Vianoce sú v kresťanskom svete asi najvýznamnejším a najobľúbenejším sviatkom roka. Vianočné zvyky sa región od regiónu líšia a v každej krajine by ste určite našli aspoň jeden, ktorý by vás zaujal. Na Islande je vysoká pravdepodobnosť bielych Vianoc, čo nie je jediný dôvod, prečo sem v decembri vyraziť. Spoznajte, ako sa oslavujú Vianoce na Islande a inšpirujte sa aj prírodnou škandinávskou výzdobou.
Škandinávska vianočná výzdoba: Jednoduchosť a príroda
Jednoduché, prirodzené, praktické - také je škandinávske bývanie a také sú aj Vianoce v severskom duchu. Jednoduchosť je v škandinávskom štýle kľúčová, pretože aj tým najjednoduchším prvkom docielite najväčší efekt. Škandinávsky dizajn pracuje s tlmenými a neutrálnymi farbami. Základom je biela, čierna a odtiene sivej či hnedej. Škandinávska architektúra a dizajn sú inšpirované okolitou krajinou a prírodou. V domácnosti sa nezaobídu bez dreva, vlny a kožušín.
Stromček a jeho ozdobovanie
Hlavným symbolom Vianoc je stromček, ktorý stačí ukotviť do jednoduchého stojana. Originálnejšie však bude pôsobiť, ak ho aj so stojanom vložíte do prúteného koša. Pri jeho ozdobovaní sa zamerajte najmä na výber svetelných reťazí. Z vianočných závesných ozdôb preferujte menej výrazné dekorácie v bielej farbe alebo ich pokojne aj vynechajte. Na vianočný stromček zaveste len pár ozdôb a radšej nechajte vyniknúť jeho prirodzenú krásu.
Svetlo a hrejivá atmosféra
Keďže na severe býva skoro tma, mimoriadne dôležité sú pre škandinávsky štýl bývania svietidlá, sviece, lampáše a lampy. Všade a veľa. Ich strategické rozmiestnenie navyše pomáha príjemnej teplej atmosfére domova. Vytiahnite preto všetky hrubé textílie či deky a kožušiny, ktoré použijete ako koberčeky alebo prikrývku prehodenú cez kreslo. Geometrické tvary sú u škandinávskych dekoratérov veľmi obľúbené.
Halúzky ihličnanov môžu dekorovať visiace lampy. Kovový kruh s pár vetvičkami bude elegantným prvkom spálne. Zafunguje ako minimalistický prvok v modernom štýle, ale nebojte sa ho ani vo vidieckom bývaní. Ešte minimalistickejšia verzia môže mať podobu vetvičky - napríklad imela - prichytenej z oboch koncov motúzom či retiazkou.
Jednoduché prírodné dekorácie
Ak potrebujete rýchlu dekoráciu na stôl, skúste to napríklad s obyčajnými vždyzelenými vetvičkami vloženými do peknej vázy s vodou. Bez jednoduchých zelených venčekov si severania Vianoce ani nevedia predstaviť. Či už si väčšie alebo menšie zavesíte na kúsok konára, na dvere, alebo na okno, stále budú pôsobiť čisto a nenásilne.
Na stenu, poličku alebo okolo okien sa hodia tradičné girlandy z plátkov pomaranča, škorice, šišiek a vetvičiek rozmarínu či eukalyptu. Nádherne prevoňajú miestnosť a jedáleň získa útulnú vidiecku atmosféru. Girlandy z ihličia, sušeného ovocia alebo škorice nad oknom či kuchynskou linkou sú už klasikou a budú voňavým potešením pre oko. Skvele bude vyzerať aj hrubší konár na povrázkoch priamo v okne ovešaný papierovými ozdobami, perníkmi či prírodninami.
