Hoci sa dnes v hudobnom svete dominuje pop, rock či indie, mimoriadne cenným dedičstvom našej kultúry je folklórna hudba. Ľudové a hymnické piesne dokážu vzbudiť pocity hrdosti a radosti aj v dnešnej uponáhľanej dobe. Je veľmi pravdepodobné, že ste jej melódiu alebo aspoň text niekedy zachytili, no možno si nespomínate.
Pieseň Na Kráľovej holi: Príbeh a symbolika
Ľudová pieseň Na Kráľovej holi pochádza z prekrásneho a malebného regiónu plného tradícií, slovenskej kultúry a samozrejme krásy - Horehronia. Túto ikonickú vetu známej slovenskej ľudovej piesne dnes pozná už takmer každý. Zaujímavosťou je, že v pôvodnom texte sa v prvej slohe spieva o vrchu stromu naklonenom do Šumiackej zemi, nie Slovenskej. Táto zmena sa prvýkrát udiala vo filme Zem spieva od Karola Plicku. Podľa reakcií na videách na YouTube sa pieseň sem-tam zapáči aj cudzincom, a podľa mnohých Slovákov by sa mala stať dokonca slovenskou hymnou.
Pieseň vznikla za veľmi smutných okolností. Text piesne napísal šumiacky vojak, bojujúci na ruskom fronte. Zablúdená guľka bola pre neho symbolicky "nevestou" a v tej chvíli si postrelený uvedomil, že domov, do svojho milovaného kraja a medzi svojich kamarátov, sa už pravdepodobne nikdy viac nevráti. Táto hlboká emócia a túžba po domove sa preniesla do textu, ktorý dodnes oslovuje generácie.
KOLLÁROVCI- NA KRÁĽOVEJ HOLI (Oficiálny videoklip 6/2017)
Kráľová hoľa - Kráľovná Nízkych Tatier
Kráľová hoľa patrí medzi turistické klenoty, ktoré sa dajú len ťažko prehliadnuť. Na prvý pohľad pôsobí ako akýsi obor, ktorého je možné pozorovať zo širokého okolia. Ak ste niekedy rozmýšľali o jej návšteve, tak vedzte, že to za to bude stáť. Majestátna Kráľová hoľa (1 946 m n. m.) je najnavštevovanejším a zároveň najvyšším vrchom Kráľovohoľských Tatier vo východnej časti Nízkych Tatier.
Legendy o pôvode názvu
I o pôvode názvu Kráľovej hole vzniklo viacero legiend. Podľa jednej z nich je názov vrchu odvodený od jedného z najslávnejších uhorských kráľov, Mateja Korvína. Kráľ sa po poľovačke v okolitých lesoch na nej údajne naobedoval. Druhá verzia ponúka tvrdenie Mateja Bela, že v roku 1241 sa na holi ukrýval uhorský kráľ Belo IV. Jej dominantný vzhľad a to, ako „kraľuje“ okolitej prírode, sú zrejme tiež dôvodom názvu. Na nízkotatranskom hrebeni síce nie je najvyšším vrcholom, ale vďaka okrajovej polohe pôsobí priam dominantne.
Strecha Slovenska
Na svahoch rozložitého masívu Kráľovej hole pramenia okrem Čierneho Váhu aj naše ďalšie významné slovenské toky - Hnilec, Hornád a Hron. Zo svahov raziac si svoju životnú cestu stekajú na rôzne strany, vďaka čomu si Kráľová hoľa vyslúžila prívlastok „strecha Slovenska".
Od roku 1960 stojí na vrchole televízny a rozhlasový vysielač Kráľová hoľa, ktorý je viditeľným orientačným bodom.
Turistické trasy na Kráľovú hoľu
Na vrchol Kráľovej hole vedie niekoľko výstupových trás, a všetky sú čímsi zaujímavé. Môžeme si teda vybrať z rôznych štartovacích bodov, ako sú Šumiac, Telgárt, Liptovská Teplička alebo cestná križovatka Pusté Pole, odkiaľ vedie cesta okolo prameňov Hnilca.
