Slovenská republika má bohatú históriu štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní, ktoré sú určené zákonom č. 241/1993 Z. z.
Veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku
Stolovanie na Veľkonočnú nedeľu pripomínalo kedysi Štedrú večeru. Stôl bol prikrytý čistým bielym obrusom. Chlieb, ktorý položili na stôl, sa nesmel v ten deň odkladať a gazdiná nesmela počas obeda vstávať od stola. Jedávalo sa vajíčko, ktoré malo zabezpečiť ochranu pred zlými silami. Ak sa niekto dostal pod vplyv zlého ducha, alebo ho vodil svetlonos, mal si spomenúť, s kým to vajíčko jedol, a zlé sily stratili nad ním moc.
Hoci bolo povolené jesť aj mäso, mnohí ho nejedli, lebo verili, že by prišli o kus dobytka. Tento zvyk sa však nespájal s hydinou, a preto sa často pripravovala aj tá. Nič zo stola sa nesmelo vyhodiť, omrvinky si ľudia odkladali na liečenie, škrupiny z vajíčok a kosti z mäsa položili na polia medzi oziminu.
Významný deň pre mladé dievčatá
Veľkonočná nedeľa bola v živote mladých dievčat, ktoré už od jesene chodievali na priadky, významným dňom. Dnes si mohli prvý raz založiť na hlavu partu, ktorú si zakladali na hlavu každú nedeľu, až kým sa nevydali.
Zmeny v názvosloví rímskokatolíckych veľkonočných sviatkov
V názvoch veľkonočných sviatkov počas Svätého týždňa došlo k úpravám. Tieto zmeny sú dôsledkom snahy o väčšiu vernosť latinskému originálu. Použité názvy v novom vydaní Rímskeho misálu sú bližšie výrazom, ktoré má originálny Missale Romanum. Pre TASR to uviedol hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara.
Nové vydanie Rímskeho misálu, čiže základnej liturgickej knihy, ktorá sa používa pri slávení rímskokatolíckych bohoslužieb, vstúpilo do platnosti 1. januára. Namiesto Kvetnej nedele sa po novom používa názov Palmová nedeľa. Zelený štvrtok bude po novom niesť názov Štvrtok svätého týždňa, Veľký piatok zas Piatok utrpenia Pána. Pomenovanie Veľkonočný pondelok sa zmenilo podľa Rímskeho misálu na Pondelok vo veľkonočnej oktáve. Podobne je to podľa jeho slov aj s nemeckými výrazmi Gründonnerstag či Karfreitag.
"Napokon aj názvy uvedené v misáli v zátvorkách sú toho svedectvom. Kto chce hovoriť odborne presne, liturgicky exaktne, bude používať termíny z misála," dodal. Cieľom však nie je "vytlačiť" tradičné výrazy ako Zelený štvrtok z používania. Viaceré farnosti o zmenách v názvoch svojich veriacich informovali počas Palmovej nedele (10. 4.).
Kresťanské vplyvy a kalendár sviatkov
Slovensko je prevažne kresťanskou krajinou, ale má aj vplyvy z pravoslávnej cirkvi. Napríklad, okrem vianočných osláv západných cirkví, sa 6. januára oslavujú aj pravoslávne Vianoce východných cirkví. Avšak len Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára sú štátnym sviatkom. 6. január je dňom pracovného pokoja, pretože v tento deň sa oslavujú aj Traja králi. Inak, pravoslávny kalendár chýba v slovenských sviatkoch. Veľká noc je úplne založená na západnom kalendári.
Prehľad štátnych a pamätných dní na Slovensku
Toto je prehľad sviatkov na Slovensku. Štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni sú určené zákonom č. 241/1993 Z. z. Medzi štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni patria rôzne významné dátumy počas roka.
Legislatívne úpravy sviatkov
Národná rada Slovenskej republiky prijala 12. septembra 2018 zákon č. 281/2018 Z. z., ktorým sa do zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch vkladá prechodné ustanovenie (§ 4a), v zmysle ktorého v roku 2018 bol 30. október dňom pracovného pokoja. Dôvodom tohto kroku bolo jubilejné sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine.
