Autora kníh, Karla Maya, azda nemusíme predstavovať. Jeho romány sú plné napätia a dobrodružstiev, najmä ak sú hlavnými hrdinami Old Shatterhand a Winnetou. V románe Vianoce sa dozvedáme o udalostiach zo života Old Shatterhanda pred jeho odchodom do Ameriky, a tiež o ďalších dobrodružstvách s Winnetouom na Divokom západe.
Predstavenie autora a románu
Generácie čitateľov si Karla Maya spájajú predovšetkým s príbehmi o Vinnetouovi a Old Shatterhandovi. Sám autor sa s postavou Vinnetouovho „bieleho brata“ natoľko stotožnil, že sa zaňho i vydával. Tvrdil, že dobrodružstvá, ktoré opísal, skutočne zažil, a že Nemcom, ktorý si získal srdcia Indiánov, bol vlastne on. Súčasné spracovania jeho diel, ako napríklad nový trojdielny nemecký televízny film, tiež niekedy zobrazujú postavu menom Karl May ako nemeckého inžiniera zememerača, čo však nezodpovedá skutočnosti. V skutočnosti bol Karl May vyštudovaný učiteľ, no tiež zlodej, podvodník a klamár, a samozrejme, spisovateľ, ale určite nie geodet a už vôbec nie Old Shatterhand.
Biografia Karla Maya: Cesta od zločinca k spisovateľovi
Niet pochýb, že obľúbený nemecký spisovateľ, ktorého rozprávačský talent očaril milióny čitateľov na celom svete, prežil všetky dobrodružstvá akurát tak vo svojej fantázii. Tou bol obdarený vrchovato. Na divoký západ sa dostal prvý raz až oveľa, oveľa neskôr. Základy jeho predstavivosti možno hľadať v detstve.
Detstvo a formovanie predstavivosti
Karl May sa narodil 25. februára 1842 v rodine chudobného tkáča v saskom Ernstthale ako piate dieťa zo štrnástich, z ktorých deväť zomrelo už v detstve. Zo šiestich chlapcov sa iba Karl dožil vyššieho veku. Pre ochorenie očí a akútny nedostatok vitamínu A prišiel načas o zrak. Slepota trvala, našťastie, len do jeho piatich rokov. Jeho matka na skúškach za pôrodnú babicu nadobudla vedomosti a známosti, vďaka ktorým sa mu zrak vrátil. Spisovateľ neskôr v autobiografii vysvetľoval schopnosť fabulácie práve tým, že ako dieťa dlho nevidel. O svete sa tak dozvedal najmä z farbistého rozprávania starej mamy, ktorá mu servírovala predovšetkým rozprávky. Aj Mayove dobrodružné príbehy boli neskôr označované za „rozprávky pre dospelých“.
Krátka učiteľská dráha a prvé prehrešky
Karl bol inteligentné dieťa, v škole sa rýchlo učil, čo ho podľa neho, pripravilo o detstvo. Starší spolužiaci ho odstrkovali a on sa čoraz viac utiekal do sveta fantázie, v ktorom bol hrdinom on. Kariéru budúceho učiteľa mu prekazili hlúpe prehrešky. Ešte ako študent ukradol z kostola sviečky, za čo musel opustiť učiteľský seminár vo Waldenburgu. Štúdium dokončil v Plauene. Ako učiteľ nastúpil do školy pre chudobných v Glauchau, odkiaľ musel odísť pre intímny vzťah so ženou domáceho. Ani v továrenskej škole v Altchemnitzi dlho nevydržal. Raz, keď šiel domov na Vianoce, vzal so sebou vreckové hodinky svojho spolubývajúceho. Ten ho obvinil z krádeže a Karla Maya odsúdili na šesť týždňov. V autobiografii to vysvetľoval ako pokus spolubývajúceho zbaviť sa ho.