Príklad výstupu z Liptovskej Tepličky
Jedna z možných trás vedie z obce Liptovská Teplička. Turisti vykračujú zo stredu horskej obce, v smere na juhovýchod, popri drevených stánkoch, kde sa občas konajú folklórne slávnosti. Cesta pokračuje na koniec obce, kde sa míňajú malebné pivničky, pripomínajúce malé obydlia z filmu Hobit. Následne sa pred turistami začína rozprestierať malebná krajina s rozsiahlymi pásmi polí, lúk a pasienkov, usporiadaných kaskádovito do terás.
Zelená turistická značka sprevádza putujúcich po poľnej prašnici až k rázcestiu Výpad. Odtiaľ sa pokračuje cestou lemovanou rozsiahlymi lúkami popri bystro tečúcom Čiernom Váhu. Dolina sa neskôr začína zužovať a v miernom stúpaní sa blížia k horárni Veľký Brunov. Od horárne zelená značka vedie opäť po lesnej ceste dolinou Veľký Brunov, aby sa následne vystúpilo serpentínami priamo do sedla Záturňa. Oči spočinú na prekrásnej poľane a opäť sa vstupuje do smrekového lesa. Ten sprevádza kroky až po poľanu Lapinová v hornej časti doliny Malý Brunov. Rovno nad poľanou sa vstupuje do kosodrevinového pásma. Počas cesty je možné si pochutnať na čučoriedkach, ktoré lemujú okraje chodníka.
Šikmý chodník vedie nahor po skalných platniach severným úbočím Kráľovej hole. Pri prameni Čierneho Váhu s lavičkou si turisti doprajú prestávku. Pomalým tempom po strmom chodníku v závere výstupu sa konečne prichádza na rozložitý vrchol Kráľovej hole. Za námahu odmení fascinujúci kruhový výhľad na Horehronie, Liptov, Spiš a očarujúcu panorámu Vysokých Tatier. Z jej chrbta vidieť na východe krasové planiny Slovenského raja, na juhu Muránsku planinu, Stolicu, Fabovu hoľu, Klenovský Vepor a v diaľke Ľubietovský Vepor s Hrbom. Ako na dlani sa rozprestiera časť Horehronského podolia medzi Heľpou a Závadkou nad Hronom. Smerom na západ sa neďaleko vypína Stredná hoľa a v pozadí centrálneho hrebeňa zas Ďumbierske Tatry s Ďumbierom a Chopkom.
Po oddychu na vrchole nasleduje zostup modrým turistickým značením cez Vyšné sedlo do obce Šumiac. Približne v polovici zostupu sa prichádza do Predného sedla. Cestou sa občas prechádza cyklotrasou, vedúcou zo Šumiaca na vrchol Kráľovej hole. Lesná cesta, ktorou sa kráča, vedie striedavo lesom a lúkami, až napokon privedie do malej obce Šumiac.
V čase, keď hmly ustúpia a slnečné lúče si prerazia cestičku medzi mrakmi, prichádza neopakovateľná chvíľa uvidieť Kráľovu hoľu v plnej kráse zo všetkých svetových strán.
Kráľová hoľa a Kriváň: Láska a národné symboly
V ľudovej tradícii koluje krásna povesť, že Kráľovu hoľu spoločne s Kriváňom viaže k sebe láska. Vraj sa raz v dávnych dobách švárny Kriváň zamiloval do územčistej Kráľovej hole. Hoľa jeho lásku opätovala, a tak sa dlhé stáročia spoločne navzájom dorozumievali pohľadmi, vetrom a oblakmi. Neskôr však zatúžili byť čo najbližšie pri sebe, aby sa mohli dotknúť jeden druhého. Ich vzájomná láska a túžba bola taká veľká, že nakoniec z ich roztúžených tiel vytryskli dva pramene: Čierny pod Kráľovou hoľou a Biely pod Kriváňom. Ešte i dnes vytekajú spod oboch vrchov, aby sa v Liptove spojili do jednej rieky. Z Čierneho a Bieleho Váhu tak vznikol Váh, plod lásky Kriváňa a Kráľovej hole.
Spája ich ešte čosi viac. Kráľová hoľa spolu s vysokotatranským Kriváňom sú národnými vrchmi Slovákov a symbolmi Slovenska. Nás k týmto prírodným skvostom neviaže iba láska, ale i zvedavosť aspoň raz ich uvidieť zblízka a pookriať v zelenom, mäkkom náručí matky prírody.