Adventné obdobie predstavuje čas príprav na Vianoce, avšak jeho symbolika siaha omnoho hlbšie. Jedným z najvýraznejších prvkov adventu je zapaľovanie sviečok na adventnom venci, ktorý môžeme nájsť v domácnostiach, kostoloch i verejných priestoroch. Tento tradičný symbol nám pomáha odrátavať dni do Vianoc a prináša do našich domovov svetlo a nádej.
Význam adventného venca a jeho histórie
Adventný veniec je kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždyzelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vešia zo stropu. Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období.
Pôvod adventného venca nie je úplne jasný, predpokladá sa, že sa začal používať niekedy v období od stredoveku do 16. storočia, prípadne až do 19. storočia. Vytvorenie prvého moderného adventného venca, vystaveného na verejnosti, sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickému pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Wichernov veniec pozostával z dreveného kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviečok, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Veniec bol zavesený v Rauhes Haus, dome pre siroty, duševne chorých a starých, ktorý Wichern zriadil v roku 1833. Vence so štyrmi či piatimi sviečkami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností.
Pojem "advent" pochádza z latinského slova "adventus", čo môžeme preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Adventné obdobie sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom. Do cirkevného roka ho zaviedol v roku 600 pápež Gregor Veľký. Najskôr trvalo až osem týždňov, ale roku 922 sa záväzne ustálilo na štyri týždne so začiatkom v prvú decembrovú nedeľu.
Symbolika a farby adventných sviečok
Adventný veniec so štyrmi sviečkami je ikonickým symbolom adventného obdobia. Každá sviečka nesie svoj vlastný význam a je spojená s určitým adventným týždňom. Zapaľovanie sviečok postupne počas štyroch nedeľ pred Vianocami symbolizuje príchod svetla do sveta - narodenie Ježiša Krista. Svetlo z horiacich sviec symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „svetlo sveta“.
V tradičnom rímskokatolíckom chápaní sa používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna, zapaľovaná ako v poradí tretia, ružová sviečka ako symbol radosti. V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista. Farby sviečok by mali odzrkadľovať liturgické farby adventných nedieľ.
V niektorých tradíciách sa pridáva piata sviečka, ktorá je biela a umiestňuje sa do stredu venca. Táto piata svieca, zapaľovaná zvyčajne na Štedrý deň alebo na Prvý sviatok vianočný, symbolizuje čistotu a príchod malého Ježiška.
Sviečky na adventnom venci sa zapaľujú postupne. Na prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna sviečka, na druhú dve, na tretiu tri a na štvrtú horia všetky štyri. Pri zapaľovaní sviece si môžete vytvoriť vlastný rituál - krátku modlitbu, spoločné želanie alebo chvíľku ticha.
Význam jednotlivých adventných sviečok a nedieľ
Každá zo štyroch adventných sviečok má svoje špecifické meno a symbolický význam:
- Prvá adventná sviečka (Nádej/Prorokova svieca): Symbolizuje nádej a často sa nazýva Prorokova svieca, odkazujúc na Izaiáša, ktorý čakal v nádeji na Spasiteľa. Zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine.
- Druhá adventná sviečka (Mier/Betlehemská svieca): Symbolizuje mier a lásku, pripomína narodenie Krista a betlehemské jasličky. V niektorých tradíciách sa nazýva aj Betlehemská svieca alebo Svieca pokoja. Zapaľuje ju najstaršie dieťa v rodine.
- Tretia adventná sviečka (Radosť/Pastierska svieca): Táto ružová sviečka zdôrazňuje radosť z blížiaceho sa Kristovho narodenia. Nazýva sa aj Pastierska svieca. Zapaľuje ju matka rodiny.
- Štvrtá adventná sviečka (Láska/Anjelská svieca): Symbolizuje lásku a často sa nazýva Anjelská svieca. Zapaľuje ju otec rodiny.
V niektorých tradíciách sa spomína aj piata svieca, ktorá je biela a umiestňuje sa do stredu venca, symbolizujúc príchod malého Ježiška. Zapaľuje sa tesne pred Štedrou večerou.
Každá adventná nedeľa mala svoje ľudové označenie: prvá adventná nedeľa - železná, druhá - bronzová, tretia - strieborná a štvrtá - zlatá.
Adventné obdobie a slovenské tradície
Adventné obdobie trvá štyri týždne a vyzýva ľudí na zamyslenie, pokánie a modlitbu. V kresťanskom chápaní to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia sa usilovali dať do poriadku svoje domácnosti, všetko vyčistiť, upratať, vyprať šatstvo, poumývať okná. Gazdinky piekli koláče a gazdovia pripravovali drevo na vykurovanie.
