Slovenská ľudová pranostika „Katarína na ľade, Vianoce na blate“ patrí medzi najznámejšie predpovede, ktoré sa viažu k dátumu 25. novembra, sviatku svätej Kataríny Alexandrijskej. Táto pranostika, alebo aj jej opačná verzia, odráža múdrosť našich predkov, ktorí pozorne sledovali prírodu a na základe jej znakov sa pokúšali predvídať zimu a charakter vianočného obdobia.
Pôvod a význam pranostiky
Pranostiky ako je táto, vznikali z dlhoročných pozorovaní prírody a vývoja počasia. Naši predkovia zistili, že keď na konci novembra alebo začiatku decembra bývalo chladnejšie počasie sprevádzané mrazmi a snehovou pokrývkou, potom zvyklo nasledovať oteplenie, ktoré spôsobilo, že na Vianoce sneh, predovšetkým v nižších nadmorských výškach, nebol. To znamená, že ak je 25. november mrazivý či zasnežený, Vianoce bývajú daždivé a bez snehu.
Opačný variant znie: „Katarína na blate, Vianoce na ľade.“ Ak je november daždivý a bez mrazov, zima príde neskôr a sviatky môžu byť studené a zasnežené. V symbolickom význame táto pranostika tiež ukazuje cyklický charakter prírody a nepredvídateľnosť počasia - pripomína, že život je plný zmien a nádeje na lepšie časy. Hoci folklór je folklór, pranostiky ukazujú, že počiatky skutočnej zimy na Slovensku často prichádzajú práve medzi 25. novembrom a Mikulášom (6. decembra).
Slováci vždy sledovali jediný jednoduchý vzorec: Katarína + mráz = Vianoce v blate alebo Katarína + dážď = Vianoce na snehu. Folkloristi pripomínajú, že tieto vzorce nevznikli len z povier, ale z dlhodobého pozorovania prírody. V strednej Európe totiž zima prichádza v cykloch a prvý studený vpád často po 25. novembri býva len krátky „závan“ a nie trvalá zima. Obdobie na konci jesene a na začiatku zimy sa zvykne vyznačovať tým, že prejavy počasia sú dynamickejšie, cirkulácia vzduchu v atmosfére je výraznejšia.
Dôležité je uvedomiť si, že pranostiky sú predpovede budúcnosti, ktoré sa zväčša týkajú počasia a sú postavené len na subjektívnom pozorovaní ľudí. V minulosti, keď neexistovali moderné meteorologické predpovede, mali pranostiky pre ľudí veľký význam. Napriek tomu, že nemajú žiadnu oporu vo vede, môžu nám ponúknuť zaujímavý pohľad do našej minulosti a tradičnej kultúry. Tohtoročná Katarína bola bez mrazu a snehu, čo by podľa pranostiky mohlo naznačovať chladné a zasnežené Vianoce.
Meteorologické fakty a súčasný vývoj
Napriek všetkému, treba veľmi opatrne v súčasnosti narábať so všetkými pranostikami, aj s faktami, ktoré vyplývajú zo skúseností klimatológov a meteorológov. Stav, ktorý nastal hlavne v priebehu 21. storočia, veľmi často vyvracal všetky tieto známe fakty, že napríklad v období, kedy by mala byť najstabilnejšia zima, bolo naopak, relatívne veľmi teplo. Takmer každý rok je okolo Vianoc oteplenie alebo odmäk. Podľa odborníkov z poľského Inštitútu meteorológie a vodného hospodárstva (IMGW) a Európskeho centra strednodobých predpovedí (ECMWF), ako aj modelu CFSv2 (USA), koniec roka môže byť nezvyčajne teplý.
