre novorodeniatko, ktoré chcete uchrániť pred všetkým zlým. Medzi obľúbené dary patria:
- Zlaté a strieborné retiazky, prstene, náušnice, náramky a náhrdelníky.
- Kočík, autosedačka, stolička.
- Fotoalbum alebo fotka krstenca v rámiku, otlačok ruky alebo nohy do sadrovej hmoty.
- Vkladná knižka.
- Posteľná bielizeň s výšivkou.
- Ikona zobrazujúca osobnú patrónku/patróna dieťaťa.
- Detský príbor, veľký darčekový kôš.
- Knižky, tematická torta.
Kedysi bolo zvykom, že krstní rodičia dievčatku kupovali náušnice a chlapčekovi retiazku.