Pravidlá prijímania svätej Eucharistie a cirkevné predpisy

V Katolíckej cirkvi je prijímanie Eucharistie veľmi dôležitý akt, ktorý si vyžaduje splnenie určitých podmienok. Tento článok sa zaoberá týmito podmienkami, vrátane stavu milosti, účasti na svätej omši a otázky meškania. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na to, ako sa správne pripraviť na prijatie Eucharistie.

Roku 1986 vydala Národná konferencia katolíckych biskupov usmernenia k svätému prijímaniu. Biskupi vyhlásili, že „katolík sa plne zúčastňuje na slávení Eucharistie, keď ide na sväté prijímanie, čím napĺňa Kristov príkaz, aby jedol jeho telo a pil jeho krv.“

Stav milosti a sviatosť zmierenia

Predovšetkým, aby ste mohli ísť na sväté prijímanie, musíte byť v stave milosti. Ak nie ste, páchate svätokrádež, inými slovami, dopúšťate sa neúcty voči niečomu, čo je posvätné. Svätokrádež je hriech (1 Kor 11, 27).

Ťažký hriech je to isté ako závažný či smrteľný hriech. Smrteľný hriech je každý hriech, ktorý spĺňa tri podmienky: 1. týka sa vážnej veci, 2. páchate ho pri plnom vedomí a súhlasíte s ním. Mali by sme sa preto najprv zmieriť s Bohom a Cirkvou prostredníctvom sviatosti zmierenia.

Ľudia, ktorí neboli na spovedi viac ako rok, mali by dlho a intenzívne porozmýšľať, či sú hodni ísť na prijímanie. Nemali by sme prijímať len preto, že sa nám zdá, že všetci ostatní prijímajú. Sväté prijímanie nie je spoločenská udalosť, je to osobné a dôverné spoločenstvo s Bohom. Ak sme už dlhší čas neboli na spovedi, mali by sme sa zamyslieť, či nemáme otupenú citlivosť na hriech. Ak sa necítime hriešni, môže to byť preto, že naše duchovné zmysly sú otupené hriechom.

Kanonické právo o prijatí Eucharistie

• Kán. 913 § 1: Vyžaduje sa, aby prijímajúci bol pokrstený a mal dostatočné poznanie a náležitú prípravu.
• Kán. 915: Zakazuje prijímanie exkomunikovaným, postihnutým interdiktom a tým, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.
• Kán. 916: Ukladá povinnosť vyspovedať sa z ťažkého hriechu predtým, ako pristúpime k svätému prijímaniu.

Meškanie na svätú omšu a jeho dôsledky

„Je to hriech, ak prídem neskoro na svätú omšu?“ Túto otázku počul kňaz nespočetnekrát a vždy odpovedá: „Áno. Prísť neskoro na svätú omšu je hriech.“ V skutočnosti svätá omša nie je lietadlo. Problém nie je v tom, či ste sa oneskorili päť minút, pätnásť minút alebo pol hodiny, ale že ste prišli neskoro.

Svätá omša nie je divadlo, film v kine, žiadne gala predstavenie, koncert, konferencia, akadémia, udalosť, na ktorú sa môže ticho a nebadane vojsť po tom, ako už začala, ale ide o stretnutie s Osobou. Boh čaká konkrétne na teba. Neskorý príchod na svätú omšu nie je meškanie na autobus, neskorý príchod k posteli milovaného, ktorý zomiera. Koľko môžeš v tejto situácii meškať? Koľko by ste si mohli dovoliť meškať? Koľko je možné tolerovať?

Je jasné, že existujú situácie, ktoré sme úplne nedokázali predvídať. Pokazené auto, zdržanie na ceste kvôli nehode, na prahu domu dieťa dostalo záchvat hnevu a muselo sa upokojiť. Môže sa to stať každému a potom to nie je hriech. Je to zrejmé, pretože hriech musí byť naším rozhodnutím, aktom vôle. Nie je to hriech, keď nemáme na situáciu žiadny vplyv. Ale buďme úprimní sami k sebe - väčšina nášho oneskorenia je jednoducho kvôli našej nedbalosti, to znamená z neúcty. Nedostatok rešpektu voči druhému je hriech. O to viac neúcta voči Bohu.