Pre Slovensko sa odhadujú denné maximá +2 až +4 °C a nočné minimá do -4 °C. Očakávajú sa mierne až stredné zrážky (10-15 dní so zrážkami) v kombinácii snehu a dažďa, celkovo cca 45-60 mm zrážok za mesiac. Inými slovami, snežiť môže, ale stabilná snehová pokrývka bude skôr v horách. Na prelome rokov môže byť počasie nestabilné, so striedaním frontov, dažďa a prechodného snehu, no nie sú signály o extrémnych mrazoch. Záverečná fáza sviatkov bude pravdepodobne mierna, s možnými prehánkami a mokrým snehom najmä na severe a v horských oblastiach. V nížinách to bude skôr zimný dážď alebo teploty slabo nad nulou.
predpoveď počasia na vianoce
Svätá Katarína Alexandrijská: Život a legenda
Sviatok svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorý každoročne pripadá na 25. november, je na Slovensku jedným z najvýraznejších sviatkov na prelome jesene a zimy. Za prvý stridží deň sa považuje sviatok Kataríny, svätice často zobrazovanej s celým, alebo zlomeným kolesom (také má v znaku napr. mesto Kremnica, ktorej kostol je Kataríne zasvätený). Katarína je patrónkou univerzít, filozofov, ošetrovateliek, mladých dievčat, umierajúcich a tiež všetkých povolaní, pri ktorých hrá koleso významnú úlohu (mlynári, lodníci a pod.).
Katarína Alexandrijská sa narodila v roku 289 n.l. v Alexandrii, v Egypte, ako dcéra kráľa Costusa. Bola mladou, veľmi krásnou a vzdelanou ženou. V gréckych prameňoch sa nazývala Aikatheriné (znamená „stále čistá“), od toho sa neskôr odvodzovalo latinské Ecaterina a zrejme aj ruské Jekaterina. Podľa legendy bola Katarína nielen múdra, ale aj veľmi zbožná. Ku kresťanskej viere ju priviedol pustovník, ktorý ju aj pokrstil. Ježiš sa k nej jedného dňa obrátil a daroval jej snubný prsteň. Verejne kázala proti pohanom, kritizovala modloslužobníctvo, prenasledovanie kresťanov a vyzývala k prestúpeniu na kresťanskú vieru.
Bola tak výraznou a výrečnou osobnosťou, že zaujala aj samotného pohanského cisára Maxentia, ktorý sa ju snažil prehovoriť, aby sa svojej viery vzdala. Keď pochopil, že sám s jej presvedčením nič nezmôže, dal povolať päťdesiat svojich najlepších učencov, filozofov a rečníkov, ktorých úlohou bolo vyvrátiť Katarínin postoj. Stal sa však presný opak. Katarína ich svojou múdrosťou presvedčila o pravde jej slov a následne učenci prijali kresťanskú vieru. Maxentius to považoval za urážku svojej osoby a učencov dal upáliť.
Kataríne, ktorá naňho ale zapôsobila, ponúkol svoju ruku. Tú však odmietla, s tým, že už je zasvätená Bohu a Kristovi. Nechal ju teda mučiť, biť palicami a bičovať, uvrhol ju do väzenia, kde mala ostať 12 dní o hlade. Jedlo jej posielal sám Kristus pomocou bielej holubice. Cisárov dôstojník Porfýrius spolu s cisárovnou Faustinou jedného dňa zbadali nad väzením obrovskú žiaru a boli svedkami, ako Kataríne ošetrujú rany samotní anjeli. Ešte počas svojho uväznenia ich spolu asi s dvesto vojakmi obrátila na kresťanskú vieru.
Cisár svoju ponuku po dvanástich dňoch zopakoval, chcel z Kataríny urobiť novú cisárovnú, no ona opäť odmietla. Maxentius ju nechal mučiť špeciálnym mučiacim nástrojom pozostávajúcim zo štyroch ostnatých kolies, ktoré však na jej prosbu pri mučení zlámal anjel (preto je hlavným atribútom sv. Kataríny práve koleso). Následne vydal Maxentius príkaz na jej sťatie mečom. Traduje sa, že pri poprave z nej netiekla krv ale mlieko. Jej ostatky mali anjeli odniesť na horu Sinaj, kde neskôr cisár Justinián nechal postaviť (v súčasnosti pravoslávny) kláštor sv. Kataríny. Počas križiackych výprav sa jej uctievanie prenieslo aj do Európy. V stredoveku bola spolu s Pannou Máriou najuctievanejšou kresťanskou sväticou.
