Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Je to prvá sviatosť, ktorú môžeme prijať spomedzi všetkých ostatných sviatostí.
Krst je vstupnou bránou do života viery, pretože krstom sa nám zmýva dedičný hriech a všetky hriechy i tresty za hriechy spáchané do momentu udelenia krstu. Krstom sa stávame Božími deťmi a zároveň členmi Cirkvi, mystického Kristovho tela.
Táto dôležitosť krstu je zakotvená v slovách samotného Ježiša, ktorý pristúpil k svojim učeníkom a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“
Vysvetlenie krstu, Video 7: Obrad krstu
Krstiny v Rímskokatolíckej farnosti sv. Egídia v Bardejove
Pre veriacich v Bardejove a okolí, ktorí plánujú prijatie sviatosti krstu, Rímskokatolícka farnosť sv. Egídia poskytuje potrebné usmernenia a podmienky. Sviatosť krstu sa v tejto farnosti vysluhuje dvakrát do mesiaca po nedeľnej svätej omši.
Dôležité je prísť osobne sa nahlásiť do kancelárie farského úradu a absolvovať katechézy ako prípravu na prijatie sviatosti. Túto katechézu majú absolvovať rodičia i krstní rodičia, aby boli plne pripravení na záväzky spojené s výchovou dieťaťa vo viere.
Historické a kultúrne súvislosti krstu a Zjavenia Pána
Hoci sviatok Krstu Pána sa dnes slávi osobitne, historicky bol úzko prepojený so sviatkom Zjavenia Pána. Katolíci, evanjelici a ďalšie kresťanské cirkvi okrem pravoslávnej slávia 6. januára sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý patrí k najstarším kresťanským sviatkom.
Kým v minulosti si veriaci 6. januára vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán, od roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne ako sviatok Krstu Pána.
Sviatok Zjavenia Pána sa vo východnej cirkvi slávil už od tretieho storočia. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej cirkvi, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu opísaných v Evanjeliu podľa Matúša. Zatiaľ čo západné kresťanstvo si pripomína pamiatku sv. Troch kráľov 6. januára, východná cirkev spomína na príchod mudrcov do Betlehema cez sviatok Narodenia Pána 25. decembra.
Títo učenci z Perzie boli zobrazovaní ako traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Spomínané mená troch kráľov sa objavujú až neskôr. Kult Troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený. Traja králi boli považovaní za svätcov a majú bohatú ikonografiu, niekedy sa zobrazujú ako muž starý, potom mladý a muž v strednom veku.
Tradície spojené so Zjavením Pána a posvätením
Sviatok Troch kráľov je vzorovou ukážkou prelínania staroslovanských obradov obohatených prvkami rímskej kultúry s obradmi kresťanskými. Vodu a oheň, ktorým sa odpradávna pripisovala magicko-ochranná funkcia, začali svätiť kňazi v kostoloch, čím ešte zvýšili ich magickú moc.
Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev, ktorá prevzala najviac pohanských obradov a najmenej ich menila, zaviedla svätenie vody priamo v potokoch. Každý mal pri sebe čečinovú chvojku, ktorú potom namočil do posvätenej vody a pokropil sa ňou. V rímskokatolíckych obciach nosili ľudia vodu do kostola. Občas ku krčahom a kadiam prikladali aj soľ, jablko, kriedu, sviečku či cesnak.
V katolíckych kostoloch počas omší vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov kňazi posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymian. V tento deň obvykle kňazi obchádzali domy, modlili sa a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami troch kráľov - G.M.B. (Gašpar - Melichar - Baltazár). Táto tradícia sa na mnohých miestach zachovala dodnes.
