Ocenenia a Aktivity Súčasných Dobrovoľných Hasičských Zborov
Dňa 7. mája 2025 televízni diváci sledovali na Dvojke Slovenskej televízie doteraz nezvyčajný program. Zo Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu po prvýkrát v histórii na Slovensku vysielali vyhlásenie výsledkov Ankety dobrovoľní hasiči roka 2024. Pre Gemerčanov to bol program, ktorý nadchol nielen tých, ktorí sa vyhlásenia Ankety zúčastnili, ale i tých, ktorí program sledovali pri televíznych obrazovkách. V kategórii DHZO/DHZM z oblasti Slovenska - stred zástupca DHZ Jelšava prevzal ocenenie za víťazstvo v tejto kategórii. Dobrovoľní hasiči nie sú len tí, ktorí zasahujú pri požiaroch a nehodách. Do Ankety bolo prihlásených 150 zborov. Nadišla streda 7. mája 2025, deň Galavečera, kde sa vyhlásili výsledky verejného hlasovania. Vyhodnotenie prebiehalo po krajoch - západ, stred a východ. Spolu bolo odovzdaných 56 613 hlasov. DHZ Jelšava sa v kategórii DHZO/DHZM umiestnila na 1. mieste a v kategórii DHZ na 4. mieste. Poďakovanie patrí komisii, ktorá ich vybrala do finále, každému hlasu, ktorý ich posúval vpred, vedeniu Mesta Jelšava a všetkým, kto ich podporuje, ako aj SMZ, a. s.
Mesto Jelšava organizovalo v dňoch 10. - 12. 06. 2022 Dni mesta Jelšava s bohatým programom, na ktorých nesmeli chýbať ani dobrovoľní hasiči. V piatok 10. 06. 2022 sa zúčastnili na slávnostnom oceňovaní aj s historickými zástavami. Na poludnie primátor mesta MVDr. Milan Kolesár odovzdal sochu sv. Floriána dobrovoľným hasičom z Nadlaku. Bronzovú medailu sv. Floriána, ktorá sa udeľuje pri príležitosti sv. Bronzovú medailu Za spoluprácu III. DHZM Jelšava udelil Pamätnú medailu k 100. výročiu založenia Zemskej hasičskej jednoty. Veliteľ DHZ Tótkomlós Sándor Nagy odovzdal veliteľovi DHZ Jelšava obraz sv. Floriána, ktorý namaľovala dobrovoľná hasička z Tótkomlósa Erika Karkusz. V popoludňajších hodinách sa začala príprava trate na 17. ročník nočnej hasičskej súťaže. Pred začiatkom súťaže o 23:00 hod sa odpálil ohňostroj. Nedeľa patrila hosťom - hasičom z partnerských miest Tótkomlós a Nadlak.
Členovia dobrovoľného hasičského zboru Dolná Trnávka dňa 23. 7. 2022 odštartovali brigádu pre svoju obec. V sobotu, 23.7.2022 sa tím dobrovoľných hasičov Dolná Trnávka / DHZ zúčastnil na svojej Prvej hasičskej súťaži v obci Svätý Anton a získali krásne 2. miesto. V nedeľu 14.8.2022 v obci Brehy o 13:00 hod. odštartovala pre mládežníkov, členov DHZ Dolná Trnávka v poradí druhá súťaž. Podmienky boli náročné.
