Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska (skrátene ÚV KSS) predstavoval v období medzi zjazdmi najvyšší orgán Komunistickej strany Slovenska (KSS). Počas svojej existencie prešiel rôznymi vývojovými fázami a zmenami v názvosloví.
Historický vývoj a postavenie ÚV KSS
Pôvodne sa tento orgán nazýval ústredné vedenie, neskôr ústredný výbor. V období od roku 1938 do konca druhej svetovej vojny v roku 1945 pôsobil v ilegalite. Po roku 1948, kedy sa KSS stala len organizačnou zložkou Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ), sa význam a kompetencie ÚV KSS postupne zmenšovali.
Najužšie vedenie strany tvorilo byro ÚV KSS (oficiálne označované ako Predsedníctvo ÚV KSČ). Na jeho čele stál najprv predseda, pričom od roku 1953 túto rolu prevzal prvý tajomník ÚV.
Fungovanie a kompetencie ÚV KSS
ÚV KSS zasadal (plenárne zasadania) minimálne trikrát za rok. Medzi jeho hlavné úlohy patrilo:
- Implementácia uznesení ÚV KSČ na území Slovenska.
- Rozpracúvanie regionálnych a národných otázok v súlade s celoštátnymi záujmami.
- Rozmiestňovanie kádrov a kontrola práce krajských výborov KSS.
- Navrhovanie pracovníkov zo Slovenska do vyšších funkcií v rámci KSČ.
- Usmerňovanie a kontrola práce slovenského parlamentu.
Na kontrolu činnosti ÚV KSS bola na zjazde volená Ústredná revízna a kontrolná komisia (ÚKRK). Zjazd alebo konferencia strany volila aj kandidátov ústredného výboru, ktorí následne volili členov a kandidátov predsedníctva, tajomníkov a členov sekretariátu ÚV, ako aj tzv. „prvého muža“ strany.
Stranícke funkcie v kontexte medzinárodnej terminológie
Výraz „tajomník“ alebo „štátny tajomník“ sa v historickom a diplomatickom kontexte používal v širokej škále významov. Zatiaľ čo v štruktúrach komunistickej strany označoval vedúceho funkcionára (ako napríklad prvý tajomník ÚV KSČ, ktorým bol v rokoch 1953 - 1968 Antonín Novotný či v roku 1968 Alexander Dubček), v medzinárodnej praxi sa titul „štátny tajomník“ (Permanent Secretary / Secretary of State) najčastejšie spája s vysokým úradníkom ministerstva alebo vlády, ktorý má na starosti špecifickú agendu (napr. zahraničné veci, rybné hospodárstvo alebo národnú bezpečnosť).