Jej historická hodnovernosť nie je celkom doložená, prakticky akékoľvek informácie o jej osobe pochádzajú najmä z diela Zlatá legenda (Legenda Aurea) od Jakuba de Voragine z 13. storočia. Mnohí historici tvrdia, že v skutočnosti je celá legenda vymyslená a skutočný základ prebrala zo života a smrti Hypatie, známej filozofky. Hypatia pochádzala, rovnako ako Katarína, z Alexandrie, žila o zhruba storočie neskôr. Narozdiel od Kataríny však bola pohanka, hoci kresťanov poznala a tolerovala ich. Šlo o známu filozofku, matematičku a astronómku - dokonca je považovaná za prvú známu matematičku. Jej smrť bola tragická a bola zavraždená rozvášneným davom kresťanov.
Tradičné zvyky a povery spojené s Katarínou
Katarína patrila medzi tzv. medzníkové dni roka, keď sa hodnotila úroda, plánovala práca na hospodárstve a pozoroval sa vývoj počasia. Bol to deň, keď sa ukončovali jesenné práce a otváralo sa obdobie adventu a zimy. Nielen pre svoju náboženskú podstatu, ale aj preto, že od Kataríny sa v minulosti odvíjala zmena ročných období, gazdovia vedeli, že ak zima nepríde pri Ondrejovi či Lucii, prvý vážny mráz príde práve na „Katarínu“.
Ukončenie zábav a adventné obdobie
Ešte v 19. a 20. storočí sa na Slovensku hovorilo, že „svätá Katarína zatvára zábavy“. Tradične sa práve po 25. novembri končili tanečné zábavy a začínalo obdobie adventu a stíšenia. V dedinách sa prestalo tancovať, nekonali sa svadby a dievčatá si dávali „ostatné koliesko“ na parkete. Sviatok tak symbolizoval prechod od hlučnej jesene do pokojnej zimy, kedy sa rodiny sústreďovali na domácnosť, prípravu jedla, varenie medovníkov či zabíjačky. Pre študentov bol zase Katarínsky deň jedným z mála historických sviatkov, pri ktorom sa modlili za múdrosť a ochranu. Pri príchode Kataríny prestali pastieri pásť dobytok, ukončili sa zbery a oslavy a začali vzdávať vďaku za celoročnú úrodu. Nedeľa po Kataríne je prvou adventnou nedeľou, ktorá je začiatkom štyroch adventných nedieľ zavŕšených Štedrým dňom. Advent je čas očakávania a tešenia sa na príchod Ježiška.
S Katarínou boli späté aj posledné, tzv. katarínske tancovačky pred nadchádzajúcim adventom, ktorý svadby a zábavu ako spev či tanec zakazoval. Na týchto zábavách zväčša platilo „ženské právo“, čo znamenalo, že to boli práve ženy, ktoré si vyberali svojich tanečníkov, vyplácali muzikantov, ale mali na starosti aj komplet občerstvenie. O polnoci mužom dopriali pánsku volenku. V tento večer si muži a ženy prakticky vymenili svoje typické role, dokonca bývalo zvykom, že ženy pozývali mužov na pálenku, či ich obdarovali darčekmi v podobe slávnostného pečiva, sušeného ovocia alebo kvetinami. Tancovalo sa zvyčajne až do bieleho rána.
Zákazy a ochranné rituály
Keďže Katarína bola mučená na kolese, v tento deň bolo zakázané pracovať so všetkým, čo malo kolesá. Nesmelo sa mlieť v mlynoch, nemal byť žiaden povoz, nemohlo sa ani priasť na kolovrátkoch. Ženy nepriadli ani nešili, verili, že by sa im v lete pri práci na poli zbierali a zhnisali prsty.
