Vianočné tradície a sviatky na slovenských hradoch

Stredoveké Vianoce na Bratislavskom hrade

Stredoveké vianočné trhy na Bratislavskom hrade prinášajú jedinečnú možnosť zažiť sviatky tak, ako ich mohli prežívať obyvatelia v druhej polovici 14. storočia. Tieto remeselné trhy, ktoré sa konajú od 5. do 7. decembra v čase otváracích hodín múzea (10:00 - 18:00), ponúknu spojenie remesiel, histórie a sviatočnej atmosféry, vďaka ktorej sa návštevníci prenesú do 14. storočia.

Návštevníci sa môžu tešiť na pestrú ponuku stredovekých remeselníkov a odborníkov, ktorí predstavia tradičné postupy a techniky. Zastúpení budú tokár, včelár, kožiar, iluminátor, krajčír, cinár, kováč, hrnčiar či minciar. Okrem remesiel čakajú návštevníkov aj atrakcie ako dobový kolotoč, lukostreľba či stretnutia s odborníkmi na stredoveké odievanie, stravovanie a ďalšie aspekty každodenného života.

Pridajte sa k nám a zažite kúzlo blížiacich sa Vianoc!

Ako vyzerali Vianoce v minulosti?

Počas komentovanej prehliadky na hrade Devín sa spolu s návštevníkmi prenesieme do minulosti a objavíme, ako sa sviatky slávili v rôznych obdobiach hradnej histórie - od stredoveku až po obdobie, keď sa Devín stal šľachtickým sídlom.

Na Dolnom hrade spolu rozsvietime a ozdobíme vianočný stromček za sprievodu kolied a punču. Táto časť programu je otvorená pre všetkých návštevníkov, vrátane medzinárodných hostí. Návštevníci sú vyzvaní, aby priniesli vlastnoručne vyrobenú ozdobu z prírodných materiálov a pomohli tak vytvoriť skutočne slávnostnú atmosféru.

Ilustračná fotografia dobových vianočných trhov na hrade

Vianoce pod Hradom Stará Ľubovňa

Vianoce pod Hradom Stará Ľubovňa majú svoje neopakovateľné a magické čaro. Vzácny čas nabáda na pohľad do minulosti, keď mnohé zvyky vznikali a ich odkaz pretrváva dodnes.

Vianočné pokrmy a skladovanie potravín

V minulosti boli vianočné jedlá pripravované z viacerých druhov mäsa - z volov, jahniat, hydiny, rýb, divej zveri či vtákov. Aby sa mäso nepokazilo, skladovalo sa v tzv. ľadovni. Keď bola tuhá zima, posádka z hradu išla na rieku Poprad a pílami narezali veľké kvádre ľadu. Na saniach s konským záprahom ich vyvážali do studených pivníc, kde ich ukladali do slamy. Tieto bloky chladili veľkú pivnicu aj počas celého leta, kde sa skladovali potraviny. Mäso bolo uložené priamo do ľadu. Pivnica, kde bola ľadovňa, je pod hradom ešte aj dnes. V pivnici pod kaštieľom sa skladovalo víno a alkohol.

Šľachtické Vianoce a tradičné jedlá

V roku 1647, keď hrad vlastnili Lubomirski, typickým vianočným dezertom bol melchmus (Hradný vianočný puding), ktorý varil hlavný kuchár Stanislaw Czerniecky. Zamoyski oslavovali na hrade v španielskom duchu, typickým vianočným jedlom bolo cocido. Toto jedlo je pripravené z rôznych druhov mäsa (bravčové, hovädzie, kuracie, jahňacie), klobás a zeleniny typu kapusta, repa, petržlen, zemiaky, mrkva a cícer.

Rekonštrukcia dobového štedrovečerného stola

Pôvod a tradícia vianočného stromčeka

Vianočný stromček sa začal „objavovať“ v dnešnom Nemecku. Koluje o ňom viacero legiend. Podľa jednej vznikol v 7. storočí, kedy chcel učiteľ potešiť svojich žiakov na Vianoce. Druhá sa spája s vianočnými hrami, kedysi ľudia prinášali strom do svojich príbytkov a mal symbolizovať rajský strom. Podľa tretej protestantský kňaz Martin Luther priniesol domov strom, pretože ho po jeho cestách nadchol pohľad na svetlo žiariace pomedzi ihličnaté stromy.

