Jonáš Záborský (narodený 3. februára 1812 v Záborí, zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch) bol významný slovenský prozaik, dramatik, novinár, teológ a pedagóg. Pochádzal z chudobnej zemianskej rodiny, jeho otec bol evanjelik a matka katolíčka. Táto skutočnosť mala neskôr vplyv aj na jeho vierovyznanie.
Jeho životná cesta bola poznačená hľadaním vlastnej identity, intelektuálnym rastom a aktívnym zapojením sa do spoločenského a literárneho života svojej doby.
Rané vzdelanie a formovanie osobnosti
Dňa 20. septembra 1827 sa imatrikuloval na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Tu sa prebudilo jeho národné povedomie a prejavil sa jeho živý záujem o antiku. Počas štúdií práva v Kežmarku začal svoju literárnu činnosť. V jeseni 1839 odišiel študovať do Halle, kde sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, s ktorým sa však ideovo nikdy nestotožnil.
Po návrate v lete 1840 pôsobil istý čas ako kaplán u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. V decembri 1840 nastúpil ako kazateľ v Rankovciach. Tu sa zblížil s katolíckym farárom Ondrejom Kalaszom.
Prestup na katolícku vieru a kňazská dráha
Po tom, ako mu zhorela fara, kostol i škola a čelil obvineniam zo strany maďarónov z evanjelického prostredia, Ondrej Kalasz ho upozornil na možnosť vyučovať na teologickom lýceu v Košiciach, s podmienkou prestupu na katolícku vieru. Na katolícku vieru prestúpil 10. februára 1842. Krátko pobudol v košickom kňazskom seminári a v roku 1843 bol ordinovaný za kňaza.
Politická a publicistická činnosť
Jeho bohatá politicko-publicistická činnosť v rokoch 1848-1850 sa realizovala mimo Košíc. Na jar 1848 sa aktívne zapojil do riešenia otázok revolúcie, pričom zdôrazňoval národnú rovnoprávnosť popri občianskej. Vplýval na zostavenie Žiadostí slovenského národa z 10. mája 1848. Stal sa členom národnej gardy a pôsobil ako slovenský prekladateľ maďarských úradných vyhlášok. Prostredníctvom neho sa rozširovali Štúrove Slovenskje národňje novini, Hurbanov leták Braťja Slováci, mikulášske Žiadosti slovenského národa a ďalšia slovenská politická literatúra.
Za túto činnosť bol v novembri 1848 zaistený a vyšetrovaný pred košickým súdom. Dňa 7. septembra 1850 odišiel do Viedne, kde sa stal redaktorom vládnych Slovenských novín, písaných staroslovenčinou.
Literárna tvorba
Od konca 50. rokov sa Záborský pustil do neúnavnej literárnej práce, hoci mnohé jeho príspevky boli redaktormi odmietané a väčšina jeho diel zostala v rukopisoch. Bol štedrým mecénom.
Poézia
Jehoklasicistické Bájky (1840) a básnická zbierka Žehry (1851) vyvolali literárnu polemiku. Po neúspechoch v poézii upustil od češtiny a začal tvoriť v slovenčine. V roku 1858 napísal náboženský epos Vstúpenie Krista do Raja, ktorý v roku 1866 upravil. Uverejnil z neho iba časť pod názvom Vstúpenie Krista do pekiel (Sokol 1863). V ďalšom epose Smrť Jánošíkova sa opieral o ľudové povesti.
Skutočný Príbeh Biblie Aký Ešte Nikdy Nebol Odhalený | Celý Dokumentárny Film
Próza
Pozoruhodnejšie úspechy dosiahol v próze. Jeho novela Panslavistický farár (1870) prinášala dokumentárnym spôsobom zachytené epizódy zo života autora a svojím spôsobom podania sa dostáva na prah realizmu. Hlovík medzi vzbúreným ľudom (1870), opisujúci udalosť z cholerového povstania v roku 1831 na Zemplíne, a najmä dielo Dva dni v Chujave (1873) čerpajú zo Záborského skúseností z kňazského pôsobenia.
V satirickej próze Šofránkovci podniká časté výpady proti tendenčnej maďarskej historiografii, ktorá sa snažila falošnými argumentmi zdôvodniť prioritu Maďarov v Uhorsku. Stroskotanie rojčivých národovcov v osobnom živote ukazuje v poviedke Chruňo a Mandragora. V poviedke Frndolína poukázal najmä na dôsledky malomeštiackej výchovy. Satira Mroč (1864) a poviedka Kulifaj (1864) vzbudili živší záujem.
Dráma
Hlboké vedomosti zo slovensko-uhorských i svetových dejín, ako aj nevšedný záujem o dramatickú literatúru priviedli Záborského k tvorbe historických drám. Mnohé jeho hry sú typickými knižnými drámami. Napriek istým obmedzeniam si jeho dramatický cyklus zasluhuje obdiv svojím rozsahom i tematickou šírkou.
- Ruský cyklus: Týka sa najpohnutejšieho obdobia ruských dejín (začiatok 17. storočia). Zahrnuje deväť celovečerných hier, ktoré knižne vydal Jozef Viktorin v roku 1866 pod názvom Lžedimitrijady čili Búrky lžedimitrijovské v Rusku.
- Druhý cyklus: Opäť 9 hier, tvoria Básne dramatické (1865) a zväčša sa týkajú veľkomoravských a slovensko-uhorských dejín (napr. Posledné dni Veľkej Moravy, Bitka u Rozhanoviec).
- Tretí cyklus: Obsahuje sedem hier so srbskými motívmi, zhrnutých v zbierke Divadelné hry Jonáša Záborského (1870).
Veršovaná činohra Jánošíkova večera sa neviaže na historické pramene, ale na ľudové tradície. Činohra Pomsta za pomstu je namierená proti intrigám a tematicky sa viaže k Lžedimitrijadam.
Posledné roky a odkaz
Po zrušení Matice slovenskej odovzdal Záborský rukopisy svojich diel v roku 1875 do úschovy Matice českej v Prahe. V tom istom roku ochorel na rakovinu žalúdka a zomrel v Župčanoch, kde je aj pochovaný.
Jonáš Záborský zanechal rozsiahle dielo, ktoré zahŕňa poéziu, prózu, drámu a historické práce. Jeho tvorba odráža jeho hlboké poznanie histórie, kritický pohľad na spoločnosť a snahu o zachovanie slovenskej národnej identity.