Keďže sa jednalo o prvý stridží deň, ženy ako hostia boli v domácnostiach nevítané. Ak by na Katarínu ako prvá prišla do domu žena, znamenalo by to pohromu pre gazdinú - hrozilo, že sa jej celý rok bude rozbíjať hlinený riad. O to viac boli vítaní muži, ktorých prítomnosť mala vyhnať zlé sily a po nich už mohol prísť na návštevu ktokoľvek. V tieto dni chodievali po dedine chlapci „s oceľou“. Zväčša predniesli vinš: „Priniesol som oceli, žeby sa vám misky nebili“. Vinšovníkov zvykli odmeňovať koláčikom, ovocím alebo aj grošom. Inde zase chlapci špásovali a rozbíjali o dvere Katarín starý riad. Ľudia, aby boli chránení pred zlými strigami, jedli na Katarínu cesnak a potierali ním vchodové dvere do tvaru kríža. Ďalšia zvyklosť hovorí, že najlepšia je tá kyslá kapusta, ktorá sa do sudu natlačí na Katarínu.
Ľúbostná mágia a žarty
Na sviatok sv. Kataríny, rovnako ako na všetky stridžie dni, sa vzťahovalo mnoho rôznych praktík a zákazov, no rovnako aj množstvo zvykov z ľúbostnej mágie. Napríklad, aby si dievča k sebe mohlo pripútať mládenca, malo vysypať cestičku od jeho domu k svojmu pilinami. Potom už mládenec nebude nikdy inde chodiť. Prípadne v pohronských obciach si dievčatá mohli zasadiť do piesku v kvetináči vetvičku z čerešne, slivky alebo orgovánu. Každý deň ju museli polievať vodou z potoka prinesenou v ústach. Ak do Vianoc rozkvitla, do roka bola svadba istá. Tento zvyk je veľmi podobný s tým, ktorý sa vykonával aj na sviatok sv. Barbory.
Ľúbostné veštenie na Katarínu malo rôzne podoby. Napríklad v Brezne sa odrezalo z ovocných stromov alebo kríkov (ktoré na jar skoro rozkvitajú - sliviek, ríbezlí) viacero prútov. Čo prút, to určité želanie. Vložili ich do nádoby s vodou, ktorú každý deň vymieňali. Ak prút rozkvitol, želanie sa malo splniť.
Na Orave sa v rámci svojskej zábavy a predstáv o výčinoch bosoriek zaužíval zvyk, že chlapci a mládenci počas katarínskej noci poschovávali a poprenášali z domov, kde boli dievčatá, náradie. Prípadne vysadili brány z pántov a preniesli ich do vzdialenejšieho dvora. Odtiahli voz, rozložili ho a poskladali na susedovej streche. Pred dvere naukladali drevo, alebo postavili záchod, samozrejme opäť z cudzieho dvora. V Čimhovej kradli žrde a vešali ich pod strechu z vonkajšej strany domu. Dievčatá mali za úlohu ich pred dňom sv. Kataríny dobre skryť, chlapci na ne striehli a večer si prezradili, čo kto zistil. Zo žrdí dokonca postavili v tesnej blízkosti rieky akúsi zámerne labilnú pyramídu, ktorá sa čoskoro zrútila do vody. Zvyšné žrde skončili na stromoch. Dievčatá ich ráno museli hľadať, no väčšinou neúspešne, pričom si vyslúžili výsmech ľudí, že od svitania behajú po dedine ako bosorky.
Na Orave sa chlapci v tento deň prezliekali za rôzne masky, alebo sa odievali do ženských šiat. Na hlavu si pripevňovali vrkoče vyrobené z kúdele. Na príslušných miestach si vypchali ženské kabátiky, ktoré mali na sebe oblečené. Neusilovali sa o napodobenie žien, ale skôr o akési parodovanie a vyvolanie komického účinku. Prípadne si niektorí z nich obliekol naruby kožuch a predstavoval medveďa, pričom ho ďalší, ktorý predstavoval medvediara, viedol na reťazi. Sprevádzala ich „Cigánka“ v otrhaných šatách s tvárou začiernenou od sadzí. V sprievode nechýbali ani muzikanti alebo aspoň harmonikár. Zvykom bolo, že chodili od domu k domu (kde mali dievča), vytancovali gazdiné a ako odmenu si odniesli zemiaky, slaninku, vajíčka či rôzne iné naturálie. Ak im z lakomosti dali málo, neváhali si potajomky ešte dačo uchmatnúť. Vajíčka so slaninkou sa využili na dobrú domácu praženicu, ale zemiaky zvyčajne predali, aby mali na vyplatenie muzikantov a kúpu pálenku na večerné posedenie.