Kriminálna minulosť a prerod na spisovateľa
S učiteľovaním bol koniec. Po odpykaní trestu sa Karl May opäť previnil proti zákonom: nezaplatil za oblek, za kožušiny a ušiel. Medzi jeho priestupky patrili aj krádež biliardových gúľ, koňa s postrojom či uteráka, a tiež vydávanie sa za vyšetrovateľa. V autobiografii sa obhajoval vidinami, ktoré ho nabádali na priestupky, a pomstou spoločnosti, ktorá ho už vnímala ako zločinca. Hoci menil miesta pobytov a identity, chytili ho. Odsúdili ho dvakrát na štyri roky a odsedel si vyše sedem rokov. Vo väzení požiadal o samostatnú celu a dostal na starosť väzenskú knižnicu. Tam si zabezpečil gramatiky rôznych cudzích jazykov, čím položil základy svojej neskoršej dobrodružnej literatúry. Za mrežami sa z kriminálnika začal prerod na slávneho spisovateľa, hoci spočiatku písal humoresky a dedinské príbehy. Niektoré napísané rukopisy posielal domov rodičom, ktorí ich doručili nakladateľovi Heinrichovi Gottholdovi Münchmeyerovi, kde vychádzali pod rôznymi pseudonymami, aby utajil, že autor je vo väzení.
Po prepustení mu Münchmeyer navrhol spoluprácu. Mayovu kriminálnu minulosť nepovažoval za prekážku, tušiac v ňom potenciálnu „zlatú baňu“. May sa stal redaktorom niekoľkých jeho časopisov. Neskôr však spoluprácu ukončil a písal pre viacerých vydavateľov. V roku 1880 sa oženil s Emmou. V roku 1892 začal freiburský nakladateľ Friedrich Ernst Fehsenfeld vydávať Mayove dobrodružné romány knižne. Mayova popularita dosiahla vrchol, pričom sa bez váhania vydával za hrdinov svojich kníh, píšuc v prvej osobe.
Román Vianoce: Obsah a štruktúra
Román Vianoce (v origináli Weihnacht) je dobrodružný román nemeckého spisovateľa Karla Maya, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1897 ako dvadsiaty štvrtý zväzok Mayových spisov vo vydavateľstve Friedrich Ernst Fehsenfeld vo Freiburgu. Kniha je rozdelená do dvoch hlavných príbehov a do 17 kapitol, ktoré sa postupne spájajú do jedného súvislého diela.
Príbehová línia v Nemecku
Prvá časť románu ponúka pohľad na mladosť hlavného hrdinu, mladého Karla Maya, v čase, keď bol chudobným študentom gymnázia v Nemecku. Píše texty básní a posiela ich do novín, kde sú uverejňované. Spoznáva sa s priateľom Carpiom, ktorého otec je bohatý, ale nedovoľuje synovi študovať, čo ho zaujíma. Na pešej túre po Krušných horách, ktorú May s Carpiom každoročne podnikali počas vianočných prázdnin, sa obaja študenti zoznámia s chudobným a vážne chorým starcom, jeho dcérou a jej synom. Pomôžu tejto pani, ktorá má starosti s otcom, a požičajú jej peniaze na cestu do Ameriky.
Dobrodružstvá v Amerike
Po rokoch sa hlavný hrdina, už ako Old Shatterhand, opäť stretáva s touto ženou, jej synom a svojím študentským priateľom Carpiom v Amerike. Žena ho uprosí, aby jej so svojím pokrvným bratom Vinnetouom pomohol zachrániť jej muža, lovca kožušín menom Hiller, ktorý upadol do indiánskeho zajatia a hrozí mu smrť pri mučení. Pomocou rozlúšteného koženého totemu prichádza hrdina na to, ako mu pomôcť a kde ho hľadať. Pri prípravách natrafí aj na zlomyseľného a klamárskeho zloducha, ktorý sa hrá na kazateľa a predáva samý brak. Od Old Shatterhanda však dostáva peknú príučku. V miestnom hostinci sa Old Shatterhand stretáva so svojím pokrvným bratom Vinnetouom, aby spoločne pomohli dotyčnej pani v hľadaní jej muža a zabránili ďalšiemu zločinu. Pri putovaní za uneseným mužom Old Shatterhand stretáva svojho priateľa z mladosti.