Nápaditá závesná výzdoba
Inšpirácie na závesnú výzdobu do každej miestnosti, ktoré budete milovať, sú rôznorodé. Stena okolo vchodových dverí alebo priestor nad skrinkou na topánky je ideálnym miestom pre klasický veniec alebo girlandu. Aranžmán voľne prevesený na kľučke alebo z klinčeka v stene bude príjemným oživením. Papierové hviezdy, stromčeky, vločky dvoj- aj trojrozmerné povešajte na nitky a pripevnite v rôznych výškach zo stropu.
Na stenu zaveste tenký drôt alebo špagát a štipcami naň pripnite vianočné pohľadnice od blízkych, ilustrácie s vianočnými motívmi či spomienkové fotografie. Rámiky ľahko prispôsobíte štýlu vášho domova a ak už nejaké doma máte, neváhajte ich využiť na túto sezónnu udalosť. Povešajte na ne prírodné, papierové či sklenené dekorácie, kombinovať je možné aj rôzne veľkosti rámov. Hotové za pár minút a veľmi efektné!
Zavesený na stene nad jedálenským stolom, tradične položený na stole alebo drobné venčeky povešané na operadlách stoličiek - vencový aranžmán visiaci zo stropu bude hlavnou hviezdou večera. Papierové hviezdy rôznych veľkostí povešané na stene alebo z lustra budú originálne a elegantné a do jedálne prinesú kúsok severského dizajnu. Obrovské množstvo návodov na výrobu hviezd nájdete aj na sociálnych sieťach, od tých najjednoduchších po zložitejšie.
Vianoce s deťmi
Tvorivosť a šikovné ruky sa práve na Vianoce mimoriadne cenia. Vytiahnite nožnice a vytvorte si spolu s deťmi papierové girlandy zo snehových vločiek. Drobné vianočné figúrky, nerozbitné gule alebo papierové hviezdy a stromčeky zavesené na špagáte budú vyzerať kúzelne. Je to bezpečný a jednoduchý spôsob, ako zapojiť deti do výzdoby bez obáv z rozbitia krehkých ozdôb.
Na lanko alebo tenký špagát pripnite štipcami drobné ozdoby, vetvičky či rolničky. Hodí sa na čelo postele, poličku aj na radiátor. Použite textilné vrecká, obálky, škatuľky alebo organizéry so zásuvkami, do ktorých skryjete sladkosti či malé drobnosti. Pripevnite ich na nástenku do tvaru stromčeka, v rade na stenu, na vešiak či garnižu. Reťaze z farebného papiera alebo kartónu vyrobíte s deťmi raz-dva a pekne ukážu na stene alebo poličkách. Môžu mať podobu hviezd, stromčekov, snehových vločiek alebo jednoduchých pospájaných krúžkov.
Slávnostné stolovanie
Slávnostný riad podľa severanov nemusí byť vysádzaný zlatom, naopak, je skôr jednofarebný. Biela klasika nikdy nesklame a vyzerá skutočne elegantne. Šancu ale môžete dať aj bielo-sivej kombinácii, ktorá spolu so strieborným príborom vytvorí rovnako výnimočnú atmosféru. Žiadne okázalé, ligotavé, farebné až gýčové dekorácie nedokážu podčiarknuť autentické čaro Vianoc tak, ako samotná príroda v celej svojej pestrosti. V prírodnom duchu ho vytvoríte napríklad z desiatových vreciek a štipcov, ktoré pripevníte na lanom zviazané drevené konáre.
Islandské Vianoce: Sviatok plný tradícií a folklóru
Minimálne islandský vianočný zvyk určite zaujme mnohých milovníkov kníh a príjemnej domácej atmosféry. Na Islande sa Vianoce nezačínajú zvonením rolničiek ani vôňou perníkov. Ich príchod ohlasuje niečo oveľa zvláštnejšie - zostup trinástich nezbedných škriatkov z hôr, temné príbehy o hladnej obryni a legenda o obrovskej čiernej mačke, ktorá si striehne na deti bez nového oblečenia. Islandské Vianoce sú zároveň hravé, čarovné, ale aj poriadne mrazivé.