Historické Míľniky v Požiarnej Ochrane a Hasičstve
Počiatky Protipožiarnej Ochrany (18. storočie)
Prvou zmienkou o požiarnej ochrane v Jamníku je zápisnica z rokovania Generálnej kongregácie Liptovskej stolice z 12. marca 1774, ktorá sa zaoberala aj otázkami požiarnej ochrany. Poddaní v dedinách, ktoré patrili zemanom z Podturne, vystupovali v mnohých prípadoch jednotne. Preto Podtureň v roku 1774 oznámila stolici aj v mene obcí Liptovský Peter, Vavrišovo, Jamník a Jakubovany, že je ochotná svedomito plniť všetky nariadenia a príkazy. Rozkaz o zaopatrení protipožiarnych rebríkov inštalovaných na každom dvore však nemohla splniť, aj napriek tomu, že obyvateľom za neuposlúchnutie hrozila pokuta. Príčina takejto reakcie bola jednoduchá, obec nemala v tom čase vlastné hory a potrebné drevo. Zemepáni obyvateľom drevo odmietli poskytnúť s tým, že „hajik, kteri jedine pre seba držia na všetkich pat dedin by nevstačil“. Obyvatelia preto prosili stolicu, aby našla spôsob, ako im pomôcť, pretože mali strach z pokuty.
Založenie a Rozvoj Dobrovoľných Hasičských Zborov (Kon. 19. - Zač. 20. storočia)
Podľa výkazu hasičských spolkov z roku 1912, ktorý sa zachoval v písomnostiach bývalého Slúžnovského úradu v Liptovskom Hrádku, obecný hasičský zbor v Jamníku sa vytvoril už v roku 1892 a v roku 1912 mal k dispozícii jednu striekačku. Spolok však zrejme nevyvíjal žiadnu činnosť, pretože v spomínanom výkaze je počet aktívnych členov uvedený s otáznikom, čo naznačuje formálnu aktivitu.
Po prvej svetovej vojne a vzniku Československej republiky sa začala nová etapa vo vývoji požiarnej ochrany. V roku 1922 vydala Liptovská župa nový požiarnopolicajný štatút a na základe tohto si každá obec schválila vlastný požiarnopolicajný štatút. Toto obdobie bolo bohaté aj na vznik požiarnych zborov, zvlášť po roku 1922, keď vznikla v Martine Zemská hasičská jednota na Slovensku ako zastrešujúci orgán hasičstva. Hasičské zbory v jednotlivých obciach metodicky a organizačne usmerňovali Okresné hasičské jednoty. V polovici 30-tych rokov boli na území Liptova dve okresné hasičské jednoty, v Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku, zastrešujúce 99 dobrovoľných hasičských zborov s 1814 dobrovoľnými členmi.
Dobrovoľný hasičský zbor v Jamníku bol založený 5. decembra 1925 na ustanovujúcom zhromaždení v priestoroch obecného úradu. Iniciátorom zhromaždenia bol vtedajší obvodný notár Elemír Reiskup. Do výboru boli na slávnostnom zhromaždení zvolení: Gustáv Čajka (veliteľ), Peter Krajčuška (námestník), Ján Hušták (tajomník), Michal Porubiak (pokladník), Ján Vyšný (gazda) a Jozef Paukovček (strojník). Na zhromaždení boli prijaté aj prvé stanovy zboru, ktoré boli zaslané Ministerstvu s plnou mocou pre správu Slovenska v Bratislave na schválenie.
Zakladajúcimi členmi zboru boli:
- Miloš Sochor, Ján Kováč, Michal Jozefček, Michal Tabak, Milan Krajčuška, Ján Uličný, Ján Vlček, Peter Hušták, Ján Tomčík, Jozef Pavkovček, Peter Trnka, Ján Chudý st., Michal Ďuriš, Jozef Kitta, Adam Sochor, Emil Gejdoš, Michal Ivaniš, Peter Kostovič, Miloš Dzuriak, Adam Haluška, Michal Porubiak, Alexander Lauf, Michal Matejček, Peter Krajčuška, Ján Chudý ml., Ján Hušták, Ján Slabej, Ján Jozefček a Ján Vyšný.
Už 30. januára 1926 bolo zostavené prvé hasičské družstvo s počtom 15 mužov. Prvá odborná hasičská prehliadka komínov sa v Jamníku uskutočnila 15. decembra 1927.
