Slávnosť Panny Márie Bohorodičky je prikázaný sviatok Latinskej cirkvi, ktorý sa slávi 1. januára. Tento sviatok pripomína jedinečnú úlohu Márie ako Matky Ježiša Krista, Božieho Syna.
Pôvod a vývoj sviatku
Výraz „Bohorodička“ sa síce vo Svätom písme nenachádza, no na viacerých miestach sa píše o Panne Márii ako o tej, ktorá porodila Božieho Syna. Pomenovanie Bohorodička nachádzame v 3. storočí. Už staroveká cirkev na Efezskom koncile v roku 431 oficiálne schválila pre Pannu Máriu, matku Ježiša Krista, titul Bohorodička (gr. Theotokos), ktorý bol už zaiste od konca 3. storočia.
Ako dogma bolo toto tajomstvo vyhlásené na cirkevnom koncile v Efeze v roku 431 a neskôr aj na Druhom konštantínopolskom koncile v roku 553. Vyhlásenie pravdy viery, ktorá definuje Máriu ako Bohorodičku, sa udialo na koncile v Efeze v roku 431, ktorý potvrdením ľudskej a božskej prirodzenosti Krista zároveň definoval, že Mária je Matkou Krista a tým Matkou Božou. V dobe koncilu, vzhľadom na historický kontext mnohých heréz, ktoré sa točili okolo Kristovej prirodzenosti, bol pravdepodobne väčší záujem o definovanie kristologickej než mariánskej dogmy. Z toho možno vyvodiť záver, že všetky pravdy na počesť Márie nie sú autonómne ani nezávislé, ale úplne závisia od Krista, jej Syna.
Titul Theotokos sa objavuje už v najstaršej zachovanej mariánskej modlitbe z 3. alebo 4. storočia. Táto modlitba, na kresťanskom Západe známa so začiatkom „Pod tvoju ochranu“, znie: „Pod tvoju milosť sa utiekame, panenská Bohorodička.“ Gregor z Nazianzu († okolo 390) ukázal vo svojom prvom liste presbyterovi Kledoniovi oprávnenie titulu Theotokos na základe tzv. idiomatickej komunikácie (gr.).
Liturgická história
„Sviatok svätej Márie“ sa začal sláviť v 6. storočí v Ríme, pravdepodobne súčasne s zasvätením prvého kostola Panne Márii: Santa Maria Antiqua na Rímskom fóre. Slávil sa 1. januára, ako ôsmy deň po Narodení Pána, až do roku 931, keď pápež Pius XI. v rámci 500. výročia Efezského koncilu presunul tento sviatok na 11. október, presne na deň, v ktorý sa konal tento koncil. Po liturgickej reforme roku 1969 sa tento sviatok začal sláviť 1. januára.
V ambroziánskom obrade sa tento sviatok slávi v poslednú adventnú nedeľu, v sýrskom a byzantskom obrade 26. decembra a v koptskom obrade 16. januára.
Teologický význam
V úryvku z Lukášovho evanjelia sám Ježiš rozlišuje medzi Máriinou osobnou svätosťou a jej božským materstvom. Apoštol hovorí, že „Slovo sa ujalo Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom muselo pripodobniť bratom“ (porov. Hebr 2,16-17) a vziať si telo podobné nášmu. Práve preto je tu Mária: aby si ho z nej vzal a ako vlastné obetoval za nás. Písmo spomína pôrod a hovorí: „Zavinula ho do plienok“ (Lk 2,7), blahoslaví prsia, ktoré on požíval (porov. Lk 11,27), a spomína aj to, že priniesli zaňho obetu ako za prvorodeného (porov. Lk 2,23).
Gregor z Nazianzu ukázal, že „Slovo sa telom stalo“ (Jn 1,14) treba chápať tak ako iné podobné výroky. Napríklad Pavol napísal: „Kristus sa za nás stal kliatbou“ (porov. Gal 3,13). Ľudské telo získalo zo spoločenstva a zo spojenia so Slovom nesmierne bohatstvo: zo smrteľného sa stalo nesmrteľné, zo živočíšneho sa stalo duchovné. Trojica, aj keď si Slovo vzalo telo z Márie, je stále Trojicou, nepozná nijaký prírastok ani úbytok; je stále úplne dokonalá: Trojica, a pritom jeden Boh.
„Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Šťastná si, Panna Mária; pod srdcom si nosila Pána, Stvoriteľa sveta. Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s tebou.“
V úryvku z Lukášovho evanjelia sám Ježiš rozlišuje medzi Máriinou osobnou svätosťou a jej božským materstvom. Vyhlásenie pravdy viery, ktorá definuje Máriu ako Bohorodičku, sa udialo na koncile v Efeze v roku 431, ktorý potvrdením ľudskej a božskej prirodzenosti Krista zároveň definoval, že Mária je Matkou Krista a tým Matkou Božou. Z toho možno vyvodiť záver, že všetky pravdy na počesť Márie nie sú autonómne ani nezávislé, ale úplne závisia od Krista, jej Syna.
„Sviatok svätej Márie“ sa začal sláviť v 6. storočí v Ríme, pravdepodobne súčasne s zasvätením prvého kostola Panne Márii: Santa Maria Antiqua na Rímskom fóre. Po liturgickej reforme roku 1969 sa tento sviatok začal sláviť 1. januára.
„Pod tvoju milosť sa utiekame, panenská Bohorodička.“
„Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael; raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Zajasaj, dcéra sionská, plesaj, dcéra jeruzalemská! Jeruzalem, Boh ukáže tvoj lesk všetkému, čo je pod nebom.“
tags: #slavnost #panny #marie #bohorodicky