Prijímanie medzinárodných dohovorov v Slovenskej republike a ich aplikácia

Listiny vydané súdmi a úradmi v Slovenskej republike, ktoré sú platné v Slovenskej republike ako verejné listiny, majú dôkaznú moc verejných listín v cudzine, ak sú opatrené predpísanými osvedčeniami.

Zrušenie požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín

Slovenská republika pristúpila k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (ďalej len „Haagsky dohovor“) 5. októbra 1961. Dohovor nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 18. februára 2002.

Ministerstvo vnútra SR, odbor živnostenského podnikania, je oprávnené vydávať osvedčenie „Apostille“ pre verejné listiny vydané v jeho pôsobnosti. Najčastejšie overuje originály živnostenského oprávnenia, osvedčenia o živnostenskom oprávnení a výpisy zo živnostenského registra vydané po 1. januári 2003.

Pre overenie listín vydaných v pôsobnosti odboru živnostenského podnikania, určených na úradné použitie v zmluvných krajinách dohovoru, je potrebné podať žiadosť o Apostille doložku spolu s originálom listiny. Podaním žiadosti vzniká poplatková povinnosť vo výške 10 € za každý apostillovaný doklad podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

Legalizácia listín pre krajiny mimo Haagskeho dohovoru

Ak verejné listiny vydané v Slovenskej republike hodláte použiť v krajine, ktorá nie je členským štátom Haagskeho dohovoru, je potrebné, aby každá listina bola osvedčená na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, čo sa nazýva legalizácia. Následne je potrebné listinu predložiť na tzv. superlegalizáciu na veľvyslanectve štátu, kde budete doklad používať.

Pre osvedčenie úradného podpisu a úradnej pečiatky na listinách vydaných v pôsobnosti odboru živnostenského podnikania, určených na úradné použitie v krajinách, ktoré nepistúpili k Haagske dohovoru, je potrebné podať žiadosť pre overenie úradného podpisu a úradnej pečiatky. Podaním tejto žiadosti vzniká poplatková povinnosť podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

Prehľad medzinárodných dohovorov relevantných pre justičnú spoluprácu

Slovenská republika je viazaná množstvom medzinárodných dohovorov, ktoré upravujú justičnú spoluprácu v rôznych oblastiach. Tieto dohovory možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

A. Dohovory Európskej únie

V rámci EÚ platia:

• Lisabonská zmluva, ktorá upravuje oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
• Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie.
• Protokol k Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach.
• Schengenský vykonávací dohovor, ktorý sa týka postupného zrušenia kontrol na spoločných hraniciach.
• Dohovor vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami.

B. Dohovory Rady Európy

Medzi kľúčové dohovory Rady Európy patria:

• Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokoly.
• Európsky dohovor o vydávaní a jeho dodatkové protokoly.
• Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach a jeho dodatkové protokoly.
• Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania.
• Dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb.
• Európsky dohovor o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi.
• Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a jeho novšie verzie.
• Dohovor o počítačovej kriminalite.
• Európsky dohovor o odškodňovaní obetí násilných trestných činov.
• Trestnoprávny dohovor o korupcii.
• Európsky dohovor o informáciách o cudzom práve a jeho dodatkový protokol.
• Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť.
• Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí.
• Dohovor proti dopingu.

C. Dohovory Organizácie Spojených národov

K dôležitým dohovorom OSN patria:

• Viedenský dohovor o zmluvnom práve.
• Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokoly.
• Viedenský dohovor o diplomatických stykoch.
• Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch.
• Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní.
• Európska dohoda (ADR) o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí.
• Európska dohoda (ADN) o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách.
• Dohovor OSN o vymáhaní výživného v cudzine.
• Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov.
• Dohovor (CITES) o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín.
• Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii.
• Dohovor Organizácie Spojených národov o potláčaní financovania terorizmu.
• Dohovor o cestnej premávke (Ženeva, 1949 a Viedeň, 1968).
• Medzinárodný dohovor (UNESCO) proti dopingu v športe.

D. Iné právne dokumenty

Do tejto kategórie patria:

• Dohovor o (apostile) zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (Haag, 1961).
• Dohovor (OECD) o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách.