Materiálne Zabezpečenie a Vybavenie
Na počiatku bola výstroj zboru veľmi skromná. V zápisnici z druhého zhromaždenia zboru sa uvádza len jedna staršia ručná striekačka, ktorá bola obcou zakúpená niekedy v rokoch po „veľkom požiari“. Preto si zbor objednal od firmy Smekal v Martine 60 metrov hadíc, 2 metre savíc, šnúry, 20 prílb, 20 opaskov a 20 sekier za 6 604,50 korún. Od Okresného úradu v Liptovskom Hrádku bola zboru na tento nákup pridelená podpora vo výške 1 200 korún. Zvyšok bol uhradený z obecného rozpočtu a členských príspevkov. Činní členovia platili členský príspevok 2 koruny na rok a nečinní 10 korún. V tomto období mal zbor 20 činných členov a ostatní muži z obce vo veku 18-42 rokov boli vedení ako nečinní. Za nedostavenie sa na zborovú službu bola pokuta 5 korún, za dva takéto priestupky bola pokuta 10 korún a za tri bol člen vylúčený zo zboru.
V roku 1927 sa predsedom zboru stal Ján Paukovček. V roku 1929 dobrovoľne odstúpil a za jeho nástupcu bol zvolený Ján Krajčuška, veliteľom sa stal Michal Vyšný a tajomníkom Peter Kováč. V roku 1928 zbor dostal od obce 40 metrov hadíc, 2 metre savíc, 10 opaskov a 30 prílb, čím sa inventár zboru zväčšil. Napriek tomu však bola výstroj zboru v týchto rokoch už nedostačujúca a bolo nutné zlepšiť aj výstroj striekačky. Správu o posúdení stavu výzbroje a striekačky bol poverený vyhotoviť požiarnopolicajný referent obce Alexander Lauf. Na základe jeho posudku si hasiči objednali od firmy A. Stárek zo Žiliny 40 metrov hadíc, 2 metre savíc, 10 opaskov a 30 čiapok. Aj na ďalších schôdzach hasičov sa konštatovalo, že striekačka je nepostačujúca, pretože okrem iného nedokázala vytiahnuť vodu z hĺbky viac ako 4 metre. V roku 1928 boli členovia zboru poistení v Hasičskej vzájomnej pokladnici so sídlom v Bratislave, pre prípad smrti na 10 tisíc korún a pre prípad invalidity na 40 tisíc korún.
Hasičské Cvičenia a Kultúrna Činnosť
Pohotovosť zboru mali zabezpečovať hasičské cvičenia, ktoré sa delili na teoretické a praktické. Teoretické cvičenie pozostávalo z niekoľkých okruhov ako: požiarnopolicajné predpisy, náuka o hasičstve, služobný poriadok, výzbroj a výstroj hasičstva, hasičská taktika a samaritánska služba. Praktický výcvik bol orientovaný na poradové, technické a taktické cvičenia.
Členovia Dobrovoľného hasičského zboru v Jamníku boli nápomocní obci nielen v boji proti požiarom, ale angažovali sa aj kultúrne. V roku 1928 jamnícki hasiči odohrali prvé ochotnícke divadelné predstavenie, keď sa 22. januára 1928 predstavili s jednoaktovkami Slovenská sirota a Pacientka. V priebehu nasledujúcich rokov, až do roku 1965, odohrali členovia zboru spolu 16 divadelných predstavení.
Modernizácia a Jubileá (30. roky 20. storočia)
V roku 1932 sa materiálne zabezpečenie zboru zlepšilo. Obecný úrad zakúpil pre účely hasičského zboru 8 metrov dlhý skladací rebrík, dve vedrá na vodu a 40 metrov savíc. Na vlastné náklady si dal zbor ušiť 26 cvičných blúz. V roku 1932 bol za čestného člena zboru prijatý Michal Porubiak, člen viacerých spolkov v obci a funkcionár evanjelickej cirkvi. Na začiatku 30-tych rokov v Jamníku začal pracovať aj ženský oddiel dobrovoľného hasičského zboru, ale nemal dlhé trvanie, pretože zanikol v roku 1934.
