Po svojom neúspešnom pôsobení v prezidentských voľbách sa Štefan Harabin aktívne vyjadroval k ich priebehu a následne oznámil svoj vstup do parlamentnej politiky. Jeho povolebná rétorika a kroky zanechali výraznú stopu na slovenskej politickej scéne.
Prezidentské voľby 2019 a obvinenia z volebného podvodu
Sudca Najvyššieho súdu SR s pozastaveným výkonom funkcie naznačoval možné podanie sťažnosti už počas volebnej noci, keď bolo zrejmé, že skončil na nepostupovom treťom mieste. Posledné slovenské prezidentské voľby boli skutočne napínavé, o víťazstvo totiž bojovali najmä súčasná prezidentka Zuzana Čaputová a jej oponent Maroš Šefčovič. Jedným z ďalších kandidátov bol aj Štefan Harabin, ktorý však s výsledkom 14,35 % vypadol už v prvom kole.
Harabin tiež napísal, že žiada informácie urgentne, pretože ide o čas. Vyjadril požiadavku, aby mu členovia volebných komisií poskytli informácie o podozrivo vysokých počtoch voličov voliacich na základe volebných preukazov mimo svojho trvalého bydliska. Podľa neho práve tu mohlo dôjsť k podvodu. „Ja mám dôkazy na to. Tu sa ukazuje kardinálny volebný podvod. Voliči volili na falošné voličské preukazy. Ide o veľmi veľké množstvo. Ľahko sa to dá zistiť,“ tvrdil s tým, že falošných mohlo byť až 300-tisíc hlasov. „Vzhľadom na krátkosť času, prosím o rýchle reakcie,“ doplnil. Sťažnosť možno podať do desiatich dní odo dňa konania volieb.
Sťažnosti na Ústavnom súde a jeho stav
O prípadných sťažnostiach na priebeh marcových volieb prezidenta musí rozhodovať plénum Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti však existuje vážna prekážka, pretože od 16. februára funguje Ústavný súd SR v obmedzenom režime iba so štyrmi sudcami. O sťažnosti na priebeh volieb by nielenže na Ústavnom súde SR nemal kto rozhodnúť, ale súd by prekročil aj zákonnú lehotu na vynesenie verdiktu. V takom prípade by sa mohli sťažovať aj iní kandidáti. Harabin vtedy podal vo veci sťažnosť na Ústavný súd, no neúspešne. Nevrátilo ho to späť do hry o prezidentské kreslo, do ktorého bola v tom čase už zvolená súčasná prezidentka Zuzana Čaputová. Harabin sa okrem falošných hlasov sťažoval aj na príliš vysoké výdavky na jej predvolebnú kampaň. Započítal do nich totiž aj kampaň Roberta Mistríka, ktorý sa vzdal v jej prospech, čo označil ako cielený krok. Sudca si po neúspešnej kandidatúre na prezidenta dlho nechcel priznať porážku. Žiadal odklad inaugurácie Zuzany Čaputovej, keďže mu prekážalo, že ústavný súd nerozhodol o jeho sťažnosti. Prezidentka Čaputová bola nakoniec inaugurovaná.
Paralela s Donaldom Trumpom
Neštandardný politik sa preslávil aj výrokom o víťazstve v prezidentských voľbách, a to len deň po tom, ako sa zverejnili výsledky prvého kola. Slová vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa pritom nápadne pripomínali práve výroky Harabina. „Pripravovali sme sa na výhru vo voľbách a voľby sme vyhrali. To, že nás ešte nevyhlásili za víťazov, je podvod na našom národe,“ šokoval Trump počas volebného príhovoru v novembri 2020, keď ešte neboli spočítané milióny hlasov. Táto podobnosť v povolebnej rétorike zaujala verejnosť.
Vstup do parlamentnej politiky so stranou Vlasť
Po prezidentských voľbách oznámil Štefan Harabin svoj vstup do parlamentnej politiky. Bývalý mečiarovský minister spravodlivosti a dlhoročný sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin oznámil, že do volieb v roku 2020 ide s politickou stranou Vlasť. Táto strana vznikla ešte koncom roka 2011 pod názvom Dnes, postupne menila vedenie aj názvy, pričom do júla sa volala Strana občianskej ľavice. V lete ju premenovali na Vlasť.