B. Bilaterálne (dvojstranné) medzinárodné zmluvy

Slovenská republika má uzatvorené aj množstvo dvojstranných zmlúv s inými štátmi, ktoré upravujú právnu pomoc a spoluprácu v rôznych oblastiach práva. Medzi príklady patria:

• Zmluvy o právnej pomoci s Českou republikou, Rakúskou republikou, Maďarskou republikou, Poľskou republikou a ďalšími.
• Zmluvy o policajnej spolupráci, napríklad so Slovenskou republikou a Rakúskou republikou.
• Zmluvy o spolupráci v boji proti organizovanej trestnej činnosti.
• Zmluvy s bývalými socialistickými krajinami, ktoré boli potvrdené so nástupníckymi štátmi.

C. Iné právne dokumenty relevantné pre justičnú spoluprácu

Okrem medzinárodných dohovorov a bilaterálnych zmlúv sú pre oblasť justičnej spolupráce relevantné aj:

• Ústava Slovenskej republiky.
• Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie (vrátane Lisabonskej zmluvy).
• Charta základných práv Európskej únie.
• Právne akty orgánov EÚ, ako sú smernice, rámcové rozhodnutia a rozhodnutia.
• Súhrny právnych predpisov EÚ v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

Medzinárodná organizácia práce (MOP) a medzinárodné pracovné normy

Medzinárodná organizácia práce (MOP) formuluje, prijíma, presadzuje a aplikuje medzinárodné pracovné normy, ktoré sú prijaté vo forme dohovorov MOP, protokolov k dohovorom MOP a odporúčaní MOP. Tieto normy sa týkajú:

• Slobody združovania a ochrany práva organizovať sa.
• Kolektívneho vyjednávania.
• Odstránenia nútenej alebo povinnej práce.
• Účinného zrušenia detskej práce.
• Odstránenia diskriminácie v zamestnaní a povolaní.
• Podmienok zamestnávania a pracovných podmienok.
• Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
• Inšpekcie práce.
• Minimálnych noriem sociálneho zabezpečenia.
• Rovnosti príležitostí a zaobchádzania.

Členské štáty MOP sú povinné predložiť prijaté dohovory MOP a protokoly orgánom, do ktorých právomoci táto záležitosť patrí (zákonodarnému zboru, parlamentu) najneskôr do jedného roka od skončenia príslušného zasadnutia Medzinárodnej konferencie práce, alebo najneskôr do 18 mesiacov z výnimočných dôvodov.

Prijatý dohovor MOP nadobúda platnosť, keď ho ratifikujú aspoň dva členské štáty MOP. Prijaté odporúčanie MOP spravidla dopĺňa príslušný dohovor a nadobúda platnosť dňom prijatia Medzinárodnou konferenciou práce.

V prípade, že členský štát MOP dohovor neratifikuje, má povinnosť na vyzvanie Správnej rady MÚP podať správu o stave zákonodarstva a praxe v danej oblasti a uviesť dôvody brániace ratifikácii.

Prijatie dohovoru MOP alebo odporúčania MOP Medzinárodnou konferenciou práce alebo ratifikácia dohovoru MOP členským štátom MOP nemá nepriaznivý vplyv na zákon, rozhodnutie, obyčaj alebo dohodu, ktoré upravujú výhodnejšie podmienky pre pracovníkov, než sú tie, ktoré upravuje dohovor alebo odporúčanie MOP.

Členovia MOP súhlasia s vypracovávaním správ o opatreniach prijatých na účely uplatňovania a vykonávania ratifikovaných dohovorov MOP. V prípade, že ratifikované dohovory MOP nie sú dodržiavané, môžu byť podávané sťažnosti MÚP.

Príslušný dohovor MOP môže byť revidovaný alebo doplnený protokolom. Člen MOP môže dohovor vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, písomným oznámením generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce.

Právomoc súdov v medzinárodných veciach

V konaniach slovenských súdov sa pravidelne objavuje problém týkajúci sa založenia právomoci slovenského súdu na schválenie právneho úkonu zástupcu o nakladaní s majetkom maloletého. S účinnosťou Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 (Brusel IIb) sa táto problematika čiastočne rieši.

Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-404/14 Matoušková, určenie kolízneho opatrovníka pre maloletého alebo schválenie právneho úkonu urobeného v mene maloletého nie je procesnou otázkou, ale týka sa statusu maloletého a ochrany jeho práv. Preto je naň priamo aplikovateľné Nariadenie Brusel IIb.

Pokiaľ je schválenie právneho úkonu maloletého potrebné zodpovedať ako predbežnú otázku v rámci konania, na ktoré sa Nariadenie Brusel IIb nevzťahuje, má súd v zmysle článku 16 ods. 1 Nariadenia Brusel IIb právomoc rozhodnúť aj o tejto predbežnej otázke.

V prípadoch, kedy povaha cudzieho prvku neumožňuje aplikáciu Nariadenia Brusel IIb, má pred vnútroštátnou právnou úpravou (Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom - ZMPS) prednosť Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, uzavretý v Haagu 19. októbra 1996, ak ide o štát, ktorý je jeho zmluvnou stranou.

Ak má Slovenská republika s dotknutým štátom uzavretú dvojstrannú zmluvu obsahujúcu ustanovenia o právomoci či rozhodnom práve, má táto zmluva prednosť pred Haagskeho dohovorom.

Dohovor v článku 5 považuje za ukazovateľ právomoci obvyklý pobyt dieťaťa. Výnimkou sú články 10 a 11, ktoré upravujú odvodenie právomoci od rozvodového konania a právomoc v prípade ochranných opatrení.

Slovenská republika si vyhradila právomoc svojich orgánov na prijímanie opatrení na ochranu nehnuteľného majetku dieťaťa nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky a právo neuznať rodičovské právo alebo povinnosť, alebo opatrenie v rozsahu, v akom je nezlučiteľné s opatrením prijatým vo vzťahu k takému majetku jej orgánmi.

Pojem „obvyklý pobyt“ v medzinárodnom práve súkromnom

Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 neobsahuje definíciu pojmu „obvyklý pobyt“, ale iba naň odkazuje. Tento pojem vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Európskej únii.

Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania (princíp perpetuatio fori).

Pri určovaní obvyklého pobytu dieťaťa je potrebné zohľadniť súhrn osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Dôležité sú faktory, ktoré naznačujú, že prítomnosť dieťaťa nie je dočasná alebo príležitostná a odzrkadľuje začlenenie do sociálneho a rodinného prostredia. Medzi ne patria:

• Trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu.
• Štátna príslušnosť a presťahovanie rodiny.
• Miesto a podmienky školskej dochádzky.
• Jazykové znalosti.
• Rodinné a sociálne väzby dieťaťa.

Vek dieťaťa je tiež relevantný, nakoľko sa iné faktory zohľadňujú pri dojčatách ako pri starších deťoch.

Trvanie pobytu slúži len ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu. Na zmenu obvyklého pobytu sa berie do úvahy vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov.

Právna pomoc v dedičských veciach a notári

V konaniach o dedičstve, v súčinnosti s nariadeniami EÚ a medzinárodnými zmlúvami o právnej pomoci, by mali notári vypracovávať a zasielať dožiadania o právnu pomoc do cudziny bez súčinnosti súdu.

Notári boli notifikovaní ako justičné orgány príslušné na vykonávanie dôkazov a doručovanie písomností na účely súdneho konania v dedičských veciach podľa nariadení EÚ.

Tento postup zjednoduší a zrýchli konanie vedené notárom a zároveň odbremení súdy.

Uznávanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí

Uznávanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike sa spravuje zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prednosť má však úprava v medzinárodných zmluvách, predovšetkým Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (New York, 1958).

Vzájomné uznávanie rozhodcovských rozhodnutí upravujú aj niektoré bilaterálne zmluvy.

Doručovanie písomností do zahraničia

Doručovanie písomností do zahraničia sa spravuje najmä Dohovorom o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v cudzine.

V Spojených štátoch amerických vykonávanie doručovania zabezpečuje od 15. januára 2020 súkromná agentúra ABC Legal Services. Žiadosť o doručenie písomnosti sa vybavuje do 30 pracovných dní od jej doručenia, pričom sa platí poplatok.

Diplomatickí a konzulárni pracovníci SR v USA môžu doručovať písomnosti nielen slovenským občanom, ale aj akýmkoľvek občanom na území USA.

tags: #prijimanie #medzinarodnych #dohovorov #v #sr