Dňa 3. júla 1932 bola v rámci slávnostného dekorovania zaslúžilých členov hasičského zboru posvätená nová zástava hasičského zboru, ktorú daroval Michal Porubiak. Slávnostného odovzdania sa zúčastnili členovia okolitých hasičských zborov a zástupcovia Okresnej hasičskej jednoty s okresným veliteľom Ervinom Spitzkopfom. Predseda okresnej hasičskej jednoty odovzdal jubilejné medaile členom: Jánovi Matejčekovi, Jozefovi Pavkovčekovi, Jánovi Sochorovi, Petrovi Sochorovi, Adamovi Sochorovi, Michalovi Sochorovi, Milošovi Pavkovčekovi, Jánovi Tomčíkovi, Michalovi Devečkovi a Michalovi Vlčkovi. V tom istom roku bol zriadený pod javiskom v Kultúrnom dome v Jamníku prvý hasičský sklad.
V roku 1935 mal dobrovoľný hasičský zbor inventár v hodnote 20 tisíc korún a počet jeho členov sa rozrástol na 111 (z toho 25 činných a 85 prispievajúcich členov). Dňa 8. septembra tohto roku sa konali oslavy 10. výročia založenia zboru. Za okresnú hasičskú jednotu sa osláv zúčastnil Ján Bőhmer a nechýbali ani členovia zborov z okolitých obcí.
V roku 1937 hasičský zbor požiadal Krajinský úrad v Bratislave o podporu na zakúpenie motorovej striekačky. Krajinský úrad žiadosti vyhovel a zbor dostal podporu vo výške 6 tisíc korún. Na dodávku motorovej striekačky bola v Hasičských listoch vyhlásená súťaž, do ktorej sa prihlásilo desať firiem. Nakoniec kúpil zbor dvojkolesovú motorovú striekačku s dvojvalcovým motorom s výkonom 26 HP, s čerpadlom s kapacitou 900-1050 litrov za minútu a príslušenstvom od firmy A. Stárek zo Žiliny za 20 910 korún. Dňa 1. augusta 1937 sa konalo jej slávnostné odovzdanie s účasťou hasičských zborov z Pribyliny, Liptovského Petra, Jakubovian a Liptovského Ondreja. Krstným otcom striekačky sa stal Michal Jozefček. Pri tejto príležitosti boli odmenení členovia jamníckeho hasičského zboru Jozef Kováč a Miloš Paukovček za svoju desaťročnú činnosť.
Na zasadnutí obecného zastupiteľstva 19. novembra 1934 bol schválený nový požiarnopolicajný poriadok obce Jamník, v ktorom sa pri požiari počítalo s dvoma striekačkami, so savicami a valcom, ďalej s hadicami 100 metrov dlhými, vozom na vodu so sudom ku každej striekačke, dlhými rebríkmi, čakanmi, požiarnymi hákmi, sekerami, uzavretými lampami, drôtenou sieťou a vedrami. Na valnom zhromaždení Dobrovoľného hasičského zboru v Jamníku 24. januára 1937 boli zvolení do vedenia zboru: Ján Matejček (veliteľ), Jozef Jozefček (zástupca veliteľa) a Ján Trnka (tajomník). Čestným členom bol menovaný Michal Porubiak, za pokladníka bol zvolený Peter Kostovič, za strojníka Miloš Paukovček, strojvodiča Jozef Kováč a za trubača Jozef Tomčík. Činnými členmi zboru boli v tomto roku: Michal Matejček mladší, Peter Ďuriš, Július Kováč, Peter Dzuriak, Michal Trnka, Ľudovít Dzuriak, Michal Sochor, Ferdinand Tomčík a Ján Trnka mladší.