Pri ohlásení strany Harabin kriticky hodnotil stav Slovenska. „V akom stave je Slovenská republika, naša vlasť, dnes?“ pýtal sa. Hovoril o všadeprítomnej korupcii, uprednostňovaní „svojich ľudí“, stúpajúcej chudobe, nenormálnej nerovnosti v príjmoch, klesajúcej úrovni školstva. Niekdajší predseda Najvyššieho súdu SR tiež vyhlasoval, že všade je sama znechutenosť a ponižovanie dôstojnosti normálnych, slušných ľudí, ktorí nechcú nič iné, než normálne žiť a mať svoj život pod kontrolou. Zaujímavosťou je, že takto sa vyjadroval človek, ktorý bol v minulosti nielen ministrom, ktorého úlohou bolo dohliadať na spravodlivosť v štáte, ale dlhé roky poberal plat z výkonu sudcovskej funkcie.
Tlačová konferencia bez otázok
Na tlačovej konferencii, kde oznamoval vstup do volieb so stranou Vlasť, došlo k netradičnej situácii. Keď Harabin dokončil svoj príhovor, opýtal sa, či televízia TA3 prenáša jeho tlačovú besedu naživo. Keďže televízia len nahrávala, Harabin sa po tomto ozname rozhodol, že nedá priestor na novinárske otázky. Odišiel za reklamnú stenu svojej strany, ktorá rozdeľovala miestnosť na dve časti. Napriek tomu, že novinári sa za ním vybrali a položili mu niekoľko otázok - vrátane tých o financovaní kampane či menách na kandidátke strany Vlasť - Harabin na ne neodpovedal. Pomedzi novinárov sa vybral k východu a odišiel na kávu do reštaurácie, nachádzajúcej sa hneď vedľa miestnosti, kam novinárov pozval.
Neúspešný prezidentský kandidát presviedčal, že vstupuje do politiky ako volebný líder politickej strany Vlasť. Svojim priaznivcom odkázal, že chce prispieť k tomu, aby v našej vlasti začala platiť vláda zákona a aby sme našu ukradnutú domovinu vrátili tým, komu vlasť má patriť - ľuďom, a nenechali ju zlodejom, kšeftárom a politickej kaste.
Politická rétorika, kampaň a verejný obraz
Harabinova kampaň a vystupovanie sú často vnímané ako neštandardné. Odborníci tvrdia, že mobilizuje vyhranených, no odstrašuje umiernených voličov. Už po prvých sekundách jeho videí je zrejmé, že sú iné ako bežná produkcia politických kampaní. Kamera sníma Harabina s odstupom a z podhľadu, čo niektorým pripomenulo pózu autoritárov z 30. rokov. Vo videách Harabin tvrdí, že stojíme na najdôležitejšom rázcestí novodobých dejín, a hovorí o koordinovanom útoku slovenských médií a zahraničím financovaného tretieho sektora, ktorý podkopáva slovenskú suverenitu. Všetky tieto entity podľa Harabina predstavujú moc, ktorá zo Slovákov robí „druhoradých občanov“ aj „druhoradých spotrebiteľov druhoradých potravín“. Pri svojich prejavoch výrazne gestikuluje rukami, pričom jeho slová z času na čas nadväzuje umelý potlesk a v pozadí počuť soundtrack k batmanovskému filmu Temný rytier od Hansa Zimmera. Politická marketérka Anna Šovčíková z agentúry Restartup to vníma tak, že Harabin si uvedomuje, že kampaň prezentuje pocity a predstavy. „Snažil sa preto načrtnúť predstavu silného lídra, prezidenta s vlajkami, ktorý sa zastane svojich ukrivdených proti všetkým zlým.“
Harabinova kampaň je podľa Marečka amatérska viac-menej celý čas, ale vyžaruje z neho odhodlanie a veľmi uveriteľná nasrdenosť. „Jeho štylizáciu do roly štátnika osobne považujem za dobrý nápad - používanie zástav, štátneho znaku, novoročný ‚prezidentský‘ príhovor a aj toto vystúpenie na tribúne.“ Jeho rétorika je podľa Šovčíkovej určená ľuďom, ktorí sú nespokojní, nazlostení a túžia po radikálnej zmene a silnom vodcovi - teda Hejslovákom, konšpirátorom a antisystémovému táboru, ktorí nebudú riešiť zlú technickú kvalitu, prílišnú dĺžku ani nezrozumiteľnosť posolstiev.