Hlboko zakorenenou tradíciou sa vianočný stromček stal v 18. a 19. storočí a rozšíril sa do celej Európy práve z Nemecka. Tento najvýraznejší symbol Vianoc začali presadzovať panovnícke rodiny. Keďže šľachta veľmi rada napodobňovala štýl vládnucich rodín, tak vianočné stromčeky prevzala do svojich domácností. Chudobní ľudia sa s nimi zoznámili práve v šľachtickom prostredí, keďže stromčeky boli súčasťou výzdoby šľachtických sídiel. Videli ich buď v rámci práce alebo počas vianočných sviatkov, keď im šľachtická rodina pod stromčekom rozdávala vianočné nádielky.

Vývoj hračiek v histórii

Poznatky z archeologických výskumov dokladujú, že prvé detské hračky sa vyrábali v mladšej dobe kamennej. Na ich zhotovenie využívali predovšetkým hlinu. Pre dievčatá to boli rôzne miniatúrne nádoby, pre chlapcov zas kamenné sekery, kliny a rôzne figúrky žien - venuše alebo zvieratká. Neskôr to boli hlinené hrkálky, ktoré sa našli aj na území severného Slovenska. Slúžili nielen na odháňanie zlých duchov, ale aj ako hračky, a hrali sa s nimi deti po stáročia až do súčasnosti.

Okrem hliny na zhotovovanie hračiek začali neskôr používať drevo, textil a kožu. Z obdobia stredoveku sa zachovali nielen hračky z pálenej hliny - figúrky koníkov a jazdcov, zvierat, miniatúrne nádoby, ale aj pokladničky na kovové mince. Najobľúbenejšou hračkou stredoveku bol turnajový koník. Najväčší rozvoj výroby hračiek v období stredoveku bol v 16. storočí. V tomto období bol obľúbený najmä hojdací koník, kuchynka pre bábiku a bábkové divadlo.

Zaujímavý vývoj zaznamenala aj slovenská ľudová hračka. Vyrábali ju z najjednoduchších materiálov, predovšetkým z dreva a hliny. Z dreva sú to rôzne typy koníkov, vozíkov, poľnohospodárskeho náradia, miniatúrneho nábytku, píšťalky, rapkáče, trúbky, figúrky vojakov, pastierova pod.

Ozdoby na vianočnom stromčeku

Medzi ozdobami, ktoré by ste na vianočných stromčekoch v šľachtických sídlach mohli obdivovať boli okrem sviečok aj sklenené gule, ktoré sa začali objavovať od 70. rokov 19. storočia, potom ozdoby z papiera v tvare kvetov či hviezd, reťaze z farebného papiera, trvanlivé pečivo, jablká, orechy, sušené ovocie či rôzne postavičky.

Koláž rôznych historických hračiek

Živý Betlehem a jeho história

Tradícia živého Betlehema siaha až do roku 1223, keď František z Assisi v talianskom mestečku Greccio vytvoril prvý živý Betlehem. Sv. František bol inšpirovaný svojou nedávnou návštevou do svätej zeme, kde na vlastné oči videl miesto narodenia Ježiša. Snažil sa dať väčší dôraz na uctievanie Krista, než na druhotný materializmus a obdarovávanie. Onedlho na to sa Betlehem rozšíril do všetkých kresťanských krajín.

Postupne ľudí nahradili neživé figúrky. Verí sa, že najstarší Betlehem bol vyrobený z mramoru, medzi rokmi 1284 - 1289 sochárom Arnolfom di Cambiom. Jasličky s Betlehemom sú pre veriacich po celom svete symbolom Vianoc a pripomínajú nám skutočný význam týchto sviatkov.

