Kto bola Katarína Alexandrijská?
Príbeh svätej Kataríny Alexandrijskej je s najväčšou pravdepodobnosťou vymyslený, pretože dôkazy o jej skutočnom živote neexistujú. Z tohto dôvodu ju aj rímskokatolícka cirkev vyradila zo zoznamu svätých.
Podľa legendy ju rodičia chceli vydať, no ona to odmietala s túžbou po rovnocennom partnerovi. Preto ju poslali za kresťanským pustovníkom, aby sa s ním poradila. Po stretnutí mala sen, v ktorom jej Panna Mária navliekla na ruku prsteň so slovami, aby si za muža vzala jej syna Ježiša Krista. Po prebudení Katarína zistila, že má na ruke skutočný prsteň, čím uverila, že sen bol realitou.
Na začiatku 4. storočia, počas panovania cisára Maxentia, začalo prenasledovanie kresťanov. Katarínu lapili, ale ona sa svojej viery nevzdala. Vyzvali preto najväčších mudrcov, aby ju presvedčili, avšak naopak, ona presvedčila viacerých z nich o svojej viere. Následne dali Katarínu zbičovať a uvrhnúť do väzenia. Ani tam sa však nevzdala a obrátila na kresťanskú vieru mnohých, vrátane manželky samotného panovníka.
Za trest ju cisár dal lámať na otáčajúcom sa kolese s nožmi, ktoré sa jej zapichovali do tela. Mučenie však Katarínu nezlomilo a svoju vieru neodvolala. Podľa legendy sa stal zázrak - koleso sa polámalo a Katarína bola slobodná. Napokon jej 25. novembra roku 304 sťali hlavu.
Aké ľudové zvyky sú spojené s týmto sviatkom?
Sviatok svätej Kataríny sa v ľudových zvykoch spájal so začiatkom zimného obdobia a predznamenával príchod Vianoc. Do dnešných dní pretrval zvyk usporadúvať katarínske zábavy. Boli to posledné tancovačky pred adventom, obdobím, kedy sa zábavy už nekonali.
Zaujímavosťou je, že prípravu katarínskej tancovačky mali na starosti ženy, ktoré si zároveň vyberali, s kým budú tancovať. Dievčatá súce na vydaj si do črepníka na peci zasadili konár čerešne, prípadne slivky či orgovánu. Každý deň ho polievali vodou, ktorú si doniesli z potoka v ústach.
„Do domu musel na Katarínu vždy vkročiť prvý muž, žena by priniesla škody v podobe porozbíjaného riadu po celý ďalší rok. Aby sa tomu predišlo, chodievali v tieto dni po dedine chlapci „s oceľou“. Po príchode do domu predniesli vinš: Priniesol som oceli, žeby sa vám misky nebili,“ uvádza web.
Malých vinšovníkov odmeňovali peniazmi, koláčom či jabĺčkom. V tento deň sa tiež nesmelo pracovať s ničím, čo malo kolesá, dokonca ani na kolovrátkoch. Zakázané bolo aj šitie.
Aké pranostiky sa spájali s katarínskym sviatkom?
S katarínskym sviatkom sa spájalo viacero pranostík. Asi najznámejšou je: „Keď na Katrenu stojí hus na ľade, na Kračun bude stáť na blate.“ Kračun bolo staré slovanské pomenovanie pre zimný slnovrat, ktoré s príchodom kresťanstva nahradili Vianoce.
Alebo sa tiež hovorievalo: „Na svätú Katarínu, skryjeme sa pod perinu“. Katarínsky sviatok skrátka znamenal príchod zimy a očakávanie vianočných sviatkov.
Katarínka – dobrovoľnícka obnova kláštora sv. Kataríny
Užite si ho aj vy. Môžete si s deťmi natrhať vetvičku čerešne, ak máte tú možnosť, alebo si doma večer zatancujte. A hlavne sa už začnite pomaly tešiť na príchod najkrajších sviatkov roka. Potešte Vašu Katarínku k meninám milou darčekovou sadou, ktorá je vyskladaná tak, aby každý darček v nej našiel u obdarovanej využitie. Set obsahuje:
- vyšívanú osušku s nápisom Krásne meniny
- lahodnú mliečnu čokoládu v darčekovej krabičke s venovaním: Každý deň je aspoň jeden dôvod na úsmev!
- keramický hrnček na kávu alebo čaj s menom Katarína, objem: 300ml (hrnček je vhodný aj do umývačky riadu, aj do mikrovlnnej rúry)
- darčekovú lyžičku s menom Katarína - hodí sa k hrnčeku s kávou, čajom, do misky s teplou kašou alebo aj ku koláčiku.