Slovensko si spoločne s celou Európou pripomenulo 74. výročie ukončenia druhej svetovej vojny, najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách ľudstva, počas ktorého zahynulo viac ako 65 miliónov ľudí. Kľúčoví predstavitelia štátu - prezident Andrej Kiska, predseda vlády Peter Pellegrini a predseda Národnej rady SR Andrej Danko - sa zúčastnili pietnych aktov kladenia vencov a vo svojich prejavoch zdôrazňovali dôležitosť historickej pamäti a varovali pred opätovným nástupom extrémizmu.
Historický kontext a dátumy kapitulácie
Európa si v stredu pripomínala 74. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka bol podpísaný 8. mája 1945 v hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína. Tým sa druhá svetová vojna v Európe oficiálne skončila.
Z dôvodu časového posunu, keď dokument vstúpil do platnosti, bol v Moskve už nasledujúci deň. Preto si v Rusku a niektorých postsovietskych štátoch koniec bojov na európskom kontinente pripomínajú 9. mája. Pripomeňme, že bezpodmienečnú kapituláciu pritom nemecká branná moc podpísala už 7. mája 1945 vo Francúzskom Remeši. Sovietsky zväz však následne tvrdil, že jeho zástupca na akte nemal potrebné právomoci, a preto trval na opakovaní celej veci.
Slovenská republika, vyhlásená 14. marca 1939, na čele ktorej stál prezident Jozef Tiso, stála na začiatku druhej svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka. Zaradenie Slovenska k víťazným krajinám druhej svetovej vojny ovplyvnilo predovšetkým Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944, a tiež činnosť československej exilovej vlády v Londýne.
Oslavy oslobodenia Bratislavy
Pietne spomienky sa konali aj pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Bratislavy, ktorá bola oslobodená vojskami 7. gardovej armády 2. ukrajinského frontu s rumunským tankovým plukom 4. apríla 1945. Primátor hlavného mesta Bratislavy Matúš Vallo zdôraznil úctu a rešpekt k ľuďom, ktorí zažili najkrvavejší konflikt v dejinách. Vallo varoval pred populizmom a extrémizmom, konštatujúc, že „najhoršou cestou, ako bojovať s extrémizmom, je vybrať sa jeho smerom.“
Prezident Andrej Kiska: Varovanie pred nenávisťou a extrémizmom
Prezident SR Andrej Kiska na pietnych aktoch kladenia vencov, vrátane Slavína v Bratislave a pomníka víťazstva na Námestí Eugena Suchoňa, zdôraznil dôležitosť pripomínania si, ako vznikla najväčšia tragédia. Povedal, že „na začiatku bolo slovo, slovo ktoré šírilo nenávisť, slovo ktoré útočilo na ľudí iného náboženstva, inej národnosti, inej farby pleti.“ Kiska upozornil, že práve dnes, keď extrémizmus opäť rastie, si musíme pripomínať, ako zlo vzniklo, aby sa takéto chyby už nikdy neopakovali.
Prezident taktiež vyzdvihol, že porážka fašizmu v druhej svetovej vojne nebola len veľkým vojenským víťazstvom, ale bola víťazstvom európskej civilizácie, rešpektujúcej dôstojnosť každého človeka. Vyzval všetkých, aby sa postavili zlu v krajine, vymedzili sa voči nemu a jasne ho pomenovali. „Tisíce kilometrov od svojho domova za našu slobodu zomierali otcovia rodín, manželia, matky rodín i manželky. Robili to preto, aby Európa a svet boli slobodní a aby sa zbavili zla,“ uviedol Kiska.
Prezident Andrej Kiska ocenil pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom osem priamych účastníkov bojov, a udelil Medailu prezidenta SR Nadežde Brůhovej a Věre Holubeve za významné zásluhy o rozvoj v oblasti obrany a bezpečnosti SR. Ďakovnú medailu za významné zásluhy o oslobodenie, obranu a bezpečnosť SR udelil Jozefovi Glembovi, Martinovi Kolárikovi, Matejovi Valockému a Jaroslavovi Prokopovi.
Premiér Peter Pellegrini: Mier nie je samozrejmosť
Premiér Peter Pellegrini sa zúčastnil na pietnych aktoch na Slavíne v Bratislave a v Líščom údolí. Zdôraznil, že povinnosťou vlády bolo prísť sa pokloniť na hroby tých, ktorí našu slobodu vybojovali. „Chcem vyzvať všetkých slušných ľudí, aby dnes nielen oslavovali a pripomínali si naše víťazstvo, ale aby sa každý zamyslel a vo svojom srdci si povedal, či je ochotný aj dnes urobiť všetko pre to, aby sa takíto ľudia, ktorí vtedy priviedli svet k takýmto hrôzam, nikdy nedostali k moci a nikdy nerozhodovali o tom, ako bude vyzerať Slovensko a ako bude vyzerať Európa,“ prízvukoval premiér.