Pôsobenie v médiách a na sociálnych sieťach
Štefan Harabin je už niekoľko rokov jedným z najčastejších hostí vplyvných protisystémových médií, ako je internetové rádio Slobodný vysielač či Hlavné správy. Jeho vplyv je viditeľný aj na sociálnych sieťach. Štefan Harabin má 21-tisíc fanúšikov, svoj profil pravidelne aktualizuje o nové aktivity a posolstvá, pričom väčšina reakcií od jeho priaznivcov je veľmi priaznivá. Okrem toho existovala stránka v jeho prospech, ktorá sa v máji 2018 zmenila na „Marian Kotleba sa mení na Harabin na hrad“ a tá má až 38 600 fanúšikov. Ak sa zohľadní táto stránka, Harabinov vplyv je ešte výraznejší v porovnaní s inými politikmi.
Harabin pripomenul, že v prezidentských voľbách mu dalo dôveru 320-tisíc ľudí. „Cítim nielen ich dôveru, ale aj túžbu po zmene, ktorú denne prejavujú takmer všetci občania našej vlasti - samozrejme, s výnimkou tých, ktorým súčasný zlý stav vyhovuje,“ uviedol. Snaží sa vylepšiť si svoj obraz medzi bežnými ľuďmi, čo zahŕňa návštevy futbalových zápasov, folklórnych festivalov, veselíc a rôznych kultúrnych podujatí v malých mestách a dedinách, kde ho ako bývalého významného predstaviteľa slovenského súdnictva patrične uvítajú.
Ľuďom, ako je Harabin, podľa autora článku veľmi nahráva vládnuca politická korektnosť, pretože mimo jej mantinelov vedia viaceré veci pomenovať presnejšie a pravdivejšie, čo bežný človek vie vycítiť. Na druhej strane, kauzu prepisu jeho priateľského telefonátu s drogovým dílerom Bakim Sadikim si už bežní ľudia nepamätajú. Mnohí si neuvedomujú, že hoci vystupuje ako protisystémový kandidát, celý čas nielenže bol súčasťou tohto (nielen) podľa neho skorumpovaného systému, ale ho aj z najvrchnejších pozícií riadil a spoluvytváral, hoci to dnes kamufluje.
Potenciálne spojenectvá a ideologické smery
O vstupe Harabina do politiky sa špekulovalo prakticky od konca prezidentských volieb. Pôvodne sa o tejto možnosti rozprával so zástupcami strán ako Národná koalícia, Kresťanská demokracia - život a prosperita Štefana Kuffu, a taktiež dostal ponuku od nezaradeného poslanca Petra Marčeka zo strany Hlas ľudu. Ani s jedným subjektom sa však Harabin napokon nedohodol. V súvislosti so sudcovými synovcami a asistentkou nezaradenej poslankyne Martiny Šimkovičovej sa tiež spomínalo nové občianske združenie s názvom Harabinovci - vlastenci.
Štefan Harabin ako volebný líder strany Vlasť je podľa neho pripravený spolupracovať so všetkými stranami, s ktorými má presah do národno-kresťansko-vlasteneckých zásad. Naznačil, že „nebolo by od veci vytvoriť národno-kresťanský blok“, a v tejto súvislosti spomenul možnosť rokovania s pánom Kotlebom, ktoré bolo plánované. Harabinova predstava o spolupráci národných síl je však ešte širšia. „Tu sa evidentne formuje ultraliberálny blok, ktorého hodnoty alebo programové ciele sú nenormálne,“ tvrdí. Kritizuje presadzovanie ratifikácie Istanbulského dohovoru, čo vedie podľa neho k „nenormálnej rodine“, rôznym „ultraliberálnym zvrátenostiam“ ako adopcie detí homosexuálnymi partnermi, a zľahčovanie drog. Tieto procesy, ako uviedol, vedú k rozkladu rodiny, spoločnosti a aj štátu. Zaznamenal tiež, že „netaja sa tým, napríklad pani Čaputová, že treba sa viac integrovať do Európskej únie a urobiť z nej nadštátnu organizáciu.“ Na druhej strane sa podľa neho črtajú národno-vlastenecké strany, ako evidentne strana Vlasť, Kotlebova strana, Smer, SNS a čiastočne aj Kollárova strana, ktoré presadzujú kresťanské zásady a sú tiež proti ekonomickej migrácii. Neochota strán PS/SPOLU, KDH a Za ľudí Andreja Kisku spolupracovať po voľbách okrem Smeru-SD, SNS a ĽS NS ani so stranou Vlasť, Harabina neprekvapila. „Spolupracovať zrejme nebudú preto, že strane Vlasť ide o normálne Slovensko. V rámci ktorého sa rodina skladá z muža-otca a ženy-matky a nie rodiča 1, rodiča 2 a rodiča 3. Toto nie je normálne,“ povedal.
