Tradičné podujatie s bohatým programom
Obec Podbrezová sa dňa 30. apríla 2023 ožila tradičnou Slávnosťou svätého Juraja. V poradí 22. ročník tohto podujatia odštartoval slávnostnou svätou omšou v kostole svätého Juraja v Lopeji.
Po svätej omši nasledoval alegorický sprievod, do ktorého sa zapojili sokoliari, skupina historického šermu, skupina Chlapi z Dolnej Lehoty a všetci veriaci, ktorí sa zúčastnili omše. Dobový sprievod zišiel na priestranstvo s jarmočnými stánkami, kde sa odohrával aj kultúrny program.
Kultúrny program a sprievodné aktivity
Kultúrny program sa začal tradičným odovzdaním symbolických kľúčov na odomknutie nízkotatranských dolín. Pokračoval vystúpením detí z materských škôl v obci, ako aj programom detí základnej školy, ktoré spolupracovali so Základnou umeleckou školou Valaská.
Dobovú atmosféru na javisku doplnila skupina historického šermu BEREZUN so svojím šermiarskym predstavením. Všetkých prítomných potešili hlboké hlasy a spev skupiny Chlapi z Dolnej Lehoty a vystúpenie Dychovej hudby ŽP.
Najviac očakávané bolo vystúpenie banskobystrickej skupiny Duchoňovci, ktorí predviedli originálne prevedenie najväčších hitov legendárneho Karola Duchoňa. Na záver všetkým hrala domáca hudobná skupina RETRO.
Okrem vystúpení a tradičného jarmoku bol pre všetkých pripravený aj sprievodný program. Pre najmenších boli pripravené aktivity ako maľovanie na tvár a ukážky sokoliarov.
Historický kontext sviatku svätého Juraja
Naši predkovia považovali sviatok svätého Juraja, známeho aj ako Ďuro, za takzvaný stridží deň. V predvečer sviatku mládenci obchádzali dedinu a robili hluk, napríklad plieskaním bičom, aby odohnali bosorky. Často sa však pri tom zabávali a vykonávali rôzne huncútstva, ako napríklad stavanie zábran pred dverami gazdov, premiestňovanie náradia či rozoberanie vozov.
Dievčatá v deň svätého Juraja plietli venčeky z kvetov. Menšie dievčatá to robili pre radosť, zatiaľ čo staršie dievčatá púšťali venčeky po vode s vierou, že na tej strane, kde sa zastavia, budú mať budúceho ženícha. Hádzali ich aj do korún stromov s nádejou, že sa uchytí o konárik, čo značilo svadbu do roka.
Dôležitým objektom mágie bola aj úroda. Ak na Juraja hrmelo, očakávala sa dobrá úroda počas celého roka. Ak hromy neprichádzali, ľudia si mohli priaznivý rok "pričarovať" inými spôsobmi.
Na Juraja sa vraj otvárala zem a z nej mali vyliezať hady a jašterice, ktorým sa pripisovala čarovná moc. Ľudia nesmeli zabiť hada žijúceho pod prahom domu, pretože sa verilo, že je to mŕtvy gazda, ktorý dohliada na bezpečie rodiny. Pastieri v tento deň vyháňali ovce na salaš a dostávali od dedinských gazdín rôzne podarúnky, najčastejšie potraviny.
Zvyky našich predkov boli rozmanité a hoci dnes už nie sú živé, spomienky na ne predstavujú vzácne kultúrne dedičstvo. Sviatok svätého Juraja bol pre našich predkov významným dňom plným tradícií a rituálov.