Gymnázium Jána Hollého v Trnave je najstaršou nepretržite fungujúcou vzdelávacou inštitúciou v meste. Hoci oslavuje storočnicu, jeho skutočná história siaha hlboko do minulosti, až do 16. storočia. Škola prešla v priebehu svojej existencie mnohými organizačnými zmenami a presťahovala sa z historickej budovy do moderných priestorov, no vždy si zachovala svoj hlavný atribút - výchovu budúcich osobností.
Počiatky školy: Od kapitulskej školy k reálnemu gymnáziu
Prvé písomné zmienky o škole pochádzajú zo 16. storočia. V roku 1554 arcibiskup Mikuláš Oláh zriadil z farskej a mestskej humanistickej školy spoločne s mestom kapitelskú školu. Táto škola mala v rokoch 1554 - 1558 vysokú pedagogickú úroveň a získala právo udeľovať bakalariát a titul magistra. V roku 1561 prevzali vyučovanie na gymnáziu jezuiti.
V období existencie Trnavskej univerzity bolo gymnázium pričlenené k tejto inštitúcii s cieľom pripravovať študentov na filozofickú fakultu. V roku 1784 sa škola presťahovala z budovy bývalej lekárskej fakulty do kláštora zrušených trinitárov. Roku 1807 spravovali gymnázium benediktíni.
Po revolúcii v roku 1848 došlo k zmene podľa vtedajšieho rakúskeho školského systému. Vzniklo nižšie štvortriedne gymnázium pod správou benediktínov, zatiaľ čo štyri vyššie triedy spravoval ostrihomský arcibiskup. Keď v roku 1852 benediktíni odišli do Ostrihomu, arcibiskup prevzal správu aj nižších tried. V roku 1852 gymnázium zmenilo svoj názov na Trnavské arcibiskupské gymnázium a nastala aj zmena v učebných osnovách, ktoré zodpovedali už vyššiemu gymnáziu.
Vznik Československého reálneho štátneho gymnázia Jána Hollého
Prevratné zmeny v systéme vyučovania na gymnáziu nastali po vzniku Prvej česko-slovenskej republiky 28. októbra 1918. Dňa 15. marca 1919 vzniklo Československé reálne štátne gymnázium Jána Hollého. Na gymnáziu začali vyučovať profesori ovládajúci slovenský jazyk.
Začiatky vyučovania na reálnom štátnom gymnáziu boli náročné. Maďarskí profesori sa bránili tejto zmene a vyzývali študentov k odchodu. Veľkým problémom bol aj nedostatok slovenských učebníc. Tieto problémy sa však postupne vyriešili a výučba prebiehala pokojne.
Dňa 5. mája 1919 bol československý ústav bývalého maďarského klasického gymnázia zmenený na reálne gymnázium výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety. Od začiatku (s výnimkou obdobia socializmu) nieslo meno jedného zo svojich najslávnejších absolventov, národného buditeľa, kňaza a básnika Jána Hollého.
Ďalšie zmeny a obdobie socializmu
Škola prechádzala ďalšími zmenami. 1. februára 1938 vzniklo Rímskokatolícke biskupské reálne československé gymnázium. Po skončení 2. svetovej vojny, v roku 1945, sa gymnázium opäť stalo štátnym a bolo pomenované ako Štátne gymnázium v Trnave.
V roku 1953 boli všetky gymnáziá zrušené a gymnázium sa transformovalo na Prvú jedenásťročnú strednú školu v Trnave. V školskom roku 1970/71 sa Stredná všeobecnovzdelávacia škola zmenila opäť na štvorročné gymnázium.
Počas 2. svetovej vojny názov školy zanikol. Po 25 rokoch, 16. decembra 1965, pri príležitosti 180. výročia narodenia Jána Hollého, bol škole prinavrátený čestný názov. V roku 1989 bol škole opäť udelený čestný názov Gymnázium Jána Hollého.
Moderné dejiny a presťahovanie do novej budovy
V roku 1990 sa Gymnázium Jána Hollého rozdelilo na dve ustanovizne, pričom pôvodnému gymnáziu zostalo 20 tried.
V roku 1994 bolo do siete škôl zaradené osemročné gymnázium. V školskom roku 1994/95 mohli študenti na gymnáziu študovať na štvorročnom alebo osemročnom gymnáziu. Triedy štvorročného štúdia mali všeobecné zameranie, zatiaľ čo triedy osemročného štúdia boli zamerané na jazyky. V roku 1994 získalo gymnázium súhlas Ministerstva školstva Slovenskej republiky zriadiť osemročné gymnázium so zameraním na cudzie jazyky.
V roku 2004 začali žiaci navštevovať Štátnu jazykovú školu pri Gymnáziu Jána Hollého s cieľom pripravovať sa na získanie medzinárodne platných certifikátov z francúzskeho jazyka Delf. V roku 2015 gymnázium otvorilo triedy s bilingválnym štúdiom v anglickom jazyku.
