Kostol svätého Martina v Lipanoch, zasvätený svätému biskupovi Martinovi z Tours, predstavuje významnú historickú a architektonickú dominantu mesta. Jeho počiatky siahajú hlboko do stredoveku a jeho existencia je úzko spätá s vývojom farnosti a mesta Lipany. V priebehu storočí prešiel kostol mnohými zmenami, prestavbami a rekonštrukciami, ktoré formovali jeho súčasnú podobu a uchovali cenné umelecké diela.
História a Vývoj Farnosti
Počiatky farnosti v Lipanoch sa spájajú s prvou písomnou zmienkou o meste z roku 1312, v ktorej sa spomína farár Henrich z Lipian (de Septem Thyliis). Na základe písomností z obdobia rokov 1315 až 1330 sa dá predpokladať, že osada Siedmich líp už ako farnosť zohrávala svoju úlohu vo vicearchidiakonáte v roku 1302 i skôr. S existenciou farnosti možno rátať aj s existenciou kostola, pričom za jeho zakladateľa sa považuje Rikolf II. z Kamenice, ktorý zomrel v roku 1360. Do tohto mesta sa sídlo správy panstva presťahovalo z hradu nad obcou Kamenica. Dôvodom bola významná poloha mesta na veľkej obchodnej ceste, ktorá sa rozvetvovala v oblasti doliny rieky Torysa smerom do Starej Ľubovne a Lipianskym potokom do sedla a do doliny Popradu pri Plavči.
Kostol bol postavený na prelome 13. - 14. storočia v neskororománskom slohu v centre vtedajšej osady a bol majetkom pánov z Kamenického hradu. Patrocínium svätého Martina z Tours je doložené už v tom čase. Panská oblasť bola spojená s tromi významnými uhorskými rodmi - najprv v stredoveku s Tarczayovcami, neskôr od 17. storočia s Dežöfiovcami a nakoniec so Szirmayovcami.
Architektonické Fázy a Prestavby
V priebehu storočí kostol menil svoju podobu. Pravdepodobný prvý pôdorys z obdobia 1300 až 1320 sa skladal z hlavnej lode, presbytéria, chóru, sakristie a veže. Strop kostola nemal gotické klenby ako dnes, ale bol rovný, vytvorený z drevených trámov a drevenej výplne, čím hlavná loď pôsobila vizuálne mohutnejšie.
V testamente Tomáša Tarcaia z roku 1490 sa nachádza zmienka o existencii kaplnky sv. Tomáša apoštola, ktorá bola pristavená k južnej stene kostola a v minulosti mohla slúžiť ako baptistérium. Mikuláš Tarcai, syn Tomáša Tarcaia, sa zaslúžil o jednu z najväčších prestavieb kostola. V období rokov 1513 až 1519 bol drevený strop v lodi presbytéria zamenený za kamenné rebrá a rovnako boli vybudované krížové klenby pod chórom. Z tohto obdobia pochádza aj organová empora, ktorej priečelie je zdobené erbom rodu Tarczayovcov.
Po vymretí rodu Tarczayovcov v roku 1576 daroval kráľ Ferdinand I. Habsburský majetky, kostol a celú farnosť Jánovi Dežöfimu (Dessewffymu de Czernek). V tomto období sa v krajine šírila reformácia a obyvatelia Lipian sa okolo roku 1589 stali väčšinou evanjelikmi. Farnosť aj kostol boli spravované evanjelickými farármi. Kostol bol považovaný za evanjelický hneď trikrát, a to v období 1598 - 1672, 1680 - 1691 a 1693 - 1748. Definitívny obrat a návrat do katolíckej cirkvi nastal dňa 17. marca 1748. Pod tlakom rodiny Tomáša Širmaia (Szirmaya) a Štefana Dežöfiho sa počas rekatolizácie Lipany stali katolíckym mestom. Na počesť tohto návratu dala Klára Širmaiová (rod. Barkoczyová) pribudovať k severnej stene kostola kaplnku svätého Kríža v barokovo-rokokovom slohu, ktorá sa neskôr stala pohrebnou kaplnkou rodu Desewffy. Z tohto obdobia pochádzajú aj pribudované vchody do kostola zo severnej a južnej strany.