Kedy sa oslavujú Vianoce na Islande?
Vianoce na Islande sa oslavujú oveľa dlhšie ako u nás, začínajú už 11. decembra. Vianočné obdobie začína, keď do mesta príde prvý z trinástich islandských trolov, čiže Jólasveinar, trinásť dní pred Štedrým dňom, a končí, keď odíde posledný, 6. januára. Keď ale Islanďania hovoria na Vianoce, majú spravidla na mysli 24. december.
Tento dátum je poctou Thorlakurovi Thorhallssonovi, ktorý bol v roku 1984 menovaný patrónom Islandu. Názov tohto dňa je v islandčine Aðfangadagur. Vianoce sa islandsky povedia jól.
Deň pred Vianocami, 23. december, sa nazýva Þorláksmessa - v preklade Omša svätého Thorlaka. Thorlak Thorlasson je patrón Islandu, ktorý od roku 1178 pôsobil ako biskup v Skálhote. V tento deň sa dokončuje ozdobovanie stromčeka, zabalia sa všetky darčeky a Islanďania sa stretávajú s kamarátmi a rodinou pri pive.
Islandské vianočné tradície
Štedrý večer (Aðfangadagur)
24. december Aðfangadagur je najdôležitejší zo všetkých vianočných dní. Oslavy na Islande začínajú na Štedrý deň o 18.00 hod. To možno vychádza zo starej islandskej tradície, keď nový deň začínal o šiestej hodine večer, nie o polnoci. Väčšina Islanďanov oslavuje Štedrý večer pôsobivou domácou večerou o niekoľkých chodoch v kruhu rodiny. Po večeri si rozbaľujú darčeky. Potom idú niektorí ľudia na polnočnú omšu, kde sa stretnú so svojimi susedmi a priateľmi. Iní idú s priateľmi do mesta do barov, ktoré sú otvorené až neskoro do noci.
Vianočná knižná potopa (Jólabókaflóð)
Jólabókaflóð by sme do slovenčiny mohli voľne preložiť ako „Vianočná knižná potopa“. Ide o národný zvyk, kedy si ľudia na Vianoce doma navzájom darujú dobrú knižku a počas vianočného večera si každý, pri šálke horúcej čokolády či tradičného nápoja jólabland, číta tú svoju. Takmer v každej rodine nechýba pod stromčekom aspoň jedna knižka, či už od domáceho autora, alebo zahraničných spisovateľov. Okrem toho je zvykom stráviť vianočný večer v kruhu rodiny čítaním nového darčeku.
Islandskej tradícii patrí vďačnosť za to, že Islanďania patria k najgramotnejším národom sveta - až 93% obyvateľov totiž za rok prečíta aspoň jednu knižku. História zvyku siaha do obdobia druhej svetovej vojny, kedy bol import do krajiny vo veľkom množstve obmedzený a ľudia teda nemali veľký výber vianočných darčekov. Papier bol však stále dostupný a odpoveďou sa teda stali knihy. Navyše, od roku 1944 až dodnes dostáva každá domácnosť pred Vianocami bezplatný katalóg novovydaných kníh, ktoré sú na trhu aktuálne dostupné. Vzhľadom na to, že Island nikdy nepatril ku krajinám s veľkým počtom obyvateľom, vydavateľstvám sa nikdy neoplatilo knihy vydávať a tlačiť počas celého roka. Vplyvom týchto skutočností sa dobrá knižka stala základom vianočných darčekov na Islande.
Ďalšie tradície a aktivity
Sviečky a hracie karty sú bežnými tradičnými islandskými vianočnými darčekmi. Je takmer isté, že dostanete aj aspoň jednu knihu. Islanďania sú knihami posadnutí, najmä počas vianočných sviatkov. Medzi obľúbené vonkajšie vianočné aktivity patrí korčuľovanie a kúpeľ v prírodných geotermálnych kúpeľoch.