Neexistuje žiadna dobrá odpoveď na otázku, ktorá vzniká v tomto kontexte: „Koľko môžem meškať, aby som mohol ísť ešte na prijímanie?“ Nikto, kto miluje, sa nepýta: „Koľko ti môžem urobiť zla, koľkokrát ti môžem ublížiť, zradiť tvoju dôveru, podviesť ťa, ignorovať ťa.“ Takže sa nepýtaj neustále, či môžeš a koľko môžeš meškať, jednoducho choď z domu o pätnásť minút skôr a na začiatku omše Pánovi povedz: „Som tu z lásky k Tebe Ježišu, pretože Ty stojí za to.“

Nakoniec ide o to, čím je pre mňa Eucharistia. Či som si skutočne vedomý toho, čo sa na svätej omši deje. Pretože ak viem, čo sa tam deje, čo sa v Ňom deje a čo mi dáva, potom neexistuje pre mňa žiadna možnosť, že budem meškať. Naopak, pokúsim sa prísť o chvíľu skôr.

Eucharistický pôst

Všeobecne platné pravidlo eucharistického pôstu existuje. V Rímskokatolíckej cirkvi ho vyjadruje Kánon 919 § 1 Kódexu kánonického práva: „Kto chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním zdržiavať akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov.“ Ide teda o hodinu pred faktickým prijatím Krista v Eucharistii, nie pred začiatkom svätej omše.

Dôvodom eucharistického pôstu je prejavenie úcty a lásky Kristovi vo sviatosti. Eucharistický pôst nie je maximálne hodinu pred svätým prijímaním, ale minimálne hodinu. Teda nie je správne, ak by sme si prepočítavali presne na minútu, aby sme mohli jesť „až do poslednej chvíle“ a nakoniec nám bude pár minút do hodiny chýbať, pretože trebárs kňaz mal kratšiu kázeň. Je lepšie z lásky a úcty k Ježišovi mať dlhší pôst ako taký, ktorý nebude ani hodinu.

Kanonický predpis nechápe hodinu v tomto smere v úzkom slova zmysle (teda matematicky presne 60 minút), ale v širšom zmysle slova - ide približne o jednu hodinu. Akýkoľvek hriech, aby bol hriechom pre konkrétneho človeka, musí byť totiž spáchaný vedome. Takže ak niekto zabudne alebo nevie, nie je to jeho vedomá činnosť. Teda dišpenz od povinnosti nepotrebuje. V prípade, že niečo jem a spomeniem si, že chcem ísť na sväté prijímanie, mám prestať jesť. V tom prípade pôst zachovám. Ak budem s vedomím blížiaceho sa svätého prijímania pokračovať v jedení, dopúšťam sa hriechu.

Výnimky z eucharistického pôstu

Výnimku z pravidla podľa inštrukcie Immense caritatis majú starí, chorí a tí, čo ich opatrujú. Tí majú zachovať pôst aspoň 15 minút pred svätým prijímaním. Čo sa týka práva dišpenzovať (teda pre konkrétny prípad oslobodiť od nejakej povinnosti) od eucharistického pôstu, podľa kánonu 87 by mal právo dišpenzovať diecézny biskup.

Čo sa týka eucharistického pôstu pred duchovným svätým prijímaním - či už v čase krízy, alebo aj inokedy: striktná povinnosť pôstu z kanonického práva pri duchovnom svätom prijímaní nie je.

Láska ku Kristovi má viesť veriaceho, ktorý ho práve prijal, aby po svätom prijímaní (po svätej omši) zotrval v aspoň niekoľkominútovom vďakyvzdaní. Vynechanie vďakyvzdania je veľkou stratou pre náš duchovný život.

Povinnosť svätiť nedeľu a prikázané sviatky

Kán. 1246 § 1 označuje nedeľu ako prvopočiatočný prikázaný sviatok Cirkvi. Veriaci sú povinní v nedeľu a v prikázané sviatky zúčastniť sa na svätej omši; okrem toho sa majú zdržiavať prác a činností, ktoré prekážajú v preukazovaní kultu Bohu, alebo narúšajú radosť vlastnú dňu Pána, alebo náležitý duševný a telesný odpočinok.

Táto povinnosť svätiť nedeľu vytvára bratské i sesterské spoločenstvo a tiež rytmus práce a odpočinku. Deň sa začína jeho prvými vešperami. Už prvé vešpery nedele a sviatku sú svojimi účinkami „sviatočná“.

Kán. 1248 CIC § 2 hovorí: „Ak sa veriaci zúčastňuje na slávení Eucharistie, ktoré sa koná kdekoľvek v katolíckom obrade buď v samotný deň sviatku, alebo večer predtým, zadosťučiní príkazu zúčastniť sa na omši.“

Dišpenz od povinnosti

Pre nemocných, chorľavých a starcov, a pre tých, ktorí nemôžu si odpočinúť pre chudobu a biedu, je táto povinnosť dišpenzovaná. Rovnako aj pre tých, ktorí sa venujú starostlivosti, na ktoré cez iné dni v týždni nestačia. Dišpenz od povinnosti účasti na svätej omši môže udeliť miestny farár (pozri CIC 1245).