Rozsiahle Opravy a Rekonštrukcie
V rokoch 1851 - 1855 sa vykonali opravné práce farského kostola. Správca farnosti Jozef Gurkay nechal premiestniť oltár v kaplnke sv. Kríža, premiestnil sochy a epitafy, ktoré boli umiestnené na zemi, a nechal ich primurovať k stene. Zároveň boli odkryté hroby. V tomto období bol do podstavca oltára v kaplnke sv. Kríža zapracovaný Boží hrob - plastika tela Krista uložená v hrobe. Veža kostola prešla ďalšou opravou v roku 1937, ktorú na základe výberu mestskou radou vykonal Maximilián Hudy z Lipian.
Po Druhom vatikánskom koncile, v 70. rokoch 20. storočia, bol interiér chrámu upravený podľa dekrétov koncilu, čo znamenalo, že obrady sa otočili smerom k ľudu. Kostol taktiež prešiel kompletnou rekonštrukciou interiéru aj exteriéru. Zaslúžil sa o to dekan Toryského dekanátu, Pavol Dráb, z darov veriacich. V rámci vonkajších prác bola osekaná omietka do muriva a daná nová omietka, vymenila sa krytina veže z pôvodnej plechovej za medenú. Interiér kostola prešiel značnou obnovou: zväčšil sa otvor do severnej kaplnky, kaplnka sa sprístupnila aj vchodom cez kostolnú vežu, bolo inštalované elektrické vykurovanie, položená mramorová dlažba, vymenený pôvodný organ za nový - elektrický, bola odstránená kazateľnica z ľavej strany oblúka presbytéria, umiestnený drevený stôl a kazateľnica pred hlavný oltár smerom k ľudu.
Koncom 20. a začiatkom 21. storočia (2005 - 2007) prešiel kostol ďalšou rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou interiéru a exteriéru. Zaslúžil sa o to farár Vladimír Šosták. V roku 2004 sa farská hospodárska rada spolu so stavebnou komisiou zaoberala obnovou farského chrámu poznamenaného vlhkosťou, chýbajúcim vykurovaním a nedostatočným vetraním. Rekonštrukcia zahŕňala nasledovné: nanovo bola vyriešená svätyňa chrámu, podlahové kúrenie, orezanie a vyleštenie dlažby a zakúpenie novej (svätyňa, stredný pás a severná kaplnka), nové diaľkovo ovládané okná, inštalácia vzduchotechniky, nová elektroinštalácia a vnútorné osvetlenie, renovácia a sanácia vnútorných stien, rekonštrukcia chóru s novým schodišťom a zábradlím, odstránenie starých náterov, vymaľovanie kostola a rekonštrukcia obrazov štyroch evanjelistov, renovácia portálov, nová vonkajšia fasáda, nové latovanie strechy, nová strešná krytina, nové dažďové žľaby a zvody, nové lavice, nové južné a sakristiové dvere, nový nábytok sakristie a iné drevené doplnky, nový kamenný oltár a ambona. V roku 2009 sa zrealizovala inštalácia nového zvona a vonkajšieho osvetlenia. Celkové náklady rekonštrukcie dosiahli 7 190 000 Sk.
Architektúra a Súčasná Podoba
Kostol je obkolesený zeleňou - malým parkom so starobylou lipou, ale aj novšou panelovou výstavbou s alejami líp. Na kostolnom nádvorí sú umiestnené sochy svätého Júdu a Floriána. V roku 2012, pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o meste, pribudla na nádvorí socha svätého Martina z umelého kameňa.