Ďalšou vianočnou tradíciou na Islande je vykrajovanie vzorov do tenkého chleba zvaného laufabrauð. Vzory sa podobajú listom, podľa ktorých chlieb dostal svoj názov. Cesto tohto chleba je veľmi tenké a má kruhový tvar, podobne ako palacinka. Po nakrájaní chleba do krásneho vzoru sa usmaží a podáva s maslom.
Kto nosí deťom darčeky? Trinásť Jólasveinarov
Na Islande je trinásť vianočných škriatkov či trolov, označovaných ako Jólasveinar (v preklade „vianoční chalani“). Vianočné obdobie trvá 26 dní a začína 12. decembra, keď prichádza prvý z nich. Celá mágia Vianoc sa končí 6. januára, keď odíde posledný vianočný chalan naspäť do hôr.
Pôvodne boli príbehy o týchto vianočných chlapcoch používané na strašenie detí, aby sa dobre správali, pretože každý jeden z nich sa venuje špecifickej nepleche, ktorou vám znepríjemní deň. V 20. storočí sa ich vyobrazenie zmenilo z desivých trolov na darcov darčekov.
Večer pred 12. decembrom si každé dieťa na Islande položí na parapet alebo pred dvere topánku, prípadne zavesí ponožku na kľučku. Počas nasledujúcich 13 nocí do nich škriatkovia vkladajú malé darčeky. Nejde však o čisto dobrácke bytosti - každý zo škriatkov má svoju slabosť či zlozvyk a darček je skôr symbolickou „náhradou škody“, ktorú by inak napáchali. Pre deti je toto obdobie najkrajšou časťou roka. Trinásť dní pred Vianocami sa nesie v znamení očakávania, fantázie a príbehov o zvláštnej rodine, ktorá je pre Islanďanov rovnako desivá ako fascinujúca.
Rodina Jólasveinarov: Grýla, Leppalúði a Jólakötturinn
Trollovia žijú na Vysočine so svojimi rodičmi, Grýlou a Leppalúðim. Hlava celého klanu je Grýla - odpudivá, stará a mimoriadne nebezpečná obryňa, ktorá žije vysoko v horách. Podľa legiend má obrovský hlad a jej obľúbeným pokrmom sú ľudia, ktorých varí v kotloch. Používali sa na strašenie detí, no dánsky kráľ namietal proti tomu, aby ich používali na zastrašovanie detí, a tak v roku 1746 úplne zakázali využívanie týchto legiend na prehnané vzbudzovanie strachu u detí.
Grýla žije so svojím tretím manželom Leppalúðim, ktorý je jej pravým opakom. Je dobrácky, mimoriadne lenivý a radšej mlčí, než by sa púšťal do sporov. Súčasťou domácnosti je aj obrovská čierna mačka Jólakötturinn. Pôvodnou úlohou trinástich synov bolo chytať neposlušné deti a privádzať ich matke, aby ich mohla uvariť. Keďže slnečné svetlo mení trolov na kameň, do obývaných oblastí sa odvážia iba v období okolo zimného slnovratu, keď sú noci najdlhšie v roku.
Časom však zistili, že ľudské jedlo chutí omnoho lepšie než to, ktoré varí ich matka. Začali ho kradnúť, čo si ľudia rýchlo všimli a dali im mená podľa toho, čo najčastejšie mizlo. Keďže zdedili otcovu miernu povahu, čoskoro ich začalo hrýzť svedomie. Najskôr sa snažili ľuďom „odškodniť“ tým, že im nosili veľké kamene, no to sa nestretlo s pochopením. Nakoniec sa rozhodli vyrábať hračky pre dobré deti a postupne sa z nich stali vianoční darcovia.
