Sviatok svätých Cyrila a Metoda je jedným z najvýznamnejších v kalendári mnohých slovanských národov, vrátane Slovenska a Českej republiky. Tento deň si pripomíname ako štátny sviatok, ktorý má hlboké historické a kultúrne korene. Príchod vierozvestov Cyrila a Metoda na naše územie je zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti nielen pre Slovákov, ale aj pre Moravanov, Čechov, Bulharov či Macedóncov.
Kto boli sv. Cyril a Metod?
Svätí Cyril a Metod, známi aj ako solúnski bratia, boli byzantskí bratia, ktorí sa narodili v meste Solún (dnes v Grécku). Ich otec, menom Lev, mal v štátnej správe významné postavenie. Metod, starší z bratov, sa narodil okolo roku 815 a pôvodne sa volal možno Michal. Bol študentom práva a v Byzantskej ríši zastával funkciu krajinského správcu. Cyril, narodený okolo roku 827, sa volal Konštantín a bol vychýreným učovancom a profesorom na cisárskej škole v Konštantínopole, kde ho prezývali „Filozof“. Po štúdiách zastával aj vysoké funkcie, vrátane postu bibliotekára carihradského patriarchu.
Obaja bratia mali blízky vzťah k slovanskému jazyku, keďže v okolí ich rodného mesta žila početná slovanská menšina. V roku 855 obaja bratia odišli do kláštora na horu Olymp v Malej Ázii, no ich pokojný život netrval dlho. Cisár Michal III. ich čoskoro vyslal na misie. Najprv putovali k Chazarom do južného Ruska, kde hľadali pozostatky pápeža sv. Klementa. Po návrate ich cisár poveril ďalšou dôležitou úlohou - misiou na Veľkú Moravu.
Príchod na Veľkú Moravu
Príchod vierozvestov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu sa spája s pozvaním vládcu Rastislava. Rastislav v tom čase viedol boj o nezávislosť Veľkomoravskej ríše od vplyvu Franskej ríše. Uvedomoval si, že kresťanskí misionári zo západu nie sú len šíriteľmi viery, ale aj nástrojom politického vplyvu Frankov. Preto sa rozhodol vybudovať samostatnú veľkomoravskú cirkevnú správu a požiadal pápeža Mikuláša I. o vyslanie učiteľa, ktorý by hlásal vieru v jazyku zrozumiteľnom pre jeho ľud a vychovával miestnych kňazov. Keďže z Ríma nedostal očakávanú odpoveď, obrátil sa na byzantského cisára Michala III., ktorý reagoval promptne a na misiu vyslal bratov Konštantína a Metoda. Podľa tradície prišli na Veľkú Moravu 5. júla 863.
Konštantín ešte pred odchodom na misiu zostavil pre slovanský jazyk písmo známe ako hlaholika, ktoré bolo prispôsobené na slovanskú reč, a začal prekladať sväté knihy. Na Veľkej Morave sa okrem šírenia kresťanskej viery venovali aj rozvoju vieroučnej, organizačnej a kultúrnej činnosti. Založili cirkevné školy a prekladali Sväté písmo a liturgické knihy do staroslovienčiny pomocou hlaholiky. Tento krok bol revolučný, keďže dovtedy sa pri bohoslužbách používali len gréčtina, latinčina a hebrejčina.
Cesta do Ríma a ďalšie pôsobenie
Po viac ako trojročnej činnosti na Veľkej Morave sa bratia v roku 867 rozhodli opustiť územie ríše. Na spiatočnej ceste ich v Benátkach zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Tam ich už vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým úspešne obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka. Chorľavý Konštantín, ktorý prijal mníšske meno Cyril, ostal v Ríme, kde v roku 869 zomrel vo veku 42 rokov. Je pochovaný v Bazilike sv. Klementa v Ríme.
Krátko po Cyrilovej smrti, začiatkom roka 869, prišla z Panónie žiadosť od slovanského kniežaťa Koceľa, aby mu pápež poslal Metoda ako učiteľa. Pápež Metodovo misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu. Počas cesty na Veľkú Moravu však Metoda zajali Frankovia a vo väzení strávil takmer tri roky. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a na žiadosť Svätopluka. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 opäť obhajoval svoje pôsobenie v Ríme a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však získal rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci museli Veľkú Moravu opustiť.
Dátumy sviatkov a ich vývoj
Pôvodný dátum príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu je historicky doložený ako jar roku 863. Napriek tomu sa dátum osláv a sviatkov vyvíjal rôzne. Všeobecný rímsky kalendár platný od roku 1970 kladie pamiatku svätých bratov na 14. februára, čo je dátum Cyrilovej smrti. Pápež Pius VI. v roku 1777 nariadil pripomienku svätcov na 14. marca. V roku 1863 pápež Pius IX. dovolil presunutie sviatku pre České kráľovstvo a Chorvátsko na 5. júla, na žiadosť olomouckého arcibiskupa Bedřicha z Fürstenberku. Dôvodom mohla byť aj snaha zatieniť oslavy výročia upálenia Jána Husa, ktoré pripadalo na 6. júla. V roku 1880 pápež Lev XIII. určil 5. júl za sviatok svätých Cyrila a Metoda pre celú katolícku cirkev.
Na Slovensku si 5. júla pripomíname Deň slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda ako štátny sviatok. Tento deň je štátnym sviatkom aj v Českej republike. V Ruskej federácii a na Ukrajine sa sviatok sv. Cyrila a Metoda slávi 24. mája pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry. V Bulharsku je 24. máj taktiež štátnym sviatkom pod názvom Deň Cyrila a Metoda a Deň slovanskej kultúry a vzdelávania.
Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Tento cirkevný sviatok sa v rámci rímskokatolíckej cirkvi slávi 14. februára, hoci na Slovensku je 5. júl dňom voľna a štátnym sviatkom.
Význam misie Cyrila a Metoda
Význam misie solúnskych bratov je nesporný. Založili slovanské učilište, vychovávali svojich nástupcov a šíriteľov viery. Preložili do staroslovienčiny dôležité liturgické texty a posvätné knihy, čím položili základy slovanskej literatúry a kultúry. Konštantín zostavil hlaholiku, písmo prispôsobené slovanskému jazyku, a podarilo sa mu presadiť staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Metod, ako vyštudovaný právnik, pomohol pri organizovaní štátnej správy a preložil do staroslovienčiny aj základné texty rímskeho práva.
Vierozvestom je na Slovensku zasvätených takmer 80 kostolov. Ich odkaz je silný aj v súčasnosti, keď si pripomíname ich prínos k náboženskému a kultúrnemu formovaniu slovanských národov a ich postavenie ako spolupatrónov Európy.