Chrám je jednoloďový s pravouhlo zakončenou štvorcovou svätyňou, jednou vežou, dvoma kaplnkami, dvoma vstupnými portálmi a dobudovanou sakristiou k svätyni. V priebehu svojej existencie viackrát zmenil svoju podobu. Neskôr boli ku kostolu pristavené dve kaplnky z južnej a severnej strany a dva vstupné renesančné portály. V roku 1513 dalmátsky kamenár a staviteľ Vincent z Dubrovníka (z Ragusy) vybudoval pod vedením Jána z Prešova dva portály, pastofórium a pätky klenieb. Južný portál je neúplný, ale zachoval sa nápis na nadpraží, podľa ktorého je možné usúdiť, že autorom portálu bol Vincent z Dubrovníka. Západný portál má bohato profilovanú archivoltu v tvare poloblúka s reliéfom dvoch putti s erbom.
Veža pôvodne nebola súčasťou kostola, ten bol k nej pribudovaný neskôr. Stojí na severozápadnej strane mimo osi stavby a je najstarším objektom kostola. Po podstrešie je vysoká 30 metrov a jej múry majú hrúbku 175 cm. Má gotický vstup a štrbinové okná, ktoré slúžili ako strielne. Dnes možno zo severnej strany vidieť tri štrbinové okná umiestnené nad sebou a jedno oblúkové okno, nad ktorým sú umiestnené hodiny z každej strany veže. Pôvodne plnila funkciu strážnej veže a bola pozorovateľňou medzi Kamenickým hradom a pevnosťami navôkol.
Lipiansky erb, vytvorený Zdenkom G. Alexym v roku 2002 pre obnovené dekanáty košickej diecézy, obsahuje strieborno-zlaté vlny a motív sv. Martina - na erbe je vyobrazený meč a svätcov plášť.
Interiér Kostola a Umelecké Diela
Presbytérium
Presbytérium je zaklenuté jedným poľom neskorogotickej krížovej klenby a má štvorcový pôdorys. Jednoduché rebrá, podsekávané ostrohové konzoly a konzoly s listovým ornamentom sú datované okolo roku 1480. V strede kríženia rebier možno nájsť svorník s reliéfom Baránka. Na východnej strane presbytéria sa nachádzajú neskorogotické okná s kružbou, na západnej strane sa však zachovali iba tvary lomených okien. V presbytériu je situovaných niekoľko svätostánkov. V strede pod oltárnou skriňou sa nachádza drevený svätostánok. Výklenok starobylého svätostánku, zakrytý železnou tepanou mriežkou, možno nájsť v zadnej stene svätyne. Na severnej stene nechal majster Vincent z Raguzy vytesať nový svätostánok, ktorý sa používa dodnes. V múre svätyne vľavo sa nachádza pomník Melichara Fekešháziho, kapitána hradu Kamenica, z roku 1621. Pod gotickým oblúkom deliacim presbytérium a loď je umiestnený obetný stôl v tvare chleba a ambona v tvare zvitku Písma, vytesané z dobrovodského pieskovca sochárom Viliamom Gažíkom.
Skvostom lipianskeho kostola je neskorogotický hlavný oltár, umiestnený v presbytériu, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče z obdobia 1512 - 1520 a vyznačuje sa výraznou polychrómiou. Vo vrchnej časti oltára, v jeho strede, je výjav Korunovácie Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. V dvoch poloviciach štítu sú umiestnené sošky svätej Barbory a svätej Kataríny Alexandrijskej. V oltárnej skrini, vysokej dva a pól metra, stoja tri sochy: zľava svätý Martin z Tours so žobrákom pri nohách, Madona s Ježiškom a svätý Mikuláš. Po stranách oltárnej skrine sú dvojité krídla maľované majstrom Hansom Koellerom (Kohlera) z Bardejova. Na otvorených krídlach je vyobrazený Mariánsky cyklus: Zvestovanie Panny Márie, Narodenie Pána, Navštívenie a Smrť Panny Márie. Na zatvorených krídlach je vyobrazený tzv. Pašiový cyklus: Kristus v Getsemanskej záhrade, Kristus pod krížom, Zajatie Krista, Kalvária, Kristus pred Pilátom, Sňatie z kríža, Kristus sa lúči s Pannou Máriou a Ecce Homo. Na obrazoch Smrti Panny Márie a Ecce Homo bola nájdená signatúra H.E.R., ktorá sa pripisuje práve Hansovi Koellerovi.