Ak bolo dieťa poslušné, ráno našlo v topánke malý darček. Neposlušné deti však čakalo skromné prekvapenie - obyčajná zemiaková hľuza. Po 24. decembri sa trollovia vracajú do svojho domova a pri svojom odchode nechávajú darčeky v topánkach, ktoré deti umiestňujú do okien.
Každý z Jólasveinarov má svoju „špecializáciu“:
- Stekkjastaur (12. december) - potuluje sa pri ovčích ohradách a láka ho ovčie mlieko. Má drevenú nohu.
- Giljagaur (13. december) - skrýva sa v roklinách a kradne smotanu z kravského mlieka.
- Stúfur (14. december) - je drobný a vyhľadáva pripálené zvyšky na panviciach.
- Þvörusleikir (15. december) - má slabosť pre varešky, ktoré s obľubou oblizuje.
- Pottaskefill (16. december) - zameriava sa na hrnce a ich zvyšky.
- Askasleikir (17. december) - skrýva sa pod posteľami a kradne misky s viečkom.
- Hurðaskellir (18. december) - s obľubou treská dverami.
- Skyrgámur (19. december) - je milovníkom tradičného islandského skyru.
- Bjúgnakrækir (20. december) - kradne klobásy sušiace sa pod stropom.
- Gluggagægir (21. december) - nakúka do okien a obdivuje lesklé predmety.
- Gáttaþefur (22. december) - má dlhý nos a vyčenichá chlieb a pečivo.
- Ketkrókur (23. december) - si pomocou háku kradne vianočné mäso.
- Kertasníkir (24. december) - prichádza ako posledný a kradne sviečky, ktoré boli kedysi z jedlého loja.
Vianočná mačka Jólakötturinn
Osobitné miesto v islandských vianočných legendách má Jólakötturinn, obrovská čierna vianočná mačka. Nejde o žiadneho roztomilého miláčika - podľa povier loví deti, ktoré na Vianoce nedostanú nové oblečenie. Táto tradícia má hlboké korene v poľnohospodárskej minulosti Islandu. Na jeseň sa spracúvala vlna a tí, ktorí pracovali usilovne, dostali na Vianoce nové ponožky, rukavice či sveter. Lenivým hrozilo, že ich „zožerie vianočná mačka“. Príbeh tak slúžil ako motivačný aj výchovný nástroj, najmä pre deti a mladých pomocníkov na farmách. Aj dnes preto medzi islandskými darčekmi nechýbajú teplé kúsky oblečenia - často s úsmevným prianím: „Aby ťa nezožrala vianočná mačka.“
Islandské vianočné pokrmy
Na Islande existuje pomerne veľké množstvo tradičných jedál. Niektoré sa jedia na Štedrý deň, niektoré na Boží hod. Väčšina Islanďanov oslavuje Štedrý večer pôsobivou domácou večerou o niekoľkých chodoch v kruhu rodiny.
Hlavné jedlá
- Ako predjedlo sa často podáva polievka z morských plodov alebo homára.
- Najbežnejším hlavným chodom je hangikjöt alebo „zavesené mäso“. Jedná sa o údené jahňacie mäso s výraznou slanou chuťou. Môže sa podávať teplé alebo studené, často sa k nemu podáva laufabrauð, biela zemiaková omáčka zvaná uppstufur, hrášok a červená kapusta.
- Ďalší typický pokrm je hamborgarhryggur. V podstate sa jedná o bravčovú pečienku. Má sladkú omáčku vyrobenú z Coca-Coly, ktorá príjemne kontrastuje so slanosťou mäsa. Islanďania podávajú hamborgarhryggur s karamelizovanými zemiakmi, nakladanou červenou cibuľou a zeleninou.
- Obľúbené je aj mäso z diviny, napríklad sob.
- Podávať sa bude aj typický islandský vták rjúpa - po slovensky snehuľa. Pôvodne to bolo jedlo pre chudobnejších, no dnes ho nájdete takmer na každom stole. Tento vták je známy tým, že mení farbu peria, aby splynul s prostredím.
