Rastliny prijímajú živiny prostredníctvom dvoch hlavných mechanizmov: koreňového a mimokoreňového príjmu. Každý z týchto procesov má svoje špecifické orgány, mechanizmy a podmienky, ktoré ovplyvňujú efektivitu výživy rastliny.
Koreňové prijímanie živín
Korene sú primárnymi orgánmi, prostredníctvom ktorých rastliny získavajú minerálne (anorganické) živiny z pôdy. Tento proces však neprebieha celým povrchom koreňa, ale je najintenzívnejší prostredníctvom koreňových vláskov.
Význam koreňových vláskov
Koreňové vlásky sú jednobunkové vychlípeniny koreňovej pokožky. Vyznačujú sa značnou dĺžkou, ale zároveň krátkou životnosťou, zvyčajne len niekoľko hodín alebo dní. Napriek tomu majú vysokú schopnosť regenerácie - po odumretí jedného vlásku sa okamžite vytvára nový, čo zabezpečuje nepretržité prijímanie živín. Pre ich neustálu obnovu je nevyhnutné, aby pôda bola dostatočne kyprená a prevzdušnená.
Tieto špecializované štruktúry čerpajú živiny z pôdnych roztokov, teda z látok rozpustených vo vode. Efektivita prijímania živín koreňovým systémom závisí nielen od jeho mohutnosti a počtu koreňových vláskov, ale aj od zloženia pôdneho roztoku.
Vplyv pôdneho roztoku a sorpcie pôdy
Ak je pôdny roztok chudobný na živiny, najmä na formy prijateľné pre rastliny, funkcia koreňových vláskov sa znižuje. Rastlina tak môže trpieť nedostatkom živín aj napriek ich dostatočnému množstvu v pôde. Preto je kľúčové nielen dobre vyvinutá koreňová sústava, ale aj dostatočné množstvo ľahko prijateľných živín v pôde.
Schopnosť pôdy zadržiavať a udržiavať živiny v prijateľnej forme ovplyvňuje množstvo týchto prvkov. Procesom zvetrávania hornín a rozkladom organických látok vznikajú v pôde ílovité (koloidné) častice. Množstvo týchto častíc sa líši v závislosti od typu pôdy - piesočnaté pôdy ich obsahujú menej, zatiaľ čo ílovité pôdy najviac.
Pôdne koloidy majú jedinečnú schopnosť viazať na svojom povrchu molekuly vody, plynov a predovšetkým rôzne živiny. Pôdny koloid má na povrchu záporne nabitú vrstvu, ktorá priťahuje a viaže kladne nabité ióny (katióny), ako sú draslík (K+), sodík (Na+), vápnik (Ca2+), horčík (Mg2+) či vodík (H+). Pôdny roztok tiež obsahuje živiny vo forme kladne alebo záporne nabitých iónov.
Vďaka výmene iónov medzi pôdnymi koloidmi a pôdnym roztokom sa pôdny roztok neustále nasýcuje iónmi, ktoré sú následne prijímané koreňovými vláskami. Tento proces viazania a uvoľňovania živín z pôdy sa nazýva pôdna sorpcia.
Okrem sorpcie môžu byť živiny v pôde viazané aj chemicky alebo biologicky. Sorpcia pôdy má zásadný význam pre koreňovú výživu rastlín a ovplyvňuje aj voľbu vhodných hnojív a načasovanie hnojenia. Do pôd s nižšou sorpčnou schopnosťou sa odporúčajú menej koncentrované a častejšie aplikované hnojivá, zatiaľ čo pôdy s vyššou sorpciou umožňujú hnojenie vo väčších dávkach a do zásoby.
Mimokoreňové prijímanie živín
Okrem koreňového systému môžu rastliny prijímať niektoré živiny aj prostredníctvom iných častí, predovšetkým listov. Tento proces sa nazýva mimokoreňová výživa.
Mechanizmus a podmienky mimokoreňovej výživy
Pokusy preukázali, že aplikácia hnojív vo forme postrekov umožňuje rastlinám prijímať tieto živiny listami. Živiny prenikajú do listov cez prieduchy, a to pomerne rýchlo. Výskumy s označenými prvkami ukázali, že preniknutie do vnútra listu môže prebehnúť už za 10 sekúnd.
Pre účinné prijímanie živín listami je dôležitá primeraná vlhkosť. Roztoky solí na povrchu listov v suchých podmienkach rýchlo vysychajú, čím sa spomaľuje príjem živín. Opätovné rozpustenie (napr. rosou) umožňuje listom pokračovať v príjme. Rastliny tiež lepšie prijímajú živiny pri nižšej teplote ovzdušia.
Mimokoreňová výživa je najefektívnejšia pri optimálnej teplote, kedy nedochádza k nadmernej transpirácii (odparovaniu vody z rastliny), a pri vyššej relatívnej vzdušnej vlhkosti. Tieto faktory je potrebné zohľadniť napríklad pri používaní hnojivých závlah.
Funkcia listov a asimilácia
Hoci prijímanie živín je dôležitou funkciou listov, ich hlavnou úlohou je asimilácia - proces fotosyntézy. Listy majú na svojom povrchu prieduchy, tvorené uzatváracími bunkami, ktoré regulujú výmenu plynov (príjem CO2 a výdaj O2) a transpiráciu. Na povrchu listov, najmä na spodnej strane, sa nachádzajú prieduchy.
Pri fotosyntéze listy, s pomocou listovej zelene (chlorofylu), slnečnej energie, oxidu uhličitého, vody a látok privedených z koreňov, vytvárajú organické látky - asimiláty. Tieto látky sú potom rozvádzané do ostatných častí rastliny.
Vzájomná súhra asimilácie a výživy
Počet listov priamo ovplyvňuje množstvo vytvorených asimilátov. Avšak, nie je dôležité len množstvo, ale aj charakter týchto látok. Pre optimálny rast a vývoj rastliny je potrebné, aby sa popri tvorbe asimilátov vytvárali aj látky podporujúce vznik reprodukčných orgánov (kvetné púčiky, kvety) a zásobné orgány (plody, korene, zhrubnuté stonky).
Kľúčová je správna súhra medzi tvorbou asimilátov a výživou, ako aj medzi jednotlivými živinami a časom ich dodávania. Nadmerná výživa prvkami podporujúcimi rast (napr. dusíkom) môže viesť k bujnému vegetatívnemu rastu na úkor generatívneho a zásobného vývinu. Naopak, podpora vývinu generatívnych a zásobného orgánov bez dostatočného množstva asimilátov by viedla k ich zakrpateniu alebo odumretiu.
tags: #korenove #vz #mimokorenove #prijimanie #zivin