Loď Kostola
V lodi kostola je umiestnená krstiteľnica z 15. storočia, vysekaná z pieskovca, pričom vrchnák krstiteľnice je z tepanej mede a pochádza z 18. storočia. V súčasnej dobe nad krstiteľnicou je umiestnený kríž s plastikou Krista. Korpus aj kríž je drevorezba z druhej polovice 15. storočia a pochádza taktiež z dielne Majstra Pavla z Levoče. Drevená socha ukrižovaného Ježiša Krista sa taktiež pripisuje dielni Majstra Pavla. Podľa odborníkov nepriamo dokazuje Majstrovu návštevu Norimbergu okolo roku 1505, kde sa mal oboznámiť s Ukrižovaním od sochára Veita Stossa.
Pôvodný strop lode bol rovný, tvorený drevenými trámami a drevenou výplňou. Neskôr trámy vystriedalo zaklenutie dvoma poľami krížovej klenby pod chórom a dvoma poľami renesančnej krížovej klenby v lodi. Gotické kamenné rebrá v lodi majú rýdzo dekoratívnu funkciu a dosadajú na renesančné konzoly v tvare kvádrov, ktoré sú ozdobené okrídlenými hlavami anjelov. Rebrá sú profilované oblúkmi a lištami. V lodi a v kaplnke sv. Tomáša sú rozmiestnené jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Vyrezávaná krížová cesta je dielom tirolskej školy a bola urobená na začiatku 20. storočia. V lodi je umiestnené červeno-mramorové epitafárium Melichara Duchoňa, úradníka, z roku 1636. Loď je jednoduchou arkádou otvorená do severnej barokovej kaplnky.
Chór (empora) sa nachádza v západnej časti lodi. Je zaklenutý jedným poľom krížovej klenby, ktorej rebrá sú spojené kruhovým svorníkom s florálnym motívom. Priestor pod chórom je podklenutý troma poľami krížovej klenby, ktoré dosadajú na konzoly v tvare kvádra. Rebrá majú jemnú profiláciu a svorníky majú florálny motív. Chór je od lode oddelený troma arkádami, ktoré dosadajú na nízke kamenné stĺpy v pôdoryse šesťuholníka.
Južná Kaplnka sv. Tomáša
V južnej kaplnke sv. Tomáša apoštola, ktorá bola v roku 1493 rozšírením kostola a slúžila ako pohrebná kaplnka rodu Tarczay, je umiestnený neskorogotický oltár sv. Anny. Pochádza z niektorej zo spišských dielní Pavlovského obdobia. Klenotom oltára je drevená socha sv. Anny Samotretej, ktorá drží na jednej ruke dieťa, Ježiša Krista, a na druhej ruke Pannu Máriu, tiež ako dieťa. Oltár je tabuľový. Na otvorených tabuliach možno vidieť obrazy: Zvestovanie Pána, Narodenie Pána, Klaňanie sa troch kráľov, Smrť Panny Márie a na zatvorených tabuliach sú zobrazené z ľavej strany sv. Barbora, sv. Apolónia, sv. Dorota, sv. Agnesa a z pravej strany sv. Lucia, sv. Katarína, sv. Uršuľa a sv. Margita. Na predele je maľba Corpus Domini. Obraz na podstavci oltára znázorňuje Vzkrieseného Krista a po jeho stranách sú Panna Mária a sv. Ján evanjelista. V tejto kaplnke sú dva erby: mramorový vínovočervený erb Jána Dežöfiho a erb rodu Dežöfiovcov. Na ľavej strane kaplnky stojí pomník v tvare tumby zo zvolenského červeného mramoru z roku 1649, ktorý dala postaviť manželka Štefana Dežöfiho, Katarína Darholzová z Fintíc, ako dôkaz manželskej lásky. Neskôr bol postavený aj pomník vnučky Kataríny z červeného pieskovca. Strop kaplnky tvorí krížová rebrová klenba. V kaplnke je umiestnená aj gotická kamenná krstiteľnica z pieskovca z obdobia okolo roku 1500, s vrchnákom z tepanej mede z 18. storočia.