Pellegrini tiež poukázal na to, že mier nie je samozrejmosťou a zdôraznil potrebu hovoriť s mladými o minulosti a naučiť ich kriticky myslieť. Za hrozbu v súčasnosti považuje pravicový extrémizmus šíriaci sa aj pre neznalosť histórie. „Ukazuje sa totiž, že o historických udalostiach spred vyše 70 rokov nemajú takmer žiadne vedomosti,“ dodal. Preto je podľa neho dôležité im opakovať, že „nech sa to zdá akokoľvek prirodzené, mier nie je samozrejmosť.“
Spolu s prezidentom Andrejom Kiskom sa premiér Peter Pellegrini zúčastnil aj na ceremoniáli kladenia vencov na cintoríne padlých vojakov sovietskej Červenej armády vo Zvolene.
Predseda parlamentu Andrej Danko: Vďačnosť slovanským národom
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko si uctil pamiatku padlých vo vojne v bratislavskom Líščom údolí skoro ráno, pred jeho odletom do Moskvy. Na pietnej spomienke pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Bratislavy na Slavíne Danko povedal, že netreba zabúdať, že Bratislavu oslobodila Červená armáda, v ktorej bojovali prevažne slovanské národy, konkrétne Rusi, Ukrajinci a Bielorusi. „Sme Slovania a sme súčasťou veľkého a vzácneho slovanského národa,“ povedal a vyslovil „veľké poďakovanie ruskému národu za jeho lásku a dobrotu.“ Zároveň vyhlásil, že „Rusi sú úžasný národ, od ktorého sa máme čo učiť,“ s tým, že o Rusku by nemal hovoriť niekto, kto krajinu predtým nenavštívil.
Podľa Danka je 8. máj jedným z najvýznamnejších dní, keď si každý slušný človek musí pripomínať udalosť toho, že sme sa zbavili fašizmu a Slovensko bolo oslobodené. Zároveň poznamenal, že v súčasnosti treba rozlišovať medzi vlastenectvom a nacionalizmom. „Možnože dnes je najvyšší čas rozlišovať, čo je vlastenectvo a čo je nacionalizmus,“ skonštatoval. Na pietnej spomienke pri pamätníku v parku SNP sa zúčastnil aj veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Alexej Fedotov.
Stanoviská politických strán
- Smer-SD: Stredajšie 74. výročie konca druhej svetovej vojny si musí ľudstvo navždy pripomínať. Mier je pre nás najväčšou výzvou a druhá svetová vojna je mementom, že niet väčšej hodnoty ako ľudský život. Strana zdôraznila, že mier k nám priniesla hrdinská sovietska armáda, a to treba zdôrazňovať najmä mladej generácii, ku ktorej sa dostávajú často skreslené informácie.
- Most-Híd: Podľa koaličnej strany Most-Híd táto čierna kapitola novodobých dejín traumatizovala spoločnosť na niekoľko generácií a ukázala následky extrémnej ideológie, ktorá nerešpektuje ľudskú rovnosť. Spoločnou úlohou je poraziť túto chorú ideológiu, poukazujúc na to, že podobné subjekty sú čoraz populárnejšie aj na Slovensku.
- OĽaNO (Igor Matovič): Nastal čas zodvihnúť hlavy a zlu sa odvážne postaviť čelom, uchrániť Európsku úniu ako spoločný dom mieru od ľudí, ktorých cieľom je jej rozvrat. Matovič zdôraznil, že zápas o slobodu a mier nemôže končiť len položením vencov, ale treba o ne bojovať neustále, varujúc pred snahami fašistov a extrémistov paralyzovať europarlament.
- Sme rodina (Boris Kollár): Upozornil na dôležitosť historickej pamäte, pretože ak nie je, ľudia a generácie zabúdajú a musia si prechádzať históriou opäť. Podľa neho treba proti extrémizmu bojovať aj tak, že sa prestane kradnúť, klamať a podvádzať.
- Opozícia všeobecne: Zdôrazňuje potrebu viac učiť mladých kriticky myslieť a pripomínať si, čo bol fašizmus. Veronika Remišová (OĽaNO) uviedla, že fašizmus pripravil milióny ľudí o životy a devastoval celú Európu, a varovala pred rozmáhajúcimi sa ideológiami inšpirovanými fašizmom aj na Slovensku. Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) považuje za dôležité, aby "štandardní" politici chodili medzi ľudí a zaujímali sa o ich problémy.
Trvalý odkaz a význam mieru
Porážka fašizmu v druhej svetovej vojne je pre ľudstvo trvalým mementom. Mnohí pamätníci spomínali na večerné modlitby, v ktorých prosili Boha o mier a zaviazali sa deň skončenia vojny sláviť ako veľký sviatok. „My, ich potomkovia, by sme na tento sľub nemali zabúdať,“ zaznelo z úst predstaviteľov. Mali by sme pamätať, že v bojoch za slobodu položili životy tisíce vojakov. „Sedemdesiatštyri rokov žijeme na Slovensku bez vojny, no neberme to ako samozrejmosť. Extrémisti a fašisti môžu všetko zničiť, počas 2. svetovej vojny sa im skoro podarilo zničiť celú Európu. Zvlášť v dnešnej dobe však musíme byť ostražití a mať sa na pozore,“ zhodli sa mnohí politici.
Je povinnosťou demokratických politikov zastaviť nástup extrémistov a byť principiálni v postojoch k extrémistickým a nacionalistickým stranám. Dôležité je riešiť reálne problémy ľudí a vysvetľovať, prečo bol fašizmus rakovinotvorný a koľko ľudských životov drasticky zničil.