Medzinárodný kontext a odkaz sv. Kataríny
Na Slovensku medzi významné architektonické pamiatky patrí napríklad Kostol a kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej (Katarínka) zo 17. storočia, pri obciach Naháč a Dechtice v Trnavskom kraji. Postaviť ho dal gróf Krištof Erdody v roku 1618. Podľa legendy sa na mieste, kde bol františkánsky kláštor založený, zjavovala sv. Katarína mladému grófovi Jánovi Apponyimu.
V Čechách boli Katarínske zvyky a tradície veľmi podobné tým slovenským. Kult sv. Kataríny bol najsilnejší za panovania kráľa Karla IV., ktorý jej dokonca nechal postaviť kaplnku na svojom slávnom hrade Karlštejn. V deň jej sviatku 25. novembra 1332 zvíťazil v bitke u San Felice v severnom Taliansku. Za svoje víťazstvo vďačil práve Kataríne a po zvyšok života sa stal jej oddaným ctiteľom. Príbehy o Kataríne ako o hrdej, krásnej a učenej svätici, ktorá nestratila svoju vieru v Krista ani pri hroznom mučení boli veľmi obľúbené najmä v stredoveku. Bola to práve ona, ku ktorej sa modlila aj slávna Jana z Arku.
Rovnako ako Martin, aj Katarína si zachováva viac svetský typ osláv v mnohých krajinách. Najviac rozšírené zvyky sú vo Veľkej Británii, Francúzsku a krajinách, na ktoré malo Francúzsko vplyv. V stredoveku v anglickej časti ostrovov bol tento deň rozpoznávaný ako posledný predadventný deň.
- Vo Veľkej Británii je to tradične sviatok čipkárov (najmä vďaka spojitosti s kolovrátkom), študentov, právnikov, tkáčov, výrobcov lán a podobných remesiel a tiež starých dievok. Tradične sa dodnes pečú koláče sv. Kataríny - cattern cakes. Pôvodná verzia bola pravdepodobne kysnuté cesto obohatené o rascu, škoricu, maslo, vajíčka a cukor. Zvyk pochádza z čias Tudorovcov a primárne sa začali piecť na počesť Kataríny Aragónskej, prvej manželky Henricha VIII., ktorá pomohla naštartovať trh s čipkami.
- Vo Francúzsku je sv. Katarína spájaná so starými dievkami (Catherinettes), ktoré dosiahli vek 25 rokov a stále boli slobodné. Navzájom si posielali pohľadnice a vyrábali sa papierové klobúky v zeleno-žltej kombinácii (farby symbolizujúce múdrosť a vieru). Dodnes sa v tento deň zachovali prehliadky klobúkov.
- Spolu s Francúzmi sa tento zvyk preniesol aj za oceán a klobúčnicke módne prehliadky sa konajú aj v Kanade a USA. Navyše sa vďaka Marguerite Bourgeois preniesol aj ďalší zvyk: 25. novembra rozdávala svojim študentom melasové karamelky (taffy), ktoré sa dodnes nazývajú St Catherine’s taffy alebo v USA skôr kisses. Populárne je aj sadenie stromov: „A la Sainte-Cathérine, tout bois prend racine.“
- Veľmi populárny je tento deň v Estónsku, no naopak oproti zvykom na Slovensku sa návštevy žien priam vyžadujú. V minulosti sa všetci obliekali do svetlých ženských šiat a chodili koledovať. Estónci tradične v tento deň varili ovsenú kašu, pečené jahňa s kašou, či rôzne strukoviny. Želajú si úrodný rok a nosia drobnosti pre zvieratá.
- V Írsku je sv. Katarína jednou z najdôležitejších svätých, samozrejme až po sv. Patrikovi. Niekoľko, najmä prístavných miest, ju má za svoju patrónku a je považovaná za ochrankyňu námorníkov, najmä preto, že jej pridelili ako symbol maják.