Vianoce na Spiši: Šľachtické a ľudové tradície

Na začiatku decembra sa na Spiši ukáže, ako najkrajšie sviatky trávili páni aj tí, ktorým vládli. Kým na jednom z najkrajších slovenských hradov zažijete atmosféru šľachtickej štedrej večere, v skanzene pod ním vás čakajú tradičné ľudové Vianoce.

Štedrú večeru na dedine doplní symbolika jedál, zvyky a tradície aj pečenie oblátok. Správca skanzenu vás naučí piecť skutočne fantastické oblátky.

Vianočne vyzdobenými priestormi hradu sa budú niesť vône slávnostných jedál. Vďaka ochutnávke spoznáte chody šľachtickej štedrej večere. V skanzene budete môcť zažiť Vianoce bežných ľudí. Okrem zvykov vám tu predstavia aj vinše či techniku pečenia oblátok tradičnými kliešťami.

Príďte sa naladiť na čarovnú zimnú atmosféru Vianoc na hrade aj pod hradom Ľubovňa.

Fotografia tradičného pečenia oblátok

Predvianočné zvyky na severe Spiša a v Pieninách

Predvianočné obdobie, spojené s očakávaním narodenia Ježiša Krista, v minulosti na severe Spiša a v Pieninách sprevádzali mnohé zvyky a tradície. Po ukončení prác na poliach sa ľudia sústredili na práce v domácnosti a na svojich príbytkoch. Ženy sa stretávali v kúdeľných izbách, v ktorých priadli, tkali a vyšívali. Dlhé zimné večery si krátili rozprávaním príbehov a spevom.

Taktiež praktizovali zvyky na Ondreja, Katarínu, Barboru a Luciu, ktoré im mali zabezpečiť vydaj v novom roku, bohatú úrodu na poliach a zdravie dobytka. Medzi magické praktiky patrilo napríklad liatie roztaveného olova cez oko starého kľúča, varenie pirohov alebo čakanie na rozkvitnutie halúzky z čerešne.

Uchovávanie tradícií v regióne Ľubovni

V regióne, ktorý sa vyznačuje nielen nádhernou prírodou či bohatstvom minerálnych prameňov, ale aj vrúcnym vzťahom k tradíciám, si môžete aj tento rok pripomenúť zvyky po predkoch. Aj napriek uponáhľanej dobe ich v tomto kúte Slovenska uchovávajú aj na hrade Ľubovňa a v skanzene pod ním. Spoznáte tu slávnostné šľachtické stolovanie, aj ľudové zvyky s ukážkami tradičných jedál.

Od utorka 4. do nedele 9. decembra v Starej Ľubovni zažijete jedinečnú atmosféru predvianočného obdobia v autentickom prostredí hradu a skanzenu. Štedrovečerný stôl hradných pánov plný vtedajších luxusných lahôdok doplnia vianočné ozdoby 20. storočia. Dozviete sa, aké boli Vianoce na dedine a zoznámite sa so zvykmi, ktoré pomáhali našim predkom krátiť si dlhé zimné večery.

Príďte si užiť šľachtické Vianoce aj ľudové vianočné stolovanie.

Predvianočný čas na hrade Modrý Kameň

Dni sa skracujú a chladné večery poskytujú ideálny čas sa zohriať a potešiť pohárom vianočného punču na rozžiarenom nádvorí modrokamenského kaštieľa. V spoločnosti priateľov a rodiny Vás pozývame stráviť predvianočný čas radostne a bez stresu.

Podľahnite sviatočnej atmosfére a vyskúšajte niektoré z vábivých lákadiel na hrade. Vytvorte si anjelika v remeselnej dielni, zažite živý betlehem v kaplnke sv. Anny, navštívte Mikuláša v jeho vianočnom domčeku a spoločne rozsvieťte vianočný stromček na bašte.

Tešíme sa na Vás na hrade Modrý Kameň v sobotu 14. decembra. V prípade záujmu o viac informácií nás kontaktujte na telefónnom čísle 047 24 54 100.

CHMELÁR UKÁZAL KORČOKOVI, KDE JE JEHO MIESTO! Potom prišiel NEČAKANÝ ZVRAT!

tags: #holic #vianoce #na #zamku