Spoveď počas nedeľnej omše

V mnohých katolíckych chrámoch, najmä v mestách, sedia v spovedniciach počas nedeľnej omše kňazi a spovedajú veriacich. Zvlášť pred veľkými sviatkami, ako sú Vianoce alebo Veľká noc, bývajú kňazi ešte viac a dlhšie k dispozícii na spoveď, a to aj počas nedeľných omší. Medzi veriacimi sa však objavujú názory, že spovedaním sa počas nedeľnej bohoslužby porušujú cirkevný príkaz, ktorý hovorí, že v nedeľu a prikázaný sviatok sa majú zúčastniť na celej svätej omši.

Odpoveď je jednoduchá: Počas nedeľnej svätej omše sa môže veriaci vyspovedať a omšu má platnú, nemusí ísť potom na ďalšiu, aby splnil príkaz o účasti na celej svätej omši. Je tam však aj jedno malé „ale“.

Katolícky kňaz a salezián Marián Husár odporúča pri tejto téme zamyslieť sa nad zmyslom svätej omše, spovede a aj nad zmyslom sviatostí ako takých. Pokiaľ ide o Eucharistiu, saleziánsky kňaz hovorí, že keď veriaci človek prijíma Eucharistiu, môže zažiť, ako mu Boh dáva všetko, dokonca seba samého. „Pýtam sa: čo je väčšie a hlbšie stretnutie? Keď som na omši, nejdem na sväté prijímanie, ale dám si čiarku, že som splnil nedeľnú povinnosť, alebo je viac, ak sa stretnem s Kristom aj v ľútosti a v odpustení hriechov a potom ho môžem prijať aj v Eucharistii a zažiť s ním zjednotenie?“

Marián Husár hovorí, že v tomto prípade nejde o literu zákona, ale o ducha a odpoveď znie, že nedeľnú omšu mám prežiť v stretnutí s Kristom najplnšie, ako sa dá, a to je cez sväté prijímanie. „Keď mám milosť a v pokání prijímam odpustenie a potom vo vďačnosti Ježiša v Eucharistii, tak to sa nebije a neprotirečí si,“ vraví salezián.

Kňaz si má byť vedomý toho, že nemá s penitentom „prerozprávať“ celú svätú omšu. Treba si uvedomovať, že je tu ešte druhá sviatosť a že niektoré veci môže ešte Pán Boh dotiahnuť počas svätej omše. Ak však niekto plánuje ísť na generálnu spoveď alebo potrebuje vyriešiť nejaký problém a vie, že to bude na dlhšie, tak odporúčam, aby sa spovedal mimo nedeľnej omše, aby nepresedel v spovednici celú omšu, lebo potom na nej de facto naozaj nie je prítomný.

Ak nastane situácia, keď človek dostane počas nedeľnej svätej omše čas milostí a rozhodne sa vykonať sviatosť zmierenia po dlhých mesiacoch alebo rokoch, alebo sa odhodlá prísť za kňazom s problémom, ktorý ho roky ťaží, vtedy je v poriadku, ak je človek v spovednici aj dlhšie. Pre dušu človeka je lepšie, ak ide po rokoch na spoveď hoci aj počas nedeľnej omše a opäť naštartuje život s Bohom, akoby mal prežiť omšu naplno a zmierenie odkladať.

Kňazov k nedeľnému spovedaniu povzbudil v minulosti aj banskobystrický diecézny biskup Marián Chovanec. Biskup apeluje na kňazov, aby spovedali pred každou svätou omšou aspoň pol hodiny. „Kde je to možné, aj v nedeľu,“ uviedol.

Eucharistické prijímanie viackrát za deň

Normálne človek pristupuje k svätému prijímaniu iba raz za deň. Kán. 917 Kódexu kánonického práva uvádza: „Kto už prijal Najsvätejšiu Eucharistiu, môže ju znova prijať iba v ten istý deň len v rámci slávenia, na ktorom sa zúčastňuje, pri neporušení predpisu kán. 921, § 2.“

Ak teda človek pristúpi k svätému prijímaniu a potom sa zúčastňuje ešte ďalšej, druhej svätej omše, tak kvôli úplnosti účasti na slávení môže pristúpiť ku svätému prijímaniu aj pri tejto druhej omši, čiže už druhý raz za ten istý deň. Táto výnimka je tu len kvôli úplnej účasti na slávení Eucharistie. Nie je možné druhý raz za deň prijímať Telo Pánovo mimo svätej omše.