Hasičstvo Počas Vojny a Povojnová Obnova
V nasledujúcich rokoch sa počet požiarov v obci znížil, čo bolo aj dôsledkom vzniku hasičského zboru, ktorého členovia vykonávali pravidelnú protipožiarnu prevenciu. Väčšie požiare vypukli v Jamníku v rokoch 1943 a 1944, ale podarilo sa ich lokalizovať. Spôsobili škody len na jednotlivých domoch alebo hospodárskych budovách. Takto 25. januára 1943 vypukol požiar v humne Michala Matejčeka. Vďaka rýchlemu zásahu hasičského zboru a občanov sa podarilo zabrániť jeho rozšíreniu na susedné domy, najmä dom suseda Petra Matejčeka. Ďalší menší požiar vypukol 7. januára 1944 v humne Jána Tomčíka. Dve hodiny trval boj s ohňom a požiar bol nakoniec lokalizovaný. V roku 1944 tragicky zahynul Ján Devečka (1906-1944) a týmto prišiel požiarny zbor o svojho dlhoročného predsedu (1929-1944) a obec o svojho učiteľa.
Najväčšie škody v obci boli spôsobené pri zastavení frontovej línie pri Liptovskom Mikuláši, keď bol Jamník vystavený delostreleckej paľbe od februára 1945 do konca marca 1945. Celková škoda na budovách v majetku obce a miestnych spolkov bola vyčíslená na 100 470 korún. Vojnová obnova poškodenej obce trvala až do začiatku 50-tych rokov. V týchto rokoch bol veliteľom zboru Michal Vyšný starší a zbor mal 20 aktívnych členov. V roku 1948 mal zbor 31 aktívnych členov a jeho veliteľom bol Ján Sochor u Muchov, ktorý bol od roku 1951 dlhoročným predsedom zboru.
Aj v povojnových rokoch niekoľkokrát zakikiríkal v Jamníku "červený kohút". Dňa 16. februára 1946 požiar humien Vladimíra Tomčíka, Zuzany Uličnej a Márie Devečkovej pomáhali hasiť aj hasiči z Liptovskej Porúbky a Liptovského Petra. V nasledujúcom roku 3. júla 1947 horel dom a humno Petra Krajčušku. Pretože humno bolo pokryté slamou, veľmi rýchlo sa od neho chytila aj strecha domu. Hasičom sa požiar podarilo lokalizovať s pomocou hasičov z Okoličného. Ďalší väčší požiar bol v Jamníku zaznamenaný aj v 50-tych rokoch, keď vyhorel dom a bočné stavy Uličnovcov.
Dňa 24. septembra 1950 sa konali oslavy 25. výročia založenia DHS v Jamníku, v rámci ktorých boli vyznamenaní zaslúžilí členovia a bolo zorganizované pohotovostné cvičenie zboru. Pre nepriaznivé počasie sa slávnosť konala v kultúrnom dome. Osláv sa zúčastnil aj veliteľ Okresnej hasičskej jednoty v Liptovskom Hrádku Jozef Chrobák a iní predstavitelia jednoty spolu so zástupcami obce a susedných zborov z Liptovského Petra, Liptovského Hrádku a Pribyliny. Za dvadsaťročnú činnosť v zbore boli odmenení: Ján Sochor u Muchov, Miloš Pavkovček, Michal Devečka. Za desaťročnú činnosť boli odmenení: Ján Kochol, Michal Bánik, Vladimír Trnka a Vladimír Pavkovček. V 50-tych rokoch obnovilo v Jamníku činnosť aj ženské hasičské družstvo, ktorého veliteľom sa stal Ján Kostovič.
Reorganizácia Hasičstva v Československu
V roku 1951 prebehla reorganizácia hasičstva v celej Československej republike. Centrálnym orgánom sa stal Československý zväz hasičstva so sídlom v Prahe, pod ktorý patrili krajské hasičské jednoty, okresné hasičské jednoty a dobrovoľné hasičské zbory, ktoré boli začlenené do novovytvoreného Národného frontu. Podľa zákona číslo 62/1950 Zb. prevzali národné výbory povinnosť starať sa o požiarnu bezpečnosť v obciach. Na Slovensku zabezpečoval organizáciu zborov Slovenský ústredný výbor Československého zväzu hasičstva v Bratislave. Organizáciu hasičstva na nižšej úrovni ďalej upravoval nový organizačný poriadok. Zmeny sa dotkli aj nového obsadenia vedúcich funkcií krajských jednôt až po jednotlivé zbory, ktoré sa udiali na valných zhromaždeniach zborov na jar roku 1951. Uvedené zmeny dali v podstate bodku za spolkovou organizáciou hasičstva na Slovensku. Dobrovoľný hasičský zbor v Jamníku bol premenovaný na Miestnu jednotu Československého sväzu hasičstva v Jamníku a riadil sa novými stanovami, schválenými Okresným národným výborom v Liptovskom Hrádku.