- V Španielsku, podobne ako vo Francúzsku, slobodné dievčatá (Catalinetes) nosia papierové klobúčiky, alebo aspoň korunky. V minulosti sa sochy sv. Kataríny v kostoloch ozdobovali, toto privilégium mali slobodné dievčatá (staršie ako 25 rokov). Hovorilo sa, že „ella va a coronar a Santa Catalina“, v preklade, že ide korunovať sv. Katarínu. Vyrábajú sa rôzne sladkosti, tiež karamelky (las ruedas de Santa Cataliana). Rovnako ako u Britov či Francúzov vyniká porekadlo „Para Santa Catalina toda madera arraiga“, tj „Na sv. Katarínu všetko drevo zakorení“.
Ďalšie vianočné pranostiky
K Vianočnému obdobiu sa viaže mnoho ďalších pranostík najmä o počasí, ktoré odrážajú dlhoročné pozorovania našich predkov:
- Predvianočné a štedrovečerné pranostiky:
- Aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu.
- Aký je čas na Adama a Evy, také budú nasledujúce dni.
- Ak je na Štedrý deň jasný východ slnka, urodí sa jarné obilie.
- Na Štedrý deň hviezdičky, ponesú vajíčka sliepočky.
- Ak je na Štedrý deň vietor, bude malá úroda.
- Keď je na Štedrý deň na nebi veľa hviezd, bude veľa zemiakov.
- Ak padá na Štedrý deň sneh, urodí sa veľa vína.
- Štedrý večer každému je milý, dá vraj pánboh vína, požehná v obilí.
- Pranostiky na Prvý sviatok vianočný (25. 12.):
- Na Božie narodenie o blšie prevalenie.
- Keď na narodenie Krista pršať začne, počas štyroch týždňov počasie bude mračné.
- Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
- Aký je čas na Vianočný deň, taký má byť aj budúci január.
- Na Vianoce - po gágorče, na Velikú noc - moc.
- Jasné Vianoce, tmavé stodole.
- Ak sa na Vianoce voda z neba leje, starosť o úrodu, kečku vám ohreje.
- Vodný mlyn, ktorý Vianociam melie koláče, nebude Veľkej noci pogáče.
- Keď je Vianočná noc tmavá (nesvieti mesiac), bude tma v záčine.
- Ak sú dažde, teplo v hody, nedobrý rok za tým chodí.
- Pranostiky na Druhý sviatok vianočný (Sv. Štefan 26. 12.):
- Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veľké príkopy a záveje narobia.
- Keď svätý Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar.
- Na svätého Štefana nesmie už byť barina.
- Na svätého Štefana každý sa má za pána.
- Keď duje vietor na Štefana, bude víno budúceho roku plané.
- Ak na sv. Štefana svietilo slnko, bude drahé ovocie.
- Pranostiky na sviatok sv. Jána (27. 12.):
- Sivý svätý Ján veští dobrý rok.
- Zahraničné vianočné pranostiky:
- Dážď pred omšou v prvú decembrovú nedeľu znamená týždeň dažďov. (angl.)
- Na Vianoce lúky zelené, na Veľkú noc pokryté mrazom. (angl.)
- Koľko hodín slnka na Prvý sviatok vianočný, toľko mrazov v mesiaci máj. (angl.)
- Ak na Vianoce svieti slnko cez jabloň, bude silná úroda jabĺk. (angl.)
- Vianoce na snehu - Veľká noc v ďateline. (nem.)
- Počasie od Štedrého dňa do Troch kráľov vám ukáže, čo prinesie rok. (nem.)
Meno Katarína - význam a charakteristika
Meno Katarína pochádza z gréckeho slova „katharos“, čo znamená „čistý, nevinný“. Meno Katarína nosia ženy, ktoré sú často považované za charizmatické a silné osobnosti, obdarené prirodzenou eleganciou. Nositeľky tohto mena majú zväčša pevnú vôľu, odhodlanie a neboja sa postaviť za svoje názory. Na Slovensku patrí toto meno medzi zaužívané. Kataríny či Katky sa nedajú ľahko ovplyvniť. Ovplyvňuje ich planéta Slnko a ich farba je žltá. Často sú označované zdrobneninami ako Katka, Katarínka, Katuška. Neraz si nestihnú veci dôkladne premyslieť, ale môžu byť z nich úspešné novinárky, obchodníčky alebo političky.