Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ľudovo nazývaná aj Božie Telo (lat. Corpus Christi), je prikázaný sviatok v Katolíckej cirkvi. Pripomína skutočnú prítomnosť Ježiša Krista, Spasiteľa sveta, vo Sviatosti Oltárnej ako Boha a človeka. Je to mimoriadne krásna a vzácna slávnosť, kde si uctievame Eucharistiu, ktorú Pán Ježiš ustanovil pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok.
Kedy sa slávi Božie Telo?
Sviatok Božie Telo sa slávi vždy na druhý štvrtok po Turícach, čo je zároveň 60 dní po Veľkej noci. Dátum Veľkej noci sa určuje podľa lunárneho kalendára, preto je Božie Telo pohyblivým sviatkom.
Hoci sviatok pripadá na štvrtok, často sa slávi aj v nasledujúcu nedeľu. Napríklad, ak bol v minulosti štvrtok 27. mája (čo bolo "tento rok" pre zdrojový text, pravdepodobne rok 2021), slávnosť sa konala aj v nedeľu 3. júna. V nedeľu 2. júna 2024 sa napríklad konala svätá omša v košickej katedrále s účasťou miništrantov, bohoslovcov a rehoľných sestier, nasledovaná procesiou.
Pre lepšiu orientáciu uvádzame dátumy slávenia sviatku Božieho Tela v nasledujúcich rokoch:
| Rok | Dátum slávenia (štvrtok) |
|---|---|
| 2025 | 19. jún |
| 2026 | 4. jún |
| 2027 | 27. máj |
| 2028 | 15. jún |
| 2029 | 31. máj |
Historické pozadie a pôvod sviatku
Berengárov blud a potreba Eucharistickej úcty
Medzi bludmi, ktoré mátožili v 13. storočí v Cirkvi, bol aj veľmi tvrdošijný Berengárov blud. Kňaz Berengár, pôvodca bludu, bol prvý, ktorý sa opovážil napadnúť najsvätejšie tajomstvo Oltárnej sviatosti. Ježiš Kristus však pri poslednej večeri jasne povedal: „Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22,19-20). Všetkým, čo budú požívať jeho telo a piť jeho krv, prisľúbil, že nezomrú, ale budú žiť naveky (Jn 6,48-59). Apoštol Pavol vo svojom Prvom liste Korinťanom tiež zdôrazňuje význam rozpoznávania Kristovho tela v Eucharistii (1Kor 11,28).
Zázrak v Bolsene
Nemecký kňaz Pleogit, dejepisec 13. storočia, mal pochybnosti o Eucharistii podobne ako mnohí Berengárovi nasledovníci. Vrúcnymi modlitbami prosil Boha o znamenie, ktoré by odohnalo každú pochybnosť. Počas púte do talianskeho mesta Bolseno sa Pleogit rozhodol slúžiť svätú omšu. Keď držal konsekrovanú (premenenú) Hostiu vo svojich rukách nad kalichom, Boh ukázal úžasný zázrak: zrazu sa Hostia viditeľne ukázala ako živé telo, obklopená hojnou červenou krvou, ktorá presiakla až na tú čiastočku, ktorú zakrývali jeho prsty. Táto udalosť je zobrazená aj na Rafaelovej freske „Omša v Bolsene“ v jednej z nádherných vatikánskych sál.
Úloha svätej Juliány z Luttichu
Podnet pre zavedenie slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi treba vidieť v opakujúcich sa videniach blahoslavenej Juliány z Luttichu z roku 1209. Táto zbožná mníška z cisterciánskeho kláštora na vrchu Kornillon venovala všetok voľný čas návšteve a poklone Oltárnej sviatosti. Niekoľko ráz vo vytržení videla jasný mesiac s tmavým pruhom. Sám Spasiteľ ju poučil, že toto tienisté miesto na mesiaci znamená, že v cirkevnom roku chýba sviatok, ktorým by sa uctievala Sviatosť lásky. Juliana niekoľko rokov držala svoje videnie v tajnosti, až ho konečne prezradila luttišskému biskupovi Róbertovi, ktorý v roku 1247 povolil sláviť sviatok Božieho Tela v biskupskom chráme.
Pápež Urban IV. a zavedenie sviatku
Neodškriepiteľnú zásluhu na zavedení tohto sviatku pre celú Cirkev má pápež Urban IV. (1261-1264), ktorý v tom čase pôsobil na Petrovom stolci. Tento pápež, pochádzajúci z chudobnej remeselníckej rodiny, vynikal veľkou úctou k Oltárnej sviatosti. Práve on v roku svojej smrti (1264) nariadil, aby sa sviatok Božieho Tela a Krvi slávil v celej Cirkvi, prostredníctvom buly Transiturus de hoc mundo. Dovtedy sa slávil len v niektorých diecézach, napríklad v Luttichu, kde k tomu dala podnet spomínaná mníška Juliana.