Po záchrane Hillera Old Shatterhand zistí, že ide o bývalého nemeckého šľachtica, ktorý bol doma neprávom kriminalizovaný a zbavený majetku. Podarí sa mu tiež zachrániť priateľa Carpia zo spárov zločincov, ktorí ho chceli prinútiť k potápaniu sa pre zlato do náleziska v ľadovej rieke v Skalistých horách, čo by Carpi určite neprežil. Aj tak sa mu po útrapách cesty zhorší jeho už tak zlý zdravotný stav. V horách sú potom všetci odrezaní od okolitého sveta snehovými závejmi a sú nútení stráviť tu aj vianočné sviatky. Old Shatterhand zachráni rúhavému Hillerovi život po páde lavíny, a keď mu odovzdá správu od jeho ženy, že bezprávie spáchané na ňom a jeho rodine v Nemecku bolo odhalené a že sa môže vrátiť do vlasti, Hiller svoju stratenú vieru v Boha opäť nájde.
May o sebe a svojom diele
Karl May často reflektoval na svoj život a tvorbu. Svoje kriminálne chodníčky vysvetľoval: „Podľahol som náhlej duševnej depresii, v ktorej hlbinách sa rodili šialené úvahy… Moja pomsta mala spočívať v tom, že budem - keď už som sa vinou trestu dostal medzi zločincov - skutočne páchať zločiny.“ Obhajoval aj písanie v prvej osobe: „Nikto nemá tak málo dôvodov a chuti vychvaľovať sa ako ja! ‚Ja‘, menom ktorého píšem, predsa nie som ja sám, ale otázka ľudstva, ktorú zosobňujem, aby som mohol na ňu odpovedať.“ Svoje činy, za ktoré sa dostal do väzenia, ospravedlňoval slovami: „Je lepšie občas sa potknúť cestou k výšinám a tieto výšiny dosiahnuť, než nepotknúť sa na ceste do hlbín a prepadnúť sa do nich.“
Odkaz Karla Maya
Karl May bol vystavený masívnemu spochybňovaniu faktu, že on je ten slávny knižný Old Shatterhand a Kara ben Nemsí, za čo si však mohol sám. Dal si dokonca vyhotoviť fotografie na plagáty v oblečení a so slávnymi puškami ako jeho hrdinovia. V roku 1896 kúpil v Radebeule neďaleko Drážďan dom a nazval ho Vila Shatterhand, ktorá je dnes Múzeom Karla Maya. Bol kritizovaný aj za neoprávnené používanie doktorského titulu. Jeho diela boli predmetom súdnych sporov s vydavateľmi a novinármi, najmä s Rudolfom Lebiusom, ktorý vyťahoval jeho kriminálnu minulosť. May sa musel brániť aj proti zneužitiu autorských práv.
V roku 1908 Karl May spolu s druhou manželkou Klárou uskutočnil prvú cestu do Ameriky, z ktorej sa vrátil rozčarovaný. Napriek tomu napísal štvrtý diel Vinnetoua. Osem dní pred smrťou mal prednášku vo Viedni, na ktorej obhajoval svoje dielo a jeho posolstvo, hovoriac o šľachetnosti a tolerancii medzi ľuďmi. Zomrel 30. marca 1912 vo veku 70 rokov. Pochovali ho do hrobky na cintoríne v Radebeule. Hoci lekár uviedol ako príčinu smrti zastavenie činnosti srdca, bronchitídu a astmu, vedci z Inštitútu súdneho lekárstva v Lipsku v roku 2014 po exhumácii skúmali jeho ostatky a konštatovali, že Karl May zomrel zrejme na otravu olovom a kadmiom.
Knihy Karla Maya boli preložené do mnohých jazykov a našli si prívržencov na celom svete. Záujem o mayovky oživilo sfilmovanie niektorých titulov, najmä Pokladu na Striebornom jazere a troch dielov Vinnetoua v réžii Haralda Reinla. Najnovšie televízne spracovanie Vinnetoua síce nenadchlo, no kladom je, že sa ani nesnažilo kopírovať pôvodnú filmovú verziu.
Ukážka z románu
„Winnetou, Winnetou,“ zaznelo z úst všetkých prítomných. „Môj priateľ Šarlí si bude musieť vyzliecť šaty bielych a obliecť sa znova do svojich kožených. Dnes ešte ostaneme tu. „Uff! Uff! Old Shatterhand zlodej? Vnútri bolo počuť každé slovo, preto som žmurkol, čo bolo dohovorené znamenie. „Nie! Ešte aj teraz tvrdí, že som zlodej, aj keď som mu to vyvrátil.