Deň Ústavy Slovenskej republiky: História a význam prijatia základného zákona štátu

Deň Ústavy Slovenskej republiky je významným štátnym sviatkom, ktorý sa každoročne oslavuje 1. septembra. Tento deň pripomína prijatie Ústavy Slovenskej republiky Slovenskou národnou radou (SNR), ktoré sa uskutočnilo 1. septembra 1992. Prijatie tohto základného zákona položilo základy moderného slovenského štátu a jeho ústavného poriadku.

Ilustračná fotografia budovy Národnej rady Slovenskej republiky

Prijatie Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992

Ústavu Slovenskej republiky schválila Slovenská národná rada na svojej 5. schôdzi 1. septembra 1992 o 22:26 SELČ. Rozprava k návrhu ústavy sa začala už 31. augusta toho istého roku. Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za návrh 114, 16 bolo proti a štyria sa zdržali hlasovania.

Predchádzalo mu viacero dôležitých krokov. Po júnových parlamentných voľbách novozvolená Slovenská národná rada začala rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom zasadnutí aj Preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Kľúčovým momentom boli rokovania v Brne, kde padlo politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky k 1. januáru 1993.

Prijatiu Ústavy SR predchádzalo aj schválenie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992. Prostredníctvom tejto deklarácie bola v súlade s právom národov na samourčenie vyhlásená zvrchovanosť Slovenskej republiky.

Mapa Slovenska s vyznačenými dôležitými historickými lokalitami

Štátny sviatok a jeho legislatívne ukotvenie

Tento štátny sviatok bol ustanovený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. z 20. októbra 1993 o stálych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1994 a ustanovil 1. september ako štátny sviatok - Deň Ústavy Slovenskej republiky.

Pôvodný návrh zákona rátal so zaradením 1. septembra medzi štátne sviatky. Vo vládnom návrhu zákona bol tento deň síce uvedený medzi pamätnými dňami, no počas rokovania na pôde NR SR bol na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Františka Javorského zaradený medzi štátne sviatky. Klub SDĽ vtedy upozorňoval na možný negatívny dopad, ak by sa Deň ústavy stal hlavným štátnym sviatkom, vzhľadom na skúsenosti z iných štátov, kde sa ústavy často menili.

Je dôležité poznamenať, že od roku 2024 Deň Ústavy Slovenskej republiky zostal len symbolickým sviatkom, pretože po schválení prvého konsolidačného balíčka už nie je dňom pracovného pokoja. Táto zmena súvisela so zlepšením stavu verejných financií.

Význam Ústavy Slovenskej republiky

Ústava Slovenskej republiky je najvyšším právnym predpisom krajiny a tvorí základný rámec pre fungovanie štátu, jeho inštitúcií a ochranu práv občanov. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv, pričom upravuje základné práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, sociálne, kultúrne a hospodárske práva, ako aj právo na súdnu a právnu ochranu.

Ústava tiež určuje trojdelenie moci ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Zákonodarnú moc v SR reprezentuje Národná rada SR, výkonnú moc vláda a prezident, a súdnu moc Ústavný súd SR a nezávislé súdy. Ústava garantuje fungovanie demokracie, je symbolom národnej identity a suverenity.

Podľa predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana, ochrana ústavnosti nie je výlučnou úlohou Ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci. Ústava ako základný zákon SR reprezentuje univerzálne princípy a národné hodnoty, ku ktorým je potrebné viesť mladú generáciu.

POVSTANIE Slovensko 1939 1945 H 265 720x416 hevc

Spomienkové akcie a aktivity

Deň Ústavy Slovenskej republiky je príležitosťou na pripomienku histórie a významu tohto základného dokumentu. Tradične sa na Deň Ústavy koná Deň otvorených dverí v Národnej rade SR, ktorý umožňuje verejnosti nahliadnuť do priestorov parlamentu a zoznámiť sa s jeho činnosťou. Denne sa ho zúčastňujú tisíce ľudí.

Ústavný súd SR organizuje počas jesene rôzne aktivity zamerané na priblíženie svojej činnosti verejnosti a na zdôraznenie významu ústavy a ústavnosti. Medzi takéto aktivity patrí aj Deň otvorených dverí ÚS SR, kde sú objekty prístupné širokej verejnosti. Kancelária Ústavného súdu SR tiež organizuje literárne a výtvarné súťaže pre žiakov a študentov.

V Banskej Bystrici si prijatie Ústavy SR pripomínajú Miestny odbor Matice Slovenskej a mesto pri pamätnom obelisku na Námestí slobody. Prijatie Ústavy SR patrí medzi najvýznamnejšie medzníky slovenských dejín.

tags: #vyrocie #dna #ustavy