V advente malo ísť najmä o duchovnú stránku. Bolo potrebné pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry, nazbierané cez rok, a vzájomne si odpustili. V advente sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o „malom pôste“. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb, muzikanti odložili hudobné nástroje.
Kedysi sa verilo, že dni pred svätým Mikulášom sú "stridžie", obdobie, kedy mohli mŕtvi prejsť do sveta živých. Veľa sa veštilo a praktizovali sa ochranné kúzla pred zlými silami. Zimný slnovrat, ktorý sa nezadržateľne blížil, sa niesol v znamení predlžovania nocí a skracovania dní, čo znamenalo veľa temnoty.
VIANOCE na Slovensku!
Mikuláš a jeho tradícia
Pred zapálením druhej adventnej sviece si deti predchádzajúci deň užili Mikuláša. Tradične si čižmičky vyčistili na 6. decembra. Voľakedy bolo chodenie Mikuláša po domoch skôr meštianskou záležitosťou. Až koncom 19. storočia sa tento zvyk dostal aj na vidiek.
V mestách chodil iba Mikuláš, oblečený v biskupskom rúchu, s nošou na chrbte plnou drobných darčekov a sladkostí. Na vidieku sa k Mikulášovi pridal aj čert a anjel. Anjel a Mikuláš predstavovali dobro. Deti museli preukázať nejakú zručnosť, aby dostali darček - pomodlili sa modlitbu, povedali básničku alebo zaspievali pesničku. Na vidieku deti dostávali sušené ovocie, orechy a jabĺčka.
Zvyk s čižmičkami v oknách sa traduje práve z legendy o tom, ako Mikuláš nechával v oblokoch chudobných ľudí dary. V žiadnej domácnosti s malými deťmi teda v tento výnimočný deň nesmú chýbať čižmičky v okne.
Príprava na Luciu
Dievčatá sa pripravovali aj na Luciu, 13. decembra. Podľa viery bola Lucia najsilnejšia zo všetkých stríg, preto sa jej ľudia báli a snažili sa na Luciu dostať zo svojich príbytkov zlú energiu. V tieto dni máme najdlhšie noci z celého roka.
Dievčatá túžili vedieť meno svojho budúceho manžela. Na dvanásť lístkov napísali rôzne mužské mená, ku ktorým pridali aj nápisy „nikto“, „neznámy“ a „cudzinec“. Každý deň od Lucie do Vianoc spálili jeden lístoček. To meno, ktoré odhalili na Vianoce, mal mať aj ich vyvolený.
Od Lucie do Vianoc si zruční majstri doma vyrábali stolčeky. Každý deň mohli zaseknúť do dreva len raz a nemohli naň použiť ani jeden klinec. Keď ho potom vzali na Štedrý deň na polnočnú omšu, cez stredový otvor vraj uvideli všetky strigy z dediny.
V tomto období chodili koledovať dievčatá prezlečené za Lucie, oblečené celé v bielom a s pomúčenou tvárou. V rukách mali husie perá a tými vymetali zo všetkých kútov všetko zlo z domácnosti a prinášali tak rodine šťastie.
Adventné kalendáre a súčasné Vianoce
Okrem tradičných adventných vencov sú dnes populárne aj adventné kalendáre, ktoré jednoducho odpočítavajú dni do Vianoc a nemusia mať nutne náboženský charakter. Deti zvyčajne odmieňajú nejakou cennou drobnosťou alebo sladkosťami.
Ručne robené adventné kalendáre sa stávajú čoraz populárnejšími, pretože cez ne môžete deti mnohému naučiť - adventné obdobie je totiž obdobie mieru, altruizmu, pokory a vďačnosti. Tradičné adventné kalendáre z minulosti obsahovali aj rôzne obrázky, ktoré symbolizovali príbeh o narodení Ježiša.
Prieskumy ukazujú, že finančná situácia ovplyvňuje tohtoročnú vianočnú nádielku pod stromčekom. Mnohí Slováci musia pred Vianocami šetriť a obmedzovať svoje výdavky, častejšie porovnávajú ceny a vyhľadávajú výhodnejšie ponuky. Napriek tomu väčšina ľudí neplánuje na darčeky využiť pôžičky a radšej prispôsobí sviatky svojmu rozpočtu.
Stále preferujeme praktické darčeky, ako oblečenie, knihy či domáce potreby. Každý piaty človek volí symbolické drobnosti s emocionálnou hodnotou, zážitky chce darovať necelých 12 % a 7 % namiesto darčekov preferuje spoločný čas.
Najviac pri nákupoch zasiahli ľudí zvýšené ceny potravín, energií a služieb, čo uviedlo 37 %. Takmer 19 % cíti rastúce náklady na domácnosť a deti a 18 % zasiahla neistota v práci.