Zriaďovateľ Gymnázia Jána Hollého našiel v Trnave nové priestory pre gymnázium na ulici Na hlinách 30. V školskom roku 2005/06 sa do novej budovy presťahovalo 20 tried a 12 tried ešte zostalo v starej budove. Po prístavbe k novej budove sa do nej presťahovali aj zvyšné triedy a od školského roku 2009/10 sa tam už nachádzajú všetky triedy Gymnázia Jána Hollého.
Od roku 2000 si cirkev uplatňovala reštitučný nárok na objekt gymnázia na ulici Jána Hollého, ktorá je súčasťou Národnej kultúrnej pamiatky - komplexu objektov Trnavskej univerzity. V roku 1991 si cirkev uplatnila reštitučný nárok na budovu na Hollého 9. Bolo nevyhnutné okamžite začať riešiť nové moderné umiestnenie školy. Škole sa podarilo získať peniaze na dostavbu novej budovy na sídlisku Na hlinách, kde vyrástla moderná budova. V roku 2005 sa do nových priestorov presťahovalo dvadsať tried. Ďalších päť rokov pôsobilo gymnázium súčasne v novej aj starej budove.
Nová budova a jej vybavenie
Nová budova na ulici Na hlinách 7279/30 sa skladá zo 6 pavilónov a vonkajšieho športoviska. Žltý pavilón A a modrý pavilón C sú pavilóny s 26 kmeňovými učebňami a jazykovými učebňami nemeckého, anglického, francúzskeho a španielskeho jazyka, učebňami fyziky, biológie, geografie a informatiky.
Oranžový pavilón B slúži najmä na prechádzanie z pavilónu A do pavilónu C. V pavilóne D, ktorý má červenú farbu, sa nachádza kuchyňa, mzdová účtáreň a vchod pre zásobovanie. V červenom pavilóne sa nachádza aj študentmi obľúbený bufet.
V zelenom pavilóne E sa nachádza chemické laboratórium a kabinet chémie. V suteréne je telocvičňa na stolný tenis a posilňovňa. Fialový pavilón F obsahuje veľkú telocvičňu a šatne.
Významní absolventi
Gymnázium Jána Hollého v Trnave opustili stovky osobností, ktorých práca ovplyvnila spoločenské, hospodárske i kultúrne dianie krajiny. Medzi slávnych absolventov patria:
- Spisovatelia a básnici: Miroslav Válek, Vojtech Mihálik, Blahoslav Hečko, Jozef Nižnánsky, Viliam Turčányi, Jozef Mihalkovič, František Šubík - Žarnov, Jur Palkovič a Ján Hollý.
- Hudobní skladatelia: Mikuláš Schneider Trnavský, Zoltán Kodály, Pavol Bagin a Ladislav Burlas.
- Osobnosti verejného života: Prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes, dramatik Ján Palárik, historik a pedagóg Adam František Kollár, herec Jozef Adamovič, Karol Čálik, Soňa Valentová, Dana Kufelová, spevák Roman Remenár, speváčka Lucia Lužinská, režiséri Jakub Nvota, Dodo Gombár a Kamil Žiška, športový redaktor Gabo Zelenay, zakladateľ denníka Sme Karol Ježík, výtvarník a literárny teoretik Oskár Čápan, sochár Ján Koniarek, divadelný vedec Ladislav Čavojský, historik Jozef Jablonický.
- Duchovní a cirkevní hodnostári: Arcibiskup Stanislav Zvolenský, kňazi Anton Srholec a Anton Hlinka.
- Ďalší významní absolventi: Peter Danišovič („otec“ vodnej sústavy Gabčíkovo), biológ Richard Kvetňanský, Ivan Wilhelm (neskorší rektor Karlovej univerzity v Prahe).
Oslavy a pamätné publikácie
Gymnázium Jána Hollého v Trnave si v roku 2016 pripomenulo 100. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti sa v Divadle Jána Palárika uskutočnila slávnostná akadémia. Zriaďovateľom gymnázia je Trnavský samosprávny kraj.
K výročiu škola vydala pamätnú knihu, ktorej autorkou je pedagogička Eva Starnová. V roku 2019 si škola pripomenula 94 rokov od založenia, no jej skutočná história sa začala ešte o 452 rokov skôr. V roku 2019 si škola pripomenula aj 100 rokov od vzniku Československého reálneho gymnázia.
Počas osláv školy sa jedna z tried premenila na malú historickú expozíciu, kde boli vystavené výročné správy, kroniky, staré učebné pomôcky, práce žiakov, školská tabuľa, koza, výtlačky školského časopisu Blesk, dokumenty o spevokole Cantica nova a fotografie z výmenných návštev s družobnými školami.