Program strany Vlasť a hodnotenie Vladimíra Mečiara
Strana Vlasť na svojej webstránke sľubuje občanom po voľbách v roku 2020 iniciovanie referenda o charaktere a budúcnosti Slovenska. Dôvodom je podľa neho skutočnosť, že hoci slovenský parlament Istanbulský dohovor odmietol, minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) ho doteraz nevypovedal. Harabin je presvedčený, že tento dohovor redefinuje tradičnú rodinu na zväzok rôzneho počtu rôznych partnerov a naviac pripúšťa prechod niektorých kompetencií štátu na mimovládne organizácie. Jeho strana má v programe aj zavedenie hmotnej zodpovednosti pre politikov a štátnych úradníkov. „Podpísal si zmluvu? Musíš ju podpísať tak, aby bola v prospech štátu. Keď si podpísal v mene štátu, budeš garantovať svojim osobným majetkom,“ vysvetľuje Harabin, podľa ktorého je politický systém na Slovensku skorumpovaný. „Zavedieme systém kontroly, odpolitizovanie justičných zložiek, polície, prokuratúry a policajtom rozviažeme ruky,“ tvrdí. Na otázku, aké osobnosti budú vo voľbách jeho stranu reprezentovať, Harabin odpovedal, že tím predstaví až po nominačnej konferencii, pričom je „zostavený z odborníkov, ktorí sa už nemôžu pozerať na to, čo sa u nás deje.“
Na otázku, ako hodnotí plány Vladimíra Mečiara na návrat do politiky, Harabin odpovedal, že bývalého premiéra považuje za právneho architekta slovenskej štátnosti. „Toto mu nikto nezoberie. Aj v Európskej únii oceňujú, ako dokázali bez emócií a racionálne rozdeliť štát, Bez kvapky krvi. A dostať slovensko - české vzťahy na mimoriadne kvalitnú úroveň,“ povedal Harabin.
Štefan Harabin ako sudca a politik: Otázky právneho statusu
Korene aktuálnej krízy v sudcovskom stave vidí Harabin v roku 2014, kedy bolo novelou ústavy zakázané súčasne zastávať post predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. „Ja som bol predseda Najvyššieho súdu a už vtedy existovali zo strany Lipšica a Kaliňáka snahy ovplyvňovať súdnictvo. Ja som to nedovolil, bol som posledná prekážka. Vtedy sa koalično-opozične prijala novela ústavy, rozdelila sa funkcia predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Prečo? „Potrebovali ma odstaviť a preto prijali novelu, prijali ju spoločne Kaliňák s Lipšicom. Bolo na to potrebných deväťdesiat hlasov.“ Dodal, že pokiaľ ide o justíciu, u nás existujú dve oligarchické skupiny, ktoré korumpujú štát a justíciu, pričom jedna sú známi oligarchovia, kam by sa dal zaradiť možno aj Kočner.
Na margo aktuálnych polemík, či môže zároveň zastávať funkciu sudcu Najvyššieho súdu a zároveň sa vyjadrovať k verejnosti ako volebný líder strany Vlasť, Harabin reagoval, že tu nejde o „súčasný výkon funkcie sudcu a dajme tomu poslanca alebo v exekutíve“. „Do prijatia Lex Harabin bol právny stav úplne jasný a bol súladný s ústavou a európskym dohovorom. Právny stav, ktorý platí od 15. októbra nie je súladný, je neústavný. A v prípade súdneho sporu musí aj prvostupňový sudca prioritne uplatniť ústavu a európsky dohovor, pokiaľ poskytuje vyšší štandard ľudských práv,“ tvrdí Harabin. „Mne funkcia sudcu nezaniká neústavným zákonom, jednoducho sa len prerušuje. Ja si svoje práva viem vydobyť. Prehral som nejaký súdny spor? „Z konformnej situácie, kedy by som mohol dožiť do dôchodku, idem do zápasu o Slovensko.“