- Ďalšie jedlo, ktoré môžete nájsť na islandskom vianočnom stole, je marinovaný alebo nakladaný sleď.
Nápoje a sladkosti
- Typickým nealkoholickým nápojom je vianočné pivo jólaöl. Ide o zmes sladu a perlivého pomarančového nápoja zvaného appelsín.
- Sladkosti sú na Islande tiež významným vianočným jedlom. Jedným z najznámejších vianočných dezertov je Sörur alebo Sára. Táto pochúťka je pomenovaná po Sarah Bernhardtovej, slávnej francúzskej herečke. Jedná sa o mandľovú makrónku plnenú krémom, ktorá sa máča v čokoláde a podáva sa mierne zamrznutá.
- Obľúbenými vianočnými cukrovinkami sú perníčky alebo piparkökur.
- Zo sladkostí by sme mohli spomenúť aj sušené pusinky a nesmie chýbať ani tradičný koláč zvaný Jólakaka plnený hrozienkami alebo iným sušeným ovocím.
Recept: Islandský listový chlieb Laufabrauð
Laufabrauð alebo islandský listový chlieb je pre Vianoce na Islande nepostrádateľný. Ide o chlieb z veľmi jednoduchého cesta, ktorého zvláštnosťou je, že je veľmi tenký. Hovorí sa, že cesto musí byť také tenké, aby sa cez neho dali čítať noviny. Na zdobenie sa používa pomôcka zvaná laufabrauðsjárn, ale môžete použiť aj ostrý nôž. Priemer chleba by mal byť približne 15-18 cm a hrúbka iba niekoľko mm. Dôležité je iba krátke niekoľkosekundové osmaženie dozlatista, len tak bude správne chrumkavý. Ak chcete, môžete do cesta pridať malé množstvo rasce alebo anízu.
Ingrediencie na Laufabrauð:
- 170 g hladkej múky
- 100 g plnotučného mlieka
- 50 g kukuričného škrobu
- 35 g vody
- 12 g masla
- 7 g cukru
- 2 g prášku do pečiva
- 2 g soli
- Olej na vyprážanie
Postup:
- Múku preosejte do stredne veľkej misy a dajte bokom. Pridajte cukor, soľ a prášok do pečiva. Premiešajte.
- Do hrnca nalejte mlieko spoločne s vodou a maslom. Zahrievajte, kým sa maslo nerozpustí, ale bez varu. Odstavte z ohňa a prilejte k suchým prísadám. Premiešajte a rukami vypracujte na cesto. Cesto by malo byť hladké a homogénne.
- Vypracované cesto prekryte potravinovou fóliou a nechajte 10 minút odpočívať.
- Pomocou ostrého noža rozdeľte cesto na 15 viac-menej rovnakých dielov. Vždy pracujte len s jedným kúskom, zvyšok prikryte fóliou, aby nevyschol.
- Vezmite jednu z porcií a končekmi prstov ju mierne roztiahnite. Valčekom cesto rozvaľkajte na veľmi tenkú, takmer priehľadnú hrúbku. Vypracovanú „palacinku“ odložte na papier na pečenie a prekryte ďalším papierom na pečenie. Postup opakujte s celým cestom.
- Ozdobte „palacinky“ tým, že na povrchu urobíte zárezy ostrým nožom. Akonáhle máte jeden kúsok ozdobený, položte ho opäť medzi dva papiere na pečenie.
- Na panvici rozohrejte olej. Jednotlivé kúsky krátko z oboch strán osmažte podobne, ako keď robíte palacinky. Následne odložte odkvapkať prebytočný olej na papierovú utierku.
Zaujímavé miesta na Islande počas Vianoc
Island je krajina, ktorú stojí za to navštíviť po celý rok. Vianoce na Islande sú ale v mnohom nezabudnuteľné. V Reykjavíku môžete navštíviť krásny vianočný obchodík, ktorý je otvorený celoročne, a tak vám nikto nezabráni nakupovať vianočné ozdoby v júli.