Rozvedení a znovuzosobášení a prístup k Eucharistii

Manželom, ktorí sa po rozvode znovu zosobášili, nemôže byť umožnený prístup k Eucharistickému prijímaniu, pretože ich stav a životné podmienky sú v objektívnom rozpore s náukou Cirkvi. Ján Pavol II. (Familiaris consortio, č. 84) túto náuku všetkým veriacim, ktorí sú im zverení, pripomína. Cirkev nemohla zmeniť normy. To, že Boh neodpustí, nie je pravda. Ide o to, že ich stav o sebe znemožňuje prístup ku svätému prijímaniu. Rozvedení a znovuzosobášení sú hatení pristupovať k Eucharistii, pretože sú v stave ťažkého hriechu.

Pastoračná starostlivosť však môže viesť veriacich, ktorí chcú žiť ako brat a sestra, a dosvedčuje nerozlučnosť manželstva.

Nulita manželstva ako cesta k novému zväzku

Možnosť rozvodu cirkevné právo nepripúšťa. Cirkevné právo nepozná rozvod v civilnom zmysle slova, preto v Cirkvi de facto neexistuje. Je však možné vyhlásiť katolícke manželstvo za neplatné (nulitné). Manželstvo je zväzok ustanovený Bohom, ktorý vzniká raz a navždy. Podľa cirkevného právnika Tibora Hajdu je nulita vyhlásenie, že manželstvo vyzeralo ako manželstvo, ale v skutočnosti ním nebolo, a tým pádom je možné uzatvoriť skutočné manželstvo s iným partnerom.

Čo môže spôsobiť nulitu manželstva?

Nulitu manželstva môže spôsobiť viacero prekážok alebo nedostatkov v manželskom súhlase a forme uzatvorenia:

1. Manželské prekážky

Manželské prekážky bránia platnému uzavretiu manželstva, ak nie sú udelené dišpenzy.

Niektoré z týchto prekážok môžu zaniknúť (napr. smrťou partnera) a tak sa otvorí cesta k novému manželstvu, alebo z nich môže dišpenzovať Apoštolská stolica (kán. 1078 § 1) alebo diecézny biskup (kán. 1078 § 2, § 3).

2. Nedostatočný manželský súhlas

Manželstvo môže byť neplatné aj z dôvodu nedostatočného manželského súhlasu (kán. 1095), ktorý môže vyplývať z:

• Nedostatku užívania rozumu (napr. omámený narkotikom, alkoholom, epilepsia, vážne chorý na základe syfilisu).
• Vážneho nedostatku rozlišovacieho úsudku ohľadom podstatných manželských práv a povinností.
• Neschopnosti prevziať podstatné manželské povinnosti z príčin psychickej povahy (napr. psychóza, hystéria, paranoja, narcizmus, exhibicionizmus, pedofília, nekrofilia, zoofília).

Samotná vôľa prijať záväzky nestačí, ak osoba nie je schopná ich vykonávať. Hľadanými príčinami sú často citová nezrelosť, ktorá znemožňuje nadviazanie medziosobných vzťahov v manželstve.

3. Nedostatok formy uzatvorenia manželstva

Manželstvo je neplatné, ak nie je uzavreté pred miestnym farárom alebo splnomocneným kňazom alebo diakonom a dvoma svedkami, alebo inak zvonka (kán. 1103). Ak je táto forma nedodržaná, spôsobí pred Cirkvou nulitu manželského zväzku (kán. 1108).

Odpustky a pokánie

Odpustky sa v Cirkvi tesne viažu s účinkami sviatosti pokánia. Odpustky oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Hriech má dvojaký následok: večný trest a časný trest. Odpustenie hriechov má za následok odpustenie večných trestov za hriech. Zostávajú však časné tresty za hriech, ktoré nazývame očistec. Odpustky sa teda dotýkajú časného následku hriechu.

Podmienky získania odpustkov

Na získanie odpustkov (úplných alebo čiastočných) je potrebné splniť nasledovné podmienky:

1. Sviatostná spoveď (niekoľko dní pred alebo po).
2. Sväté prijímanie (v deň získania odpustkov).
3. Modlitba na úmysel Svätého Otca (napr. Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu).
4. Zrieknutie sa každého hriechu, aj ľahkého.

Ak chýba úplné zrieknutie sa každého hriechu, získava sa iba čiastočné odpustky.

Pôstne dni a pokánie

Všetky piatky v roku sú dňami pokánia na pripomenutie Jeho utrpenia a smrti na kríž. Pôst od mäsa zaväzuje každého katolíka od 14. roku života. Povinnosť postiť sa (t.j. iba jedno jedlo dosýta počas dňa, a dve menšie, ktoré spolu nevydajú jedno celé jedlo) zaväzuje každého od 18. do 60. roku života.

Prísny pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Dôvodom pre pôst a pokánie je prejav lásky a úcty k Bohu.

tags: #ist #na #prijimanie #ked #meskam