Severná Kaplnka sv. Kríža
V severnej kaplnke sv. Kríža je umiestnený oltár, v skrini ktorého je pieta - mŕtvy Kristus v lone Panny Márie. Drevorezba pochádza z druhej polovice 14. storočia a patrí medzi najstaršie pamiatky na Slovensku. Strop je tvorený obdĺžnikovým oválom, ktorý je zaklenutý jedným poľom pruskej klenby, na ktorom je štukový ornament s mušľou, rohom hojnosti, mriežkami a rokajom. V kaplnke možno nájsť niekoľko vzácnych epitafov uvedených rodov z gotiky a renesancie. Vpravo pri vstupe sa nachádza pomník z čierneho mramoru, ktorý dal svojim rodičom, Štefanovi Dežöfimu a Kláre Šemšeiovej (Semseyovej), postaviť syn Štefan. Hornú časť vypĺňa erb rodiny Dežöfiovcov a erb rodiny Šemšeiovcov. Pod kostolom sú dve krypty - rodinné hrobky Dežöfiovcov, jedna je pod svätyňou a druhá pod kaplnkou sv. Kríža.
Kvetinová Výzdoba v Kostole a na Svadbe
Kvety neodmysliteľne patria ku svadbe, zdobia a dotvárajú výnimočnosť svadobnej oslavy, počnúc kvetinovou výzdobou kostola až po pierko ženícha. Kvetinová výzdoba kostola či obradnej siene bude to prvé, čo určí všeobecnú náladu vašej svadby. Správne zvolená kvetinová výzdoba dokáže vzbudiť záujem, vyvolať očakávania, radosť, údiv a naopak nevhodná kvetinová výzdoba prinajmenšom neupúta. Výber správnych svadobných farieb môže byť náročný, ale nie je to nič zložité.
Trendy a Tipy pre Svadobnú Výzdobu
Medzi horúce novinky svadobnej sezóny vraj bude patriť čiernobiela svadobná výzdoba. Svadobná výzdoba môže pri plánovaní svadby pohltiť obrovskú časť rozpočtu. Na kvetinovej výzdobe môžete začať šetriť ešte skôr, ako sa vyberiete hľadať svojho dodávateľa. Dnes sa už kvetinová výzdoba dá objednať na internete, prípadne si ju môžete zabezpečiť s pomocou rodiny, priateľov alebo príbuzných.
Keď zaznie svadobný pochod a nevesta vykročí v ústrety svojmu vyvolenému, jedinou vecou, ktorá ju predíde, je nápaditá svadobná kytica. Ak ste sa rozhodli, že pri svojom svadobnom obrade si poviete svoje spoločné "áno" pod svadobným oblúkom, existuje mnoho tipov na jeho výzdobu.
Sezónna Výzdoba
- Jarná Svadba: Jar sa tradične spája so začiatkom nového života. Kvety začínajú kvitnúť a zem sa zobúdza z jarného spánku. Ak chystáte svadbu, zo všetkých ročných období si vyberiete pravdepodobne jarný, prípadne letný termín.
- Jesenná Svadba: Jeseň ako ročné obdobie s bohatstvom vonkajšej krásy je veľmi vhodné na oslavu práve kvôli jej prírodnému štýlu a jednoduchosti.
- Zimná Svadba: Ak zatvoríte oči a predstavíte si zimu, okamžite vám naskočí predstava trblietajúceho sa snehu, takého bieleho, že až niekedy vyzerá namodralo. Vlastnoručne vyrobená borovicová šiška v zimných farbách, zvýraznených trblietavými flitrami, môže byť krásnym darčekom pre hostí najmä na zimných svadbách. Vytvorte si takúto šišku pre každého hosťa a potom na ňu pripevnite papierik s jeho menom.
Ozdobné servítky a obrúsky dodajú Vášmu svadobnému stolu nádych jedinečnosti a zároveň môžu byť pre svadobných hostí pamiatkou na tento jedinečný deň. Biele svadobné šaty sa prvýkrát verejne objavili na svadbe kráľovnej Viktórie s princom Albertom v paláci sv. Jakuba 10. februára 1840.