- Reykjavík - predstavte si zasnežené ulice osvetlené vianočnými svetlami, v ruke máte varené víno a prechádzate sa majestátnym hlavným mestom Islandu. Reykjavík ponúka vianočné trhy, korčuľovanie a množstvo príležitostí na zábavu.
- Polostrov Snæfellsnes - láka vás rozprávková príroda Islandu? Navštívte polostrov Snæfellsnes. Čakajú vás tu skalné útvary, sopky, ľadovce, lávové polia a vodopády. Ďalším bonusom tohto magického miesta je blízkosť hlavného mesta, ktoré je vzdialené len asi 2 hodiny jazdy na sever, takže je ľahko dostupné aj v zime.
- Ľadovcová lagúna Jökulsárlón - sneh a ľad k vianočnej atmosfére neodmysliteľne patrí a ľadovcová lagúna Jökulsárlón je jedným z najfotografovanejších miest na Islande.
- Na severe Islandu v okolí jazera Mývatn sa nachádza miesto zvané Dimmuborgir. Toto miesto vzniklo sopečnou činnosťou už asi pred 2 300 rokmi a je domovom Jólasveinarov, ich rodičov a jednej obrovskej čiernej mačky. S miestom sa spája veľa legiend a príbehov.
- Christmas House v Akureyri - Vianočný dom v meste Akureyri je otvorený celoročne a má dve poschodia plné vianočných drobností. Medzi široký sortiment tovaru patria dekorácie, jedlo, hudba, umelecké diela, knihy, hračky, domáce potreby a ozdoby; všetko spojené s Vianocami. Mnohé z produktov sú medzinárodné a predstavujú spôsob, akým kultúry na celom svete oslavujú Vianoce. Väčšina z nich je však islandských, s množstvom autentických miestnych remeselných výrobkov na predaj. Okrem samotného obchodu sa tu nachádza veža s najväčším adventným kalendárom na svete. Jeho steny sú nádherne pomaľované rozprávkovými obrázkami, ktoré vytvorila islandská umelkyňa Sunna Björk Hreiðarsdóttir. Tí, ktorí hľadajú viac sladkých dobrôt, môžu nájsť široký sortiment vo Svarta Húsið, inak známej ako „Čierny dom“.
Koniec vianočného obdobia: Þrettándinn (Traja Králi)
Deň 6. január je posledný oficiálny deň obdobia Vianoc. Nazýva sa Þrettándinn - v preklade 13. deň Vianoc. To znamená, že prešlo 13 dní od 24. decembra. Islandské Vianoce oficiálne skončia, keď na Vysočine odíde posledný z trolov. Tento deň Islanďania oslavujú pri táborákoch s ohňostrojmi, večerou s priateľmi a elfím tancom.
Podľa starých mýtov je to magický deň, keď sa dejú zvláštne veci - tulene sa premieňajú na ľudí, kravy dokážu hovoriť a víly sa sťahujú do nových domčekov. Ľudia oblečení v kostýmoch škriatkov a trolov tam spievajú piesne o škriatkoch a tancujú okolo veľkých ohňov, často zložených z použitých vianočných stromčekov. Ponechanie si vianočného stromčeka po tomto dni sa na Islande považuje za vrchol nevkusu.
Silvester na Islande
Silvester na Islande je kapitola sama o sebe. Je to tá najväčšia párty s 600 tonami ohňostrojov, akú v Reykjavíku môžete zažiť. Medzi tradície tohto dňa patrí aj sledovanie televízie, a to konkrétne programu Áramótaskaupið. Je to komediálny špeciál, v ktorom môžete vidieť rôzne vtipné skeče satirizujúce udalosti z predchádzajúceho roka.
Vianočné a novoročné sviatky na Islande sú čarovným spojením temnoty a svetla, ticha a osláv, tradícií a moderny.