Prínos svätého Tomáša Akvinského
Svätý Tomáš Akvinský je ďalší svätec, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o úctu Najsvätejšej Eucharistie. Napriek svojej učenosti a múdrosti dokázal veľmi dlho rozjímať o tajomstve Eucharistie. Na žiadosť pápeža Urbana IV. pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín. Napísal aj niekoľko oslavných hymnov, ktoré dodnes Cirkev používa k oslave Sviatosti Oltárnej, a jeho ofícium dostalo pomenovanie „zlatá brošňa“ jeho spisov.
Teologický význam slávnosti
Slávenie sviatku Božieho Tela nám aj v súčasnosti pripomína veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa chlieb premieňa na Kristovo telo a víno na Kristovu krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. Ako zdôraznil košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober v homílii, Eucharistia pretvára, uzdravuje, posväcuje, pripodobňuje Kristovi a upevňuje vo viere. Eucharistia je tíšiaci, posilňujúci a upokojujúci liek, ktorý pôsobí blahodarne nielen na dušu človeka, ale aj na jeho telo - lebo človek je jednota tela a duše. Kristova prítomnosť v Eucharistii vytvára súlad a pokoj vo vnútri človeka a tiež medzi veriacimi, ktorí prijímajú ten istý pokrm - Telo a Krv toho istého Krista. Kristovo Telo nás spája v jedno duchovné telo, v jednu Božiu rodinu, v jeden Boží ľud. Preto je dôležité často prijímať a živiť sa Ježišovým Telom v Eucharistii s najväčšou úctou a pokorou, aby mal možnosť pôsobiť v nás, uzdravovať naše srdce a naše vzťahy.
Kresťanský sviatok Božieho tela s procesiou
Tradícia eucharistických procesií
Sviatok Božieho Tela už oddávna sprevádza tradícia procesií. Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch. Pápež Ján XXII. však upravil slávenie sviatku tak, aby sa konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť.
Pôvod a význam procesií
Procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Poznali ich už pohania v Egypte a Babylone, aj židovský národ v Starom zákone konal procesie s Archou zmluvy. Cirkev túto formu oslavy prebrala a prispôsobila. Už v 5. storočí sa konali procesie na sviatok Obetovania Pána či v Jeruzaleme podľa výpovede pútničky Egérie. Svätí Ambróz a Augustín spomínajú procesie s relikviami mučeníkov. V Ríme sú známe Stationes procesie.
Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, vedené duchovnými z jedného posvätného miesta na iné, sa majú konať ako pripomienky Božieho dobrodenia a ako vďaky za Božiu pomoc.
Priebeh procesie na Božie Telo
Procesia na sviatok Božieho Tela je zviditeľnením viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii. Veriaci na čele s kňazom a biskupom kráčajú ulicami miest a dedín s monštranciou a kúskom premeneného chleba, symbolicky oznamujúc svetu tajomstvo Ježišovho tela a krvi. Sprievod sa postupne zastavuje pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Tieto „oltáriky“ často vytvárajú rodiny pred svojimi domami zo zelene, kvetov a domácich devocionálií (obrázky, krížiky, ružence). Na týchto miestach sa koná bohoslužba, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupene kvetov a veriaci spievajú náboženské piesne.
Účastníci procesie, či už vonku alebo vo vnútornom priestore chrámu, môžu za zvyčajných podmienok získať úplné odpustky. To sa udeľuje veriacemu, ktorý sa nábožne zúčastní na eucharistickej procesii, ktorá má veľký význam zvlášť na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.
V súčasnosti sa procesie s monštranciou a arcibiskupom konajú napríklad v Košiciach, kde sprievod viedli miništranti, bohoslovci, rehoľné sestry, zbor a dychová hudba, nasledovaný zástupom veriacich. V Bratislave či Nitre sa tiež slávia sväté omše a procesie s biskupmi.
Spojenie sviatkov Tela a Krvi
Popri sviatku Božieho Tela sa od 17. storočia slávil aj sviatok Predrahej Krvi. Blahoslavený Pius IX. v roku 1849 rozšíril tento sviatok na celú Cirkev a ustanovil, aby sa svätil na prvú nedeľu mesiaca júla. V roku 1914 svätý Pius X. ustanovil jeho slávenie na 1. júla. Posledná reforma liturgického kalendára spojila oba sviatky a zaviedla spoločné slávenie Božieho Tela a Krvi na štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu. Spojením sviatkov Kristovho Tela a Krvi sa vyjadruje pôvodný úmysel pápeža Urbana IV., ktorý vo svojej bule písal o jednotnom tajomstve Eucharistie, ktoré zahŕňa tak Ježišovo Najsvätejšie Telo, ako aj jeho Krv.
Prikázané sviatky v Katolíckej cirkvi
Niektoré dni sú v živote kresťana významnejšie ako iné. Tým najvýznamnejším dňom by mala byť nedeľa, keď slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme prikázané sviatky. V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši. Okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána, alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa z vážnych dôvodov nemôže zúčastniť na sv. omši v deň slávnosti a zúčastní sa na nej v predvečer sviatku.