Podľa zákona 35/1953 Zb. o štátnom požiarnom dozore a požiarnej ochrane a zákona 95/1953 Zb. o organizácii štátneho požiarneho dozoru bolo konštituovanie požiarnej (nie hasičskej) ochrany nanovo upravené a boli utvorené osobitné orgány štátneho požiarneho dozoru. Miestnymi orgánmi štátneho požiarneho dozoru sa stali krajské správy požiarneho dozoru pri krajských národných výboroch a ich podriadenými orgánmi boli okresné, mestské a obvodné inšpekcie štátneho požiarneho dozoru. Od roku 1953 existovala v Jamníku Miestna jednota Československej požiarnej ochrany v Jamníku.
Výstavba a Modernizácia Zbrojnice
V roku 1951 sa v Jamníku začalo so stavbou hasičského skladu. Pôvodne sa malo stavať podľa plánov, ktoré mal vyhotoviť murársky majster Michal Dzuriak. Nakoniec sa stavba uskutočnila na mieste obecnej pastierne a váhy podľa typizovaných projektov, doporučených Okresným národným výborom v Liptovskom Hrádku. Na začiatku 50-tych rokoch bol požiarny zbor v Jamníku niekoľkokrát kritizovaný za svoju nečinnosť, a to nielen vlastnými členmi, ale aj okresnými orgánmi. Po upozorneniach sa činnosť zboru zlepšila a zefektívnila. Členovia niekoľkokrát nacvičili pod vedením Jána Kostoviča divadelné predstavenie, organizovali zábavy a požiarne cvičenia. V roku 1951 dostali od štátu nové hasičské uniformy. V roku 1953 požiarnici odpredali Jednotnému roľníckemu družstvu v Jamníku starú štvorkolesovú striekačku spolu so 4 savicami, sacím košom a prúdnicou za 200 korún, s podmienkou, že družstvo zapožičia striekačku každoročne na čistenie studní v obci. V nasledujúcom roku bola dostavaná budova požiarnej zbrojnice v akcii 5 M a do tejto budovy bola umiestnená aj kancelária miestneho národného výboru. Celkový náklad na stavbu zbrojnice prekročil 100 tisíc korún. Na stavbe odpracovali členovia zboru niekoľko stoviek brigádnických hodín. V roku 1956 bolo obnovené vybavenie požiarnikov, keď Okresný národný výbor v Liptovskom Hrádku pridelil do Jamníka novú motorovú striekačku typu PS-8. Slávnostného odovzdania sa zúčastnili aj zástupca okresu Milan Jurík a okresný strojník Ján Koreň.
Súčasné Oslavy a Tradície
V sobotu 30. apríla 2022 sa v Trnovom uskutočnila slávnostná svätá omša pri príležitosti 95. výročia založenia DHZ v Trnovom a zároveň oslávili blížiaci sa sviatok svätého Floriána - patróna hasičov. Slávnostná svätá omša sa uskutočnila pri kaplnke sv. Floriána so zvonicou, ktorú odslúžil pán farár, R. Krajčík, spolu s hudobníkmi a spevákmi z rodiny Málikov a Čerňanských. Pri tejto príležitosti poctili oslavu svojou návštevou aj poslanec NR SR pán Juraj Blanár a poslanec za mestské časti Trnové a Bytčica, pán Anton Trnovec, ako aj pán pplk. z